Jedneho dna sme isli k priletu lietadla s kolegynou, kde boli nahlaseni dvaja nechodiaci cestujuci. Prichystali sme dva invalidne voziky a sluzba nam nalozila babku s dedkom. Pytali sme sa ich v roznych reciach, ci je vsetko ok a podobne, ale len nieco habkali po anglicky, tak z dalekej stojanky sme sa teda vybrali peso k vychodu, kde ich cakalo auto. Kolegyna zrazu sa pyta : a co tvoje chlapca, ako papa? tak som sa pridala....boli sme dlhe hodiny v sluzbe, vsetko meskalo, tak trochu rozptylenia sa zislo. ja: no malo nejake vetry, ale da sa.