Mozno si niektore este spomeniete na moj pribeh, s ktorym som sa vam zdoverila pred polrokom. Cas bezal, a ja som sa spoliehala, ze mi prinesie vytuzene ked uz nie zabudnutie, aspon ochladenie mojich citov. No presiel rok, odkedy nie som s NIM a mna to zrazu vsetko dobehlo s takou intenzitou, az mi to vyraza dych... Prislo zistenie,ze vobec nie som za vodou, ako som dufala, ze nemam ten vztah spracovany, ze som sa nedokazala odputat.. Aby sa mi lahsie odputavalo, rozhodla som sa v ramci hladania si svojej cesty naspat k manzelovi pre dalsie dieta. Teraz som tehotna a ... omyl!!! Neprisla ulava, v ktoru som dufala, nepomohlo mi to.. Moje city k manzelovi to neobnovilo, neprestala som mysliet na NEHO. Aby som to uviedla na spravnu mieru, kontakt sme spolu uplne neprerusili, obcas mi zavola, ale len tak nezavazne,formalne. Neustale mam v hlave chvile s nim, spomienky su dotierave a nedaju mi spavat.. Strasne tym trpim, vasen a lasku, ktora z mojho manzelstva uz asi nadobro vymizla, som naposledy prezila s nim.. V zufalstve som sa rozhodla napisat mu list, so vsetkym som sa mu priznala, ako nedokazem zabudnut, aka som nestastna, ako zijem v spomienkach na neho, vyliala som si srdce..(brokenheart) Jeho odpoved bola vlazna - vraj on ma tiez velmi miloval, chcel byt so mnou, ale ja som to vtedy nechcela.. Viem, ze uz ma svoj zivot a nezaobera sa tym, co bolo, je to pre neho uzavreta kapitola.. Dokonca som zistila, ze mal niekolko znamosti, a to ma neskutocne nici. Som tehotna, nestastna, strasne mi chyba a viem, ze nebudeme nikdy spolu, pretoze ja by som nedokazala odist od rodiny, manzela mam napriek vsetkemu svojim sposobom rada, aj ked moj vztah k nemu je uz uplne vlazny, povedala by som, ze "bratsky". A hlavne kvoli synovi, ktory si s otcom velmi rozumie a co ma velmi mrzi, velmi citlivo vnima, ze to medzi mnou a manzelom uz nie je ako kedysi. Motam sa v tomto kolotoci citov uz rok a neprechadza to. Nezijem, prezivam, trapim sa, zda sa mi, ze to nemam ako riesit. Velmi by som to cele chcela zatvorit do toho pomyselneho suplika a tak to cele uzavriet....lenze ten suplik sa mi stale otvara a neda pokoj, jeho obsah ovlada moju mysel a ja neviem najst ten spravny klinec, ktorym ho nadobro zatvorim...
Dakujem 
Mas pravdu, zatial zvladam rozumom, srdce je stale rozbite (brokenheart)
Jednoducho viem, ze keby som rozbila rodinu, nebola by som stastna.. To sice nie som ani teraz, ale raz mozno bude znova vsetko dobre...snad...
Ahoj Felicity, do podobnej situácie ako ty sa dostala minulý rok aj moja teraz už ex-manželka. Zaľúbila sa do kolegu, ja som sa to ale dozvedel a keďže som ju ľúbil, dal som jej čas nech si rozmyslí či zostaneme rodina alebo sa naše cesty rozídu. Po pol roku keď som videl že sa nič nezmenilo som sa rozhodol že jej nebudem stáť v ceste za šťastím, rozviedli nás za 20 minút. Jedným z dôvodov prečo som sa rozhodol pre rozvod bolo aj to, že aj keby sme zostali manželia a ona sa s ním rozišla (čo sa jej nechcelo), stále by utekala za ním a nielen v myšlienkach. Bolo ty to manželstvo ako v tvojom prípade, iba vlažne, papierové a niečo ako súrodenecký vzťah. Rozdiel bol v tom že ty si sa rozhodla zachovať rodinu za cenu toho že sa vzdáš priateľa, ona obetovala rodinu kvôli frajerovi. Mimochodom čo viem tak sa s ňou rozišiel, ak sa mýlim tak ma oprav M....... 
Na lásku neexistuje žiadna tabletka, že keď si ju večer dáš, tak ráno budeš ľúbiť svojho manžela tak ako by si chcela, alebo že po jej užití keď sa ráno zobudíš nepocítiš žiadne city k tvojmu (ex)priateľovi.
Ťažko ti je radiť v tvojom prípade, mne keby sa stále otváral šuflík, tak ho skôr či neskôr vyhodím. Skús, aj keď to bude pre teba veľmi ťažké, vyhodiť aj JEHO z tvojej mysle, sama asi vidíš z jeho prístupu k tebe že si pre neho uzavretá kapitola. Skús sa prestať kvôli nemu trápiť, nehľadaj riešenia ktoré sú nemožné a radšej sa sústreď na to, že čakáš bábo. To by malo byť podľa mňa pre teba teraz prvoradé a nie ON ..
Prajem ti všetko dobré, hlavne s bábätkom .. držím palce 
Piper dakujem Ti za Tvoj pribeh, aj ked je z "druheho brehu". Zaujimalo by ma, ako to cele zvladli vase deticky, predpokladam, ze ostali s ex-manzelkou? A jej priatel sa s nou nakoniec rozisiel?? Hmm, a ten suplik z mojej hlavy vyhodit stale neviem, o tom to cele je...
Piper 
Skús, aj keď to bude pre teba veľmi ťažké, vyhodiť aj JEHO z tvojej mysle, sama asi vidíš z jeho prístupu k tebe že si pre neho uzavretá kapitola. Skús sa prestať kvôli nemu trápiť, nehľadaj riešenia ktoré sú nemožné a radšej sa sústreď na to, že čakáš bábo. To by malo byť podľa mňa pre teba teraz prvoradé a nie ON ..
Absolútne trefne napísané.
Proste najdôležitejšie je bábätko a reakcia bývalého priateľa je viac než výrečná. 
Waikiki, ved prave o to mi ide - vyhodit ho z mysle. Rozum chape, mysel odmieta, srdce sa vzpiera a to ma nici....
Je to klišé, ale pravdivé: Čas všetko zahojí.
Je to klišé ale nie úplne pravdivé
Suhlasim Dreya, cas mozno otupi hrany, ale stopy v dusi ostanu navzdy. A nemam na mysli len take veci, ake ma momentalne trapia (brokenheart)
Musis s nim uplne prerusit kontakt,inak to nikdy neskonci!
Mila Felicity,
nieco podobne som trosku prezivala aj ja, aj ked neboli v tom deti ci manzel, ale islo o sialenu lasku k jednemu muzovi, odputavanie od neho trvalo cca 3 roky - striedavo sme sa schadzali a rozchadzali, boli v tom potom aj dalsi partneri ako snaha zabudnut. bola som psychicky v koncoch, ked mi bratranec navhrol jednu psychotronicku v Brne, tak som isla aj tam, dufajuc, ze mi to pomoze... bolo to o to horsie, ze sme neboli stastni, ale bol to zacarovany kruh, z ktoreho som sa nevedela dostat von. co mi pomohlo boli 2 veci:
- prerusenie kontaktov
- kamaratka, ktora mi povedala na rovinu, ze sa spravam ako sliepka a robim blbosti. vedela sice, ze mi tym ublizi ale bola jedina ktora mi na rovinu vedela povedat pravdu a otvorila mi tym oci.
kedze som nesledovala tvoj pribeh od zaciatku, tak neviem preco si sa nerozhodla pre NEHO - asi si si nebola 100 % ista niecim.../ verim, ze podvedomie je svina a vie pravdu, aj ked si ju my odmietame pripustit.
hups s tym babetkom - to mas dalsiu komplikaciu, no rozhodla si sa ty, tak suhlasim s nazorom vyssie uvedenym - bolo by fajn zamerat sa hlavne na babetko a snazit sa prestat trapit, aby sa to neprejavilo na babetku ked sa narodi.
zelam vela odvahy na ukoncenie a vyjasnenie si veci - podla mna stale to nemas jasne sama so sebou a prajem vam aby ste nasli s manzelom k sebe cestu spat, ak si to zelate obidvaja.
Dakujem Sophia
Tesim sa, ze si nasla silu svoj problem vyriesit. Ja sa stale nedokazem vzdat tych obcasnych chvil s nim, pretoze si napriek vsetkemu stale skvele rozumieme ako kamarati. Vsetko sa mi to vracia, ked sa ma mimovolne dotkne, priatelsky ma objime, odprevadi ma domov a da mi pusu.. Viem, ze takto sa z toho nedostanem, ze mi to ublizuje, ale mne zatial nepomohol ani cas, naozaj som sa snazila skoro rok. A nepomohlo...
mam podobnu zivotnu skusenost, neboj, cas to zahoji. mala som velmi dobreho , az prilis dobreho kamarata 3 roky a teraz uz nie sme v kontakte a uz asi ani nebudeme, uvidime. este sa velmi zriedkavo ozve na mail, to je vsetko. v dusi ostane uz navzdy, ale len ako spomienka, minulost, ktora je uzavreta. v pritomnosti uz radsej chcem riesit nezhody, konflikty s manzelom, snazit sa komunikovat a zit pre svoju rodinu.
Felicity, minule som myslela na tvoj príspevok z decembra, že ako sa ti asi darí. Úplne chápem tvoje pocity. Ja práve prežívam podobný vzťah ako sa tebe podarilo ukončiť. Ja to zatiaľ nedokážem. Už som si tisíckrát povedala, že to ukončím a hotovo. Ale keď sme spolu, tak ...nejde to. Je mi zo seba hrozne, ale neviem si pomôcť. Myslela som si, že ľúbiť na celý život jedného človeka je jednoduché a keď niekoho ľúbiš, nikto iný už nepríde. A teraz ľúbim dvoch aj môjho manžela, aj toho, kto prišiel potom....
Lollipop, mne sa ten vztah nepodarilo ukoncit 
V mojej hlave je stale...
Ani po takom dlhom case, ako je rok.. Myslim na neho kazdy den, stale, som nestastna, tolko slz som nevyplakala hadam za cely zivot... Som stastna, ze som to vsetko s nim prezila, no zaroven tie chvile, pre ktore teraz tak trpim, preklinam 
pozorne čítam čo si napísala a podobnú situáciu prežívam aj ja, preto úplne chápem felicity a viem,že na lášsku sa nedá zabudnúť,ja som sa snažila skončit vzťah s mužom,ale 4 mesiace som sa len trápila a doma som myslela len na neho,na chvíle prežité s ním, opäť sme sa stretli a verím,že sa budeme stretať aj naďalej,aj keď to nebolo už až také ružové ako na začiatku,ale chcem to 
Doma mám tiež manžela,no zisťujem,že po vyše 20 rokov manželstva nám chýba komunikácia,potrebujem,aby si ma všímal a venoval sa mne,keď máme už dievčence dospelé,ale nie je to tak
Preto som štastný vyše roka s priateľom a trpím,lebo o rodinu nechcem prísť a nechcem sa vzdať ani pocitu, že na mna niekto myslí
Takže felicity,budeš mať bábätko,nech je hlavne zdrave, na to mysli v prvom rade a lasku si nezahadzuj,viem,že stačí ak sa len uvidíte a niečo si poviete, prajem ty len šťastie....
Dá sa sedieť na dvoch stoličkách, milovať dvoch mužov?
Je to čestné voči tomu, ktorý to ani netuší?
Je to čestné voči dieťatku, ktoré čakáš s nič netušiacim manželom?
Tak načo si si to Felicity skomplikovala, nemusela si teda otehotnieť a férovo sa rozísť. Skúsiť ten nový lepší život, ktorý ťa tak láka. Nie je to čisté voči manželovi, ani voči deťom. Vieš ako ráňaš toho naivného chlapa, ktorý je s tebou aj v ťažkých chvíľach? Lebo milenec s tebou zberá iba smotánku.
Waikiki, pravdaže sa dá milovať dvoch mužov naraz.
A ak si chce Felicity silou-mocou komplikovať život, nikto a nič jej v tom nezabráni 
.
Nerozumiem, neviem si predstaviť, ako sa to dá. Takú skúsenosť nemám. Ty áno? Som monogamná. Že Felicity komplikuje život sebe a svojim blízkym, to mi je jasné
Waikiki, nemusím si nutne všetko vyskúšať na vlastnej koži a vo vlastnom živote, aby som zistila, že je to možné .
Geo, tak hoci aj príklad zo svojho okolia. Kde to takto krásne funguje: Milujem rovnako dvoch mužov. Poznám len prípady, kde podvádzaný trpí /ak o tom vie/, alebo zatvára oči /väčšinou ženy/. Inak ak má niekto milenca, k zákonitej polovičke má poväčšine vlažný až chladný vzťah /nemajú si čo povedať, manželstvo je chladné/. V mojom okolí je nejeden takýto trojuholník, ale ani jeden chcený tým tretím zákonitým /neviem, či píšem zrozumiteľne/.
A čo ti to pomôže, keď ti tu napíšem aj sto príkladov? Môžeš mi to veriť - a nemusíš .
To nie je o uverení, ale o chápaní daného problému tebou /to nie je osobné/
Waikiki, ja som už na túto tému popísala na NM kilometre písmeniek. Veľmi stručne - nepovažujem svojho partnera (ani deti, ani nikoho iného) za svoj osobný majetok.
Kde som písala o vlastníctve manžela alebo detí. Tie km písmeniek som čítala, viem čo táým chceš povedať. Ale ja všade píšem o základnej morálke, etike a čistej-čestnej hre. Tak kde stále vidíš nejaké privlastňovanie?
Privlastňovanie stále vidím v tom, ako sa tu dokolečka píše o tom, že (vraj) má niekto (ktokoľvek) právo milovať súčasne iba jedného partnera. Aj ty si sa vyššie pýtala, či sa dá milovať súčasne dvoch mužov.
Tak, ako ja (alebo ktokoľvek iný) môžem súčasne milovať polovicu sveta (alebo aj celý, vrátane mužov, žien, detí, zvierat, vtákov, kvetov... atď.), rovnako to môže cítiť aj môj partner (a ktokoľvek iný). Nikto to nezakáže ani mne, ani môjmu partnerovi, ani Felicity, ani nikomu inému...
Pripadá mi podivné, že si niekto (ktokoľvek) nárokuje, aby ho jej/jeho partner/ka miloval výlučne a ako jedinú/ého na celom svete.
Georgina, o privlastňovaní píšeš iba ty. Ja píšem o morálnom a etickom hľadisku, aj väčšina príspevkov iných NM je v tomto zmysle. Pripadá mi MORÁLNE milovať iba jedného muža, nie dvoch súčasne. A podľa mňa je nemožné rovnako milovať dvoch naraz. Môže ti to pripadať divné, pre mňa je dôležité férové riešenie životných situácií. Toľko môj názor. Túto tému som už vyčerpala, opakovala by som sa. Už
Podľa mňa sú morálka a etika rovnako široké pojmy ako normálnosť. Každý si do tých pojmov dosadí to, čo je morálne, etické a normálne podľa neho .
Mimochodom, celkom by ma zaujímalo, ako kontrolujete dodržiavanie vášho vnímania morálky mimo vašich hláv. Ako viete, že vaši manželia milujú výlučne vás? .
he, toto je dobré - a ak máš náhodou viac detí, tam tiež máš rozdiel, ktoré miluješ najviac a ktoré najmenej? Ja mám tri a veru by som si nikdy nedovolila takéto "stupňovanie" lásky k nim - ani by mi to nenapadlo.
A rovnako napríklad rodičia - napriek tomu, že si povedzme s jedným z nich rozumieš viac a druhým menej - znamená to automaticky, že viac miluješ toho, s ktorým si rozumieš lepšie - lebo u mňa nie.
Rovnako si takúto situáciu dokážem predstaviť na poli lásky medzi mužom a ženou (dvomi mužmi, dvomi ženami,.. skrátka nie v rámci pokrvných príbuzenských vzťahov)
Čaute kočky, mne sa veľmi páči pesnička - Musím už ísť - spieva ju Martin Kelecseniy, fakt je veľmi dobrá...a v tých nerozhodných životných situáciach poteší...
Andrejka, kiezby to bolo take jednoduche...
Velmi sa chcem cez toto vsetko preniest, odstrihnut sa od minulosti, najst cestu spat k manzelovi a konecne sa tesit na buducnost. Sama to vsak asi nedokazem Mate skusenosti s nejakymi pomocnymi technikami? Uvazovala som napriklad aj nad hypnozou, ci dokonca "ciernou magiou"..
A co chces robit s ciernou magiou? Je ti jasne, kam by si sa tym dostala?
Ciernou magiou si priputas cloveka ale za aku cenu? uz sa ho nikdy nezbavis, moze ta zacat mlatit, gemblovat, pit, brat drogy, podvadzat ta a ty sa ho nezbavis.
....len si pekne vyresetuj hlavu, uprac si stol a nezaharavaj sa s myslienkami na ciernu magiu.
Radsej zajdi do poradne alebo psychologovi...
Myslela som tym to, aby sa mi konecne podarilo "vyhodit ho z hlavy", ked uz nemam sama tu schopnost odputat sa.. U psychologicky som bola, povedala mi len to, co uz davno viem - prerusit kontakt, pracovat na vztahu s manzelom, hladiet do buducnosti.(brokenheart) . Ako som uz pisala - rozum chape, srdce odmieta (brokenheart)
Cim viac sa tomu branis a rozmyslas nad tym tak tym horsie...laska je uzasna, je uzasne milovat niekoho a je uzasne niekoho milovat a nechat ho zit vlastny zivot ci uz s nami alebo bez nas....
...vezmi si papier a napis si co citis , co si zelas, co chces mat, dosiahnut...ked je uz cosi vonku, napisane, ma to silu zmenit sa...prestan to riesit, prestan sa tyrat a uzivaj si co mas....cloveku , ked nevie co so sebou, zvykne zivot ustedrit nejaku super po papuli aby sa spamatal....tak si toto netahaj do zivota ked nemusis....nie je prijemne byt zrazeny na kolena len preto, lebo nase ego je vyssie ako himalaje....
Mas pravdu Lydusha
Vazim si, co mam - dobreho manzela, skvele dieta, plne si uvedomujem, ze to nie je samozrejma vec a kdesi v podvedomi sa bojim, ze zivot mi raz da za to, co som spravila, "po papuli"...
este jedna drobnost. prilis dobry vztah ku kamaratovi som komentovala slovami: je to boj medzi rozumom a srdcom a vyhra to rozum. aj to vyhral casom. chce to cas. a dakedy aj rok je malo. ale casom to urcite prejde, neboj. cas to vsetko vylieci a zahoji.
Lyduš
Felicity...ani čierna mágia ani iné praktiky či čo Ti nepomôžu odmilovať sa od priatela a znovu sa zamilovať do manžela.
Za týmto všetkým nestojí nijaká mágia,ale len a len LÁSKA.
A práve tá ti spôsobuje taký problém,aký máš
Tak ako ti aj Piper napísal,nie je na to ani nijaká tabletka.
Fakt ti nezávidím,lebo si nie v závidenia hodnej situácií,ale teraz predsa čakáš bábätko a to cíti tvoj stres a tvoju nerozhodnosť.
Už teraz máš toho dosť,tak nehazarduj ešte aj s tým,že sa môže niečo stať tomu malinkému stvoreniu pod tvojím zmäteným srdcom a potom budeš mať ešte o jednu starosť naviac.
V prvom rade by si mala presne tak ako ti tu už niektoré žienky radili nadobro ukončiť akýkolvek kontakt s priatelom,ale urob to len ak chceš zachovať rodinu.
Zrátaj si plus a mínus vo vzťahu manžel-priatel.
Manžel ťa miluje,chce ťa aj s obidvomi detičkami,myslíš si že priatel by ťa prijal aj s dvomi deťmi ???
Manžel je ten čo stojí pri tebe a čo priatel ???
Mna by asi v prvom rade prebralo ako prvé to,že po tebe mal niekolko známostí,čiže asi na teba celý ten čas nemyslel tak ako ty na neho.
A tiež keby mi niekto povedal že je to medzi nami už len také vlažné...no neviem,ale asi by som sa po tomto velmi rýchlo odláskovala a dala by som si do kopy,že komu na mne záleží a komu nie.
Vzťah a ani lásku mať nemôžeš na silu nejakým hókusom pókusom.To jednoducho nejde !!!!
Ja som tiež napríklad na prvú lásku zabúdala tri roky...ale raz som si povedala dosť,že chcem konečne už aj žiť a nie sa len trápiť celý život.
Musela som si jednoducho určiť priority,kto a čo je pre mna dobré a prináša mi osoh a naopak čo ma ničí a odoberá mi silu a chuť do života.
A hoci to nebolo zo dna na den,ale zrazu som si uvedomil,že som sa od neho oslobodila a vtedy som začala žiť
Tak či onak....ak už aj hned nebudeš svojho manžela ľúbiť horúcou láskou,skús ho aspon začať vnímať ako svojho manžela,otca svojich detí a priatela,ktorý je vždy tu ked ho potrebuješ a práve on je ten ktorý ťa ľúbi naozaj a nie len tak vlažne.
A posledná možnosť,ktorú by som ja vzhladom na tvoje tehotenstvo volila už aj teraz,je tá ktorú ti navrhla Lydush...vyhladaj nejakého psychológa či terapeuta,ktorí majú s takýmito prípadmi ako riešiš ty bohaté skúsenosti a nejednému už pomohli.
Prajem Ti vela vela životnej energie,ktorú teraz potrebuješ pre seba ale predovšetkým pre to malinké....a nech sa už rozhodneš akokolvek,maj na pamäti,že ponesieš za svoje rozhodnutie zodpovednosť predovšetkým Ty sama....ale v druhom rade aj tvoja rodina a tvoje deti.
Tatiana dakujem Ti za obsiahlu odpoved
Vsetko, co si mi napisala, si uvedomujem aj ja.. A na tom chcem stavat svoju buducnost - na mojej rodine
Moj problem je ale v tom, ze zatial neviem vyjst von z toho kruhu, v ktorom sa stale motam, neviem, ako a kam vykrocit
Fyzicky som pri manzelovi a rodine, duchom ale nepritomna.. Tych par zriedkavych chvil, ked som s NIM, mi je neskutocne fajn, tento pocit vsak vydrzi len pokial pridem domov...
Snazila som sa odputat, rok.. A ked prislo to zistenie, ze napriek vsetkemu nie som za vodou, ako som po takej dlhej dobe dufala, bol to pre mna sok, prislo mi to ako vysmech celemu mojmu snazeniu.. Bolo to strasne, preplakala som vtedy niekolko noci Proste mi chybal, chybal mi stale a akosi podvedome nechcem, aby zmizol z mojho zivota, lebo je to moja spriaznena dusa, napriek vsetkemu co medzi nami bolo a uz nie je a ani nebude...
lydusha máš absolúúúúútnu pravdu s tou čiernou mágiou ,od tej radšej ruky preč
felicity pred necelym rokom som potrebovala vyhodit niekoho z hlavy.Trpela som podobne ako Ty ,v hlave som mala cele dni len rozhovor s nim,argumenty,nevedela som spavat.Raz v noci ked som zase nevedela spat som si povedala ,ze takto to uz nenecham.Vstala som a napisala list,pisala som o svojich pocitoch ,bolesti,beznadeje......Pisala som automaticky vsetko co ma trapilo,ked som to dokoncila tak som si povedala je koniec ,dotycny pre mna neexistuje.Oplakala som ho ako keby zomrel.Rano som vstala zacala som zit.List som niekde odlozila ani neviem kde je ale toto mi pomohlo.Ked si sem tam spomeniem tak len ako za zosnulym snom.Drzim Ti palce,mysli na babatko.
Abigail, tesim sa, ze si to zvladla, ja mam tuto zlozitu ulohu stale len pred sebou.. Ja som tiez taky list napisala, pri jeho pisani som si vsetko este raz odzila, plakala som, bola to pre mna akasi ocista duse.. Chyba asi ale bola, ze som ho pisala jemu.. Cakam na tu chvilu, ked pride poznanie, ze uz to dokazem, ze uz som schopna ist dalej bez neho a neumarat sa kazdy den a noc myslienkami na neho. No cas hra zatial proti mne..
Ahoj felicity, daj si otázku čo chceš od priateľa? Chceš, aby sa k tebe vrátil, miloval sa, volal ti? Priateľ ti dal možnosť s ním žiť, odmietla si, rozhodla si sa pre manžela - pre istotu, bezpečie, syna, pohodlie. Podľa mňa sa priateľ zachoval správne, rozhodla si sa pre manžela, nie pre neho. Tak aj jeho reakcia je taká aká ja - formálna. Pekný deň
...stale mam pocit, ze ho svojim sposobom potrebujem, chcem byt s nim aspon obcas - ako s kamaratom, s ktorym si mam co povedat, chcem vediet, ako sa ma a ako sa mu dari...bojim sa, ze zmizne z mojho zivota...keby sme sa rozisli v zlom, alebo preto, ze sme si prestali rozumiet, bolo by to ine, lahsie...
felicity, ty nechces toho priatela, ty chces tie pocity, co ti dava. teda nie on osobne, ale pri myslienke na neho sa v tebe prebudzaju, teda si ich davas ty sama. tuzis po nic prave preto, lebo v manzelstve ich nedostavas, respektive myslienky na manzela ich v tebe neprebudzaju.
v podstate by stacilo, keby sa tie prijemne pocity v tebe prebudzali pri niecom menej spolocensky narocnom ako je milenec a spokojne by si zila v manzelstve.
tuto je svojim sposobom vysvetlene, preco nemozes zabudnut a preco mas potrebu to vracat stale spat.
http://www.topky.sk/cl/13/759211/Nestastna-laska-moze-vyvolat-v-mozgu-s…-
(samozrejme nie cely clanok plati na teba, ale iste jeho pasaze ti mozu objasnit, preco to ide tak tazko a trva tak dlho.)
kazdopadne, da sa z toho vyliecit. tak sa neboj. na toto je cas naozaj dobry lekar.
a ak nie, velkym oblukom sa vyhybaj comukolvek, na com by si mohla byt zavisla. je tu velka sanca, ze budes mat problem sa z toho vyhrabat.
"v podstate by stacilo, keby sa tie prijemne pocity v tebe prebudzali pri niecom menej spolocensky narocnom ako je milenec a spokojne by si zila v manzelstve"
Magic toto si vystihla uplne presne, naozaj tuzim po tom, aby som bola zase spokojna v manzelstve tak ako na zaciatku.. a mrzi ma, ze som ten pocit stastia objavila pri niekom druhom, ze som sa prestala tesit z nasej rodiny, z nasej blizkosti, ze som dovolila, aby sme sa s muzom tak odcudzili..
Prave preto je pre mna take tazke najst cestu naspat..
...stale mam pocit, ze ho svojim sposobom potrebujem, chcem byt s nim aspon obcas - ako s kamaratom, s ktorym si mam co povedat, chcem vediet, ako sa ma a ako sa mu dari...bojim sa, ze zmizne z mojho zivota
Felicity, to je jatrenie rany, an jednej strane chceš naň ho prestať myslieť, na druhej s ním chceš byť v kontakte. Kým ťa bude fyzicky priťahovať, priateľstvo nie je možné.
Felicity, ty sa tyras. Nikdy sa od neho neodputas, ked s NIM neukoncis kontakt. Ukoncila si s NIM sice vztah, zrejme z dovodu vycitiek k rodine a manzelovi, ale milovat si ho neprestala a ani neprestanes, kym ho budes nadalej vidat a stretavat sa s nim.
Ja som opustila priatela s ktorym som bola 12 rokov a to kvoli inemu muzovi, do ktoreho som sa bezhlavo zamilovala. Lenze clovek zamilovany nevidi podstatne detaily, ktore sa nam snazi okolie naznacit. Az teraz po case vidim, ze nie je taky uzasny, ako sa mi povodne zdal, zaciname mat coraz viac konfliktov a zvad, akoby sa mi postupne otvarali oci. (V zdvojenom vztahu som fungovala nieco vyse dvoch rokov a nevedela sa rozhodnut - takze som mala pocit, ze ho uz naozaj dobre poznam.) Teraz s nim uz vyse roka fungujem denodenne, a az teraz zacinam postupne vnimat jeho nedostatky. Porovnavam si ho s byvalim priatelom a takmer zo vsetkeho vychadza ako porazeny. Keby som dnes mohla vratit cas, rozhodla by som sa inak.
Preto sa prosim Ta skus nad tym zamysliet aj takto. V tvojich spomienkach na NEHO su len chvile najkrajsie, mozog vzdy podvedome uklada len tie krasne zazitky. Ale najkrajsie chvlie trvaju len par mesiacov, ci rokov a postupne zacina realita rutinneho partnerskeho zivota. ON sa Ti sice zda uzasny, ale nezila si s nim...
Ak mas dobreho a pozorneho manzela, casom by si urcite rozhodnutie opustit otca svojich deti olutovala.
Rozhodla si sa spravne pre rodinu, cakas babatko, a mala by si byt stastna. Tvoj stres a nestastie sa prenasaju aj na Tvoje dieta. Daj mu preto klud a pokoj, prestan sa s NIM stretavat, lebo inak klud a pokoj v dusi nenajdes. Tvoje deti Ta potrebuju, bud im tou najlepsou mamou a daj im pocit rodinnej pohody.
A ak si s manzelom predsa nie ste sudeni, Tvoj cas na lasku este pride. Ale teraz este nie je ten spravny cas. A mozno ani ON nie je ten spravny muz. Momentalne Ta TVOJA RODINA potrebuje, daj jej skutocnu sancu a pochop, ze sa musis od neho raz a navzdy odputat. Ak Ti na tom naozaj zalezi, prestan sa s nim stretavat. Inu moznost nemas, inak Ta to znici.
Budem Ti drzat palce aby si to zvladla.
Lussia, je mi luto, ze si olutovala svoje rozhodnutie
Nikdy ale nemame v nicom zaruku spravneho rozhodnutia, ja som sa rozhodovala viac-menej rozumovo, ale aj pocitovo, lebo som myslela nielen na seba, ale hlavne na svoje dieta. Viem, ze keby som ho urobila nestastnym tym, ze mu vezmem istotu v podobe nasej rodiny, odlucim ho od otca, s ktorym ma vyborny vztah, nikdy by som nemohla byt stastna..
Felicity, kebyže napíšeš: Už rok som ho nevidela, nepočula, nič o ňom neviem - a tak následne zhodnotila svoje city k nemu....Ale ty si s ním v kontakte! Umáraš sa žiarlivosťou! Hovoríte spolu! Pobozká ťa! Ja neviem - to je masochizmus. Veď sa zblázniš!
Baby čo sa vyznajú: nepomohla by jej regresná terapia? Nájsť ten uzol - kde sa to celé zamotalo? Tu v Košiciach robí takéto regresy moja lekárka pre dospelých - ak chceš, dám ti kontakt. Len netuším, odkiaľ zo Slovenska si ty. Možno by ti baby poradili niekoho v tvojej blízkosti - ak uvedieš mesto... Uvedom si, že po pôrode, keď to budeš mať ťažké s prebdetými nocami a únavou sa to môže celé len zhoršiť. Nemôžeš ísť na citovú rezervu takto dlho....
Vierik mas pravdu. Regres by mozno pomohol, zalezi od toho, ako je felicity na to nastavena...za pokus nic neda...len ako je to s regresom, ked je v nej uz nova dusa, ktora si ju vybrala za matku? Moze sa to? No ale to by terapeut mal vediet, takze ja by som do toho sla....je to prilis pomotane aby sama prisla na to PRECO...
Regres je možný aj v tehotenstve, len by som nešla na regres v narkóze
Aha....jasan. Mne sa dačo aj marí o tom, že sa ma vyslovene pýtala na tehotenstvo.... Celkom som zabudla...
Vierik, mohla by si mi prosim ta dat ten kontakt na tvoju lekarku? Dakujem
OK. MUDr. Madzinová Zlatica 625 0248, mobil: 0908 976 046 - sedí na Letnej ulici (v tej budove, čo má zboka Hroncovú).
Dakujem, pekne. Nasla som ju medzitym na Googli, prave som sa chcela opytat, ci je to ona. Dufam, ze mi pomoze, lebo som v podobnej situacii ako felicity len s tym rozdielom, ze ten dotycny som mnou prerusil kontakt. A ja neskutocne trpim.. uz cele mesiace..
Dakujem este raz.
Niet zač. Držím palce!
Niektori ludia musia prezit peklo aby si zacili vazit co maju. Je to velky dar, ze ste spolu, stastny v tomto svete kde je tolko malo lasky. Neviem aky ste mali vztah, ci to bolo o sexe, lebo neviem co myslis pod slovom vasen. vasen je zla aj dobra. Vasen pre nejaky konicek alebo aj vasen pre zlo (drogy, nezavezny sex, prejedanie sa, fajcenie). Zivot je tak kratky. Mozno uz tie city k manzelovi ani neobnovis, ale vytvoris si nove, pevnejsie, krajsie, veselsie. A bude Vam spolu dobre. Vsetko co ta robi tak velmi SMUTNOU neni podla mna dobré. Ty sa musis smiat , byt radostna v sebe, spokojna a pokojna . Nedaj sa premoct tym pocitom smutku , depiek ...a to babo - dobre si to vymyslela maleho anjelika budess mat. Mozno ta chytila slaba chvilka, ale hlavne ze pol roka si vydrzala, snaz sa dalej a bud statocna. Vyzeras velmi inteligentna ze si vies porovnat co je lepsie pre Teba. skor by som sa zamerala na sebapoznanie, co v tebe vyvolalo tuto celu situaciu - nudila si sa, cim Ta on zlakal tak silno priputal k sebe ze si na neho takto namotana? Felicity neoddávaj sa takemu smutku a uvedom si ze miesto ktore si panovi dala mu nepatri. spravila si si z neho modlu. Co take on ma co nema tvoj muz? Podla mna laska z vasho manzelstva nevyprchala len sa prirodzene zmenila na vyssiu formu. Pises ze ste s muzom ako s bratom to je super. Ty si zazila v zivote aj inu takuto hroznu vec? Ja som zazila absolutne hrozne veci a teraz sice neskoro si viem vazit normalne veci pokojny zivot, varenie, upratovanie chodenie do prace a obdivujem vsetkych co boli taky mudry ze si vybrali spravnu cestu. Bud teda mudra, ver sebe a hlavne sa nedaj otravit zlymi myslienkami. Nehnevaj sa na mna ak som ta urazila nechcela som. Podla mna je tato situacia na tvoje spoznanie niecoho v sebe co nemas vyriesene, pytaj sa preco preco a odpovedaj si..podla mna tam bude nieco nevyriesene z detstva alebo tak co si nechces pripustit. Alebo si mlada a potrebovala si vzruso az si sa zalubila. Alebo to najhorsie naozaj ho milujes..tak si ho uchovaj v srdci ked je taký a zi si svoj zivot s vedomim ze si prezila pekne chvile a dovi dopo pan milenec najdokonalejsi vykradac Tvojich snov. proste to co Ta robi nestastnou a smutnou je znamenie ze to neni dobre sa uberat tými myslienkovymi smermi- jáj ako nam bolo spolu a vtedy a on on on!! mojho srdca sampion moja najvacsia laskaa..prepac, tak si tie myslienky reguluj...mas malo starosti aby si si zneprijemnovala zivot trapenim, co chces byt smutna princezna a nakoniec si vyvinies poruchu nejaku. TRAPENIE NAS POSUVA DOPREDU VIAC AKO CHVILE STASTIA A POKOJA..skus nieco vytazit z tohto trapenia pre svoj rozvoj osobnostny.
Statocnym a odvaznym nesenim tohto utrpenia stanes osobnostou. Inak ma napadlo ze ty ho nemilujes ty si na nom zavisla. Laska nas ma robit stastnejsimi a nie nestastnymi.
Baby, napiste mi prosim viac o regresnej terapii, zaujalo ma to
felicity o tejto problematike krásne píše Marta Foučková vo svojich knihách: JSEM
JÁ JSEM
Sú tam aj príbehy konkrétnych ľudí, veľmi dobre sa to číta
Klódik, velmi pekne dakujem, uz som si to aj "vyguglila" a som velmi zvedava
felicity ujo google pomôže.daj si do vyhľadávača regresná terapia a vyhodí ti kopec dobrých článkov,tak dobré čítanie,sú tam fakt zaujímavé veci.
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Moj pribeh dalej pokracuje. Pred par dnami som znova bola s nim. A doteraz predychavam... Nie som schopna sa tych stretnuti, aj ked velmi zriedkavych, vzdat. Bolo mi neskutocne dobre, po dlhej dobe som sa zase smiala. A teraz placem Viem, ublizujem si, ten smiech trva neporovnatelne kratsie ako obdobie placu a depresii, ktore vzdy so zeleznou pravidelnostou nasleduju po nom.. Jeho fyzicka pritomnost zakazdym so mnou neuveritelne zamava, zakazdym si hovorim, ze skoncim s tymi stretnutiami...ale...nedokazem to, nemozem si pomoct, strasne mi chyba, v poslednej dobe mu pisem a volam ovela castejsie ako on mne..
Viem aj to, ze s nim to uz tak nehybe ako so mnou, ze ma berie ako kamaratku na kavicku, nepreziva nase stretnutie tak emotivne ako ja
Som s nim, vidim ho, citim, trpim, tuzim sa ho dotknut, tuzim po tom, aby ma objal, tak ako kedysi..
Je to strasne , citim sa taka nestastna a bezmocna..
Este som mu ani nepovedala, ze cakam babo.. Mozno nase stretnutia potom prestanu.. Nechcem, aby zmizol z mojho zivota, mam z toho priam panicky strach..
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
nečítala som všetky príspevky, ale stále mi rezonuje v hlave otázka...tvoj manžel o tvojich stretnutiach vie? a ak by sa rozhodol on, že s tebou už nechce žiť? skúsila si si to niekedy predstaviť? mám pocit, že manžela a svoju rodinu berieš ako nejakú istotu,ktorá Ti zostane nech sa akokoľvek rozhodneš a nemusí to tak byť...niekdy sa stačí pokúsiť pozrieť na vec aj z pohľadu toho druhého, alebo len obyčajné, nerob druhému to, čo nechceš , aby robil Tebe...skús si situáciu u vás doma otočiť, ako by si sa cítila ty v koži manžela? asi nič príjemné...ja osobne poznám veľmi málo chlapov, ktorý by takýto úlet odpustili
Renka, manzel samozrejme nic nevie, aj ked vidi, ze sa nieco deje, obaja velmi dobre vieme, ze sme sa vzajomne za posledne roky odcudzili...
Preto som nestastna, ze doma je to zle, preto tak lipnem na NOM...
Felicity, viem, že je to ťažké, ale skús svoje myšlienky a energiu sústrediť na svoju rodinu, na to, aby doma bolo "dobre" a súhlasím s kočkami vyššie v príspevkoch, pokiaľ ÚPLNE neprerušíš kontakty s praiteľom, tak sa z toho von nedostaneš
a ešte naozaj si myslíš, že keby si sa bola rozhodla pre priateľa, tak do vášho životna nevstúpi bežný partnerský stereotyp? že by rozhovory o vašich pocitoch, o tom, čo cítiš, čo potrebuješ a pod. nevystriedali klasické " čo zajta uvarím? čo treba nakúpiť? malý má kašeľ, kto s ním zajtra bude doma, či pôjde k doktorke?"...proste takisto by nabehol normálny život a nebo by toľko času venovať sa iba samým sebe, potom čo? budeš zase hľadať ďalej to "niečo iné ako doma"?
Tychto veci som si plne vedoma, preto som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla - pre svoju rodinu. Nepisem o tom, ze svoje rozhodnutie lutujem, alebo prehodnocujem, pisem len o tom, ze nezvladam ten vztah uplne vyhodit z hlavy, vylucit zo zivota, uplne zabudnut...
...ale iná cesta nie je, ak sama neprerušíš kontakty, tak sa v tom budeš motať ako v začarovanom kruhu a stále sa zvyšuje riziko, že to doklapne aj tvojmu mužovi
Ja viem . Idem na sebe makat. Ale desim sa toho, ze zas ubehne dalsi rok a mne sa to zase nepodari..
Spoliehala som sa na cas. A nezafungoval
presne to potrebujes.
prezit ten panicky strach, ked ti milovany princ povie do oci - zmizni, strat sa a neozyvaj sa viac, nechcem ta. (mozno keby vedel, ze ti to treba, tak by to pre teba aj urobil.)
lebo ked ho prezijes, konecne zistis, ze to prezit vies a nie je to nic hrozne. obycajna odvykacka.
a konecne zacnes v hlave otacat myslienky na veci podstatnejsie nez su tvoje chvilkove potreby adrenalinu a endorfinov.
respektive, konecne das mozgu sancu hladat stimuly na tieto pocity aj inde (a dufam doma, nie zase u ineho muza). co teraz nedokazes. a nedokazes to len preto, lebo si pohodlna hladat inde, ked tu mas pod nosom stale pripravenu lakavu davku v luxusnom baleni v podobe stretnuti s nim.
ako narkoman.
ako alkoholik.
este jeden posledny poharik. na tento den.
ak naozaj konecne myslis svoj zivot s manzelom vazne a nie je to dalsi nezrely truc na ceste za nevies ani sama cim, tak dvihnes telefon, zavolas mu a poziadas milenca, aby ta zacal pre tvoje dobro ignorovat. nedvihal ti, neodpovedal, nepisal, ignoroval ta, ked ta niekde uvidi. neexistujes.
proste potrebujes liecbu.
ako zavislak.
O tom som uz pisala vyssie, ze by bolo pre mna ovela lahsie, keby sme sa rozisli v zlom, alebo keby bol dovod v tom, ze sme si prestali rozumiet, keby ma on poslal do kelu.. ale nic take sa nestalo..
Ano, mam vycitky, ze chvilky stastia prezivam mimo svojej rodiny, pretoze viem, ze mam vela - mam rodinu, dieta.. Bola som u psychologicky a povedala mi to, co som pocut potrebovala - ze je uplne NORMALNE, ze v tejto situacii, ktoru prave prezivam, som si nie schopna uvedomovat, ze som v podstate stastna zena..
Dlzka trvania depresii a smutku podstatne prevysuje trvanie tych peknych chvil..
Ste stastne, ze sa vam to nestalo, ze ste nezlyhali, nezisli z cesty, odolali, nezradili ...
a co ti brani zarazit tie stretnutia a poziadat ho, aby ta odpalkoval, kedze sama si poradit nevies?
ako sa chces naucit zistit, ze si stastna zena, ked si budes sama osobne stale hadzat polena pod nohy?
ano, kazdy sa lieci inou rychlostou. ale ty sama po roku vidis, ze na teba postupne znizovania davok naplatia. lebo, co si odopries na mesiac, vynahradis si inokedy. nemas vlastnu volu na toto.
takze potrebujes nieciu kooperaciu v lieceni.
ak ti ma branit v stretnutiach niekto iny-zasvateny, to nepojde, lebo o to vynaliezavejsie a velkou chutou budes hladat sposoby, ako to obist a stretnut sa s nim.
najlepsie bude, ak ta do haja bude posielat on osobne.
mozno by pomohlo, keby si niekoho nasiel, pre koho by ti povedal, ze stacilo, nechce si rozbit kvoli nerozhodnej exmilenke svoje stastie.
Magic, nezda sa ti prinajmensom zvlastne ho poziadat, aby ma "odpalkoval"? Nemozem preniest zodpovednost na neho, sama musim najst tu silu to nadobro skoncit.
A naviac, on netusi, ako ma tato situacia cela depta, mysli si, ze som v pohode, ze som sa takisto ako on presunula do dalsieho levela - kamaratstvo.
ak mu to dokazes rozumne vysvetlit, tak nie.
neprenasas zodpovednost na neho. kludne ti moze povedat, ze nic take robit pre teba nebude. potom to ostane len na tebe.
ale nespytas sa, nevies.
prinajmensom je divne, ze chces mat voci nemu taky divny vztah. bojis sa ho snad?
v skrytu duse na nom lipnes a zzieras sa a navonok hras pohodacku. nie si romanticka hrdinka. jedine, kde sa to odraza, je tvoja neschopnost sa cez to preniest a dopad to ma na tvoju rodinu, ktoru si sa rozhodla zachranit.
to nie je o tom, ze hodis bremeno na neho. iba sa budes zo vsetkych sil snazit a od neho si vypytas pomoc k tomu. takze, kedykolvek na teba dojde slabost, ze uz nevladzes odolat, tak dostanes od neho stop, nie. spamatas sa a zase budes pracovat na svojej voli. ale robota to bude tvoja. navyse to moze byt stimul. neukazat mu, ako casto podliehas vlastnej slabej voli. mozno sa o to viac budes snazit prekonat sama seba a zamerat sa na to, co je potrebne.
keby sme mali vsetci sami o sebe dokonalu silnu volu, tak si psychologovia mozu vziat hromadnu dovolenku a ist hladat inu pracu.
ale tebe psycholog zatial nepomaha, sama sa opanovat nevies, vzdy nakoniec podlahnes tuzbe vidiet ho, byt aspon chvilocku s nim, vyuzit kazdu nahodu.
tak ak je priatel, skus ho poprosit o pomoc. bud uprimna. nepotrebujes nic hrat.
felicity skús ten regres, určite nájdeš niekoho spoľahlivého s dobrými referenciami kto sa tomu venuje a má s týmto skúsenosti...Z nejakého dôvodu je to silnejšie ako ty, ako tvoja vôľa vysporiadať sa s týmto problémom.Regres môže prísť na podstatu toho prečo je to tak, pomôže Ti poodhaliť pozadie toho prečo cítiš to čo cítiš...Naša vôľa niekedy nestačí na to čo sme napríklad prežili v minulom živote a teraz si to nesieme v sebe...ale môže to byť aj niečo jednoduchšie ako prepojenie s minulým životom...odhodlaj sa a vyskúšaj...
A nezdá sa ti divné, že sa mu bojíš povedať, že čakáš dieťatko s manželom? Že sa bojíš, že vtedy naozaj s tebou preruší kontakt?
Renka
renka veľmi pekne si to napísala .Plne súhlasím
ja by som jej to tiež napísala ale nie takto .
Keby to bola dáka zamilovaná pubertiačka ale vydatá žena ,ktorá ma manžela a dieťa a ďalšie čaká.To je choré .
nie, je to klasické zaľúbenie a idealizovanie si partnera...môže sa stať ktorejkoľvek z nás, aj keď by sa dušovala, že mne sa to nikdy nestane
len je dôležité si uvedomiť, čo človek môže získať a čo stratiť
Dakujem za vsetky komenty, nad niektorymi budem hlboko uvazovat a zvazovat
Magic, dakujem za obsiahle odpovede, nieco si z toho vyberiem, no urcite HO nepoziadam, aby ma poslal dokelu - nebudem sa ponizovat a posilnovat jeho ego tym, ze mu dam najavo, ako sa kvoli nemu trapim a nedokazem sa odputat...
Psychologicka mi povedala, ze moj pripad vobec nie je ojedinely, ze zo svojej praxe pozna strasne vela podobne komplikovanych osudov.
No kazda sme ina, kazda sa s problemami vyrovnavame po svojom. Keby sa to stalo niektorej z vas racionalne zalozenej, preniesla by sa cez to lahko, na zaklade praktickych faktov a argumentov.
Ja to zatial neviem, nedokazem tomu sama celit, som zacyklena v kolotoci citov..
Ale budem sa velmi snazit..
A mozno sa zase casom ozvem, ako sa mi to podarilo
Keby sa to stalo niektorej z vas racionalne zalozenej, preniesla by sa cez to lahko, na zaklade praktickych faktov a argumentov.
Felicity, prosím ťa, a na toto si ako prišla?
felicity, nie som racionalne zalozena osoba. a podlieham citom. viem sa vytocit do nebeskych vysin zerava od hnevu ako rozpaleny hrniec. viem sa aj polutovat a poplakat si nad sebou, ked mam pocit krivdy (a zjavne nemusi byt pravdiva, ale ja ju tak citim). viem sa preto aj nespravodlivo pohadat.
ze si to uvedomim dodatocne a spamatam sa, je len bonus, ktory som nasla vdaka chceniu zmenit sa a nanicmame a vela veci, co som si tu precitala.
inak som rovnako rovnaka a normalna ako vsetky baby. a este k tomu sibnuta.
jasne, ze nie si vynimka, ze sa nevies odputat.
mozno je dobre si uvedomit, ze pokora nie je zla vec a vobec neznamena ponizenie.
poziadat o pomoc ako priatela. s dostojnostou a uprimnostou. ak to ma posilnit jeho ego, tak to asi nebol pan pravy. ten by sa na milovanu zenu nemohol takto pozerat. bez ohladu na to, ze to bola ona, kto odisiel.
alebo mozno len ty mas ten pocit, ze by mal pocit prevahy nad tebou...
aspon ja by som o pomoc poziadala, keby som už nevedela kudy-kam.
ale ty mas pravo riesit veci tak, ako ty citis, ze mozes a vies. nutit ta nikto nesmie.
budem ti drzat palce.
Magic, ved to nebolo nikomu pisane adresne, a uz vobec nie Tebe
Ako som uz pisala, som Ti vdacna za Tvoje obsiahle odpovede, iba nesuhlasim s tym "odpalkovanim", to je vsetko
Dufam, ze budem mat silu na svoju osobnu premenu, baby mi tu dali aj nejake tipy, za co som velmi vdacna
na to som prisla na zaklade niektorych odosobnenych, cisto racionalnych pohladov a komentarov na moj problem
Ach, jaaaj...
Felicity, napísala som ti už do tvojho prvého blogu na túto tému - riešením tvojho problému je prijať to, čo sa stalo a tak, ako sa to stalo. Pokojne a s pokorou a vďakou za to, čo ste si s tvojím priateľom navzájom dali. Na to nepotrebuješ ani racionalitu, ani odosobnenie, ale ani zmietanie sa v citoch do úplného vyčerpania tela i duše.
Georgina,
ved prave o tom cely cas tocim dookola - nedokazem sa zatial cez to preniest, uzavriet minulost. Ked som skusala byt bez neho, strasne mi chybal, stale som na neho myslela, aj ked som o nom absolutne nic nevedela, neboli sme v kontakte..
Snazim sa to prekonat, ale nedari sa mi, trpim jeho nepritomnostou.. Neviem to vysvetlit, ale bez neho sa citim akasi nekompletna, bez neho je v mojom zivote jedno prazdne miesto...
Felicity, ale ja som nepísala ani o uzatváraní minulosti, ani o prenášaní sa, ani o bytí bez neho, ani o prekonávaní... A rovnako ako minule - mám pocit, že mi nerozumieš...
..ale ja presne to potrebujem - oslobodit sa od minulosti a ist dalej bez neho..
Keď myslíš...
Ahoj felicity, tvoj prvý príbeh som si so záujmom prečítala, bola som aj zvedavá ako si to zvládla...veľmi dobre ťa viem pochopiť ako ti je, ale...život ide ďalej...vybrala si si rodinu, nie priateľa...podľa čoho si sa tak rozhodla? Držím prsty, aby si to zvládla s rozumom, ale aj srdcom...