Za dávnych časov, keď deti bývali poslušnejšie, ľudia lepší a život samozrejme oveľa ťažší, študovali sme s manželom na vysokej škole. Aby sme to nemali jednoduché, ja som bývala na intráku v jednom meste a on v druhom. Okrem toho, že sme cez týždeň finančne zachraňovali istú nemenovanú telefónnu spoločnosť pred krachom, neostávalo nám cez víkendy nič iné len cestovať, ak sme nechceli zabudnúť ako ten druhý vlastne vyzerá. Teda vlastne hlavne ja som cestovala za ním, pretože naše intráky boli na takéto víkendové návštevy oveľa prísnejšie.