Kedže denne som v styku s ludmi (mladí,chorí,....mamičky s deťmi)už takmer 30 rokov nejako som si začala všímať tú poslednú kategoriu..príde mamima s dieťatkom(hlavne tie čo sa prisťahovali)-vačšina len odzdraví.Som tá čo sa vždy drobcovi prihovorím.A viete čo som zistila?Len JEDNA mladá mama vždy synátora(2r) pri dverách opraví-"nie ahoj ale dobrý den!"a ked si vezme to čím ho ponúknem tak mu pripomenie-"čo si zabudol povedať? alebo "nepočula som čarovné slovko"(prosím a dakujem)a ked idú preč malý povie ahoj ale ona zas ho opraví-"najskor povieme dovidenia".Poviete si nemá čo písať z velkej dediny-ale naozaj tie deťurence sa aj inde zdravia len ahoj a mamičky ich neopravujú.Inak sama ked som mala malé deti učila som ich tymto slovkám a vedeli ich použit-no raz ked už boli asi druháci na ZŠ so ich "posledovala"hlavne ako idú zo školy či nerobia nejakú nezbedu a zistila som,že tie (nielen)moje deti sa NIKOMU ale NAOZAJ nikomu samé od seba nepozdravili.Ale uz sú všetci velký a neraz aj zdaleka zakričia pozdrav(nielen mne)Takže túto kategoriu detí a mládeže neriešim lebo už viem,že ked dorastú čarovné slovka budú pre nich samozrejmosťou.
A toto trošku bokom-chodím velmi často po horách-raz asi pred 10 rokmi išla so mnou kamarátka(prvý krát!!)na túru.V horách sa samozrejme zdravíme-teda ja vždy prvá-buď ahoj alebo aspon ..brý .eň.A tá moja kamarátka vraj"ty teda poznáš tolkych ludí!"Nevedela pochopiť,že pozdrav je pre mna samozrejmosť,že zdravim prvá aj mladších,ženy...Teraz je to už len úsmevná spomienka lebo hory sa jej zapáčili a zdraviť začala aj ona..
Viem bola by to na dlhú debatu -zvlášť rozoberať mesto a dedina...No nemam v úmysle vyvolať "búrku v šerbli".Je to len taký moj postreh..
Súhlasím s Lenkou, že je to o výchove a nie o veľkosti sídla:) Mám skúsenosti z dediny, malého mesta aj väčších miest a je to veľmi individuálne. Už len keď si zoberiem vchod v ktorom bývame, tak polovica ani nezabučí, štvrtina odzdraví, so zvyškom aj pár slov prehodíme. Našťastie, rodičia s deťmi sú veľmi v pohode, takže aj deti sú fajn:) A súhlas aj s tým, že staršia generácia k tomuto pristupovala veľmi zodpovedne, rodičia nás drilovali, aby sme vedeli poďakovať, poprosiť, pozdraviť, odzdraviť, ospravedlniť sa a podobne. Mám pocit, ale naozaj je to len pocit, že dnes rodičia na tomto až tak nebazírujú, prípadne, že tých rodičov, ktorí to striktne vyžadujú je menej. Potom ti príde mladý dospelý na prednášku, nepozdraví, neospravedlní sa, po 10 minútach sa zdvihne a ide sa vyčúrať bez slova
Samozrejme preháňam, ale aj také som párkrát zažila a to som kus mladší ročník, učila som takmer rovesníkov, ale vytáčalo ma to do absolútneho nepríčetna:))) no, kus od veci, ale nejako sa mi to pripomenulo pri tejto téme:)))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a mne to pripomenulo niečo iné, bláznivé.
Raz sme sa rozhodli s kamoškou že budeme ľudí zdraviť aj v meste, nie - nie každého, ale ako sme išli tak sme niekoho pozdravili. Mali by ste vidieť ten výraz, zľaknutie že čo od nich chceme a to bolo v dobe kedy sa u nás nežobralo.
Viem bolo to strelené.
Asi po 20 rokoch sa stalo niečo podobné u nás v meste, kým som prešla mesto pozdravilo ma 5 cudzích ľudí, ja som sa usmiala a odzdravila. Sestra mi to nechcela veriť a ked sme išli nočnou Bratislavou pozrieť na vysvietený prezidentský palác tak ma pozdravili dvaja ľudia a môj švagor to nedokazal pochopiť.
Tým som chcela povedať že tak nejako sa mi vracia to čo som dávno zasiala, ked na nás opozerali ako na poriadne strelené hlupane.
Na horách je to zrejme všade rovnaké, nečakám ale ak k niekomu prichádzam tak sa pozdravím, niekedy je z toho krásna 5 minutová debata inokedy pohľad ktorý vraždí - čo chceš! no to ma netrapí, naučila som svoje deti aj vnukov že sa maju v prírode pozdraviť.
U nás na dedine sa zdraví každý a tak nejako prídem na dedinu a zdravím každého, tu sa teda neženiem so zdravením k mladým, lebo to čakám od nich.
Vždy ma vie prekvapiť starší človek u nás na dedine ktorý na pozdrav neodpovie len sa pozerá.
Tu mám zase skôr také skúsenosti s malými deťmi a mamičkami že vždy opravia pozdrav, lenže aj ja sa k dieťaťu prihlasím tým ahoj.
Neberiem to tragický ak sa vie odzdraviť, neskôr si to uvedomí, dokonca aj to že niektoré dieťa nepozdraví ak ho k tomu nútia, pozdrav má byť naozaj od srdca.
No k tomu aby človek vedel čo sa patrí a čo nie, by deti potrebovali aj príklady. Ak rodičia kydajú na každého tak čo iné budú robiť deti ale je aj množstvo iných príkladov.
No stále som presvedčená že do slušnosti človeka ma čo povedať aj škola, ale teraz je to tak že sa každý bojí, ved všetko je dovolené a taksa sklopí zrak a necháme všetko tak.
Myslím že etiketa by sa mala oveľa viac prednášať a nie len na základnej škole. Toto som vybrala čo považujem za naj.
Slušnosť môže byť človeku daná, teda je vrodená, naopak zdvorilosti je nutné sa učiť. Základom slušnosti je úcta a ohľaduplnosť k blížnym; zahŕňa aj úctu k sebe samému.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Perfektný sociálny experiment ste urobili!
Aj nás rodičia učili, že v prírode a na dedine zdraviť treba, tak zdravím. Mne je jedno, že sa na mňa pozerajú divne, radšej pozdravím, ako byť na nevychovanú, nech sa nevychovane a blbo cítia druhí:))))
Bože, ja mám takého suseda, čo ledva odzdraví... Chápete to? Chlap cca v mojom veku, bulo nenormálny, 7 rokov sa stretávame v dome a 7 rokov len odzraví a to len tak na pol huby. A trvalo mi 3 roky kým so ho "naučila" aspoň odzraviť. Niekedy mám z neho také nervy, že ma to až samu prekvapuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte. Citit i u nas, ze niekde v skolke deti ucitelkam tykaju, inde vykaju. Niekde je to Majka, niekde teta Majka a inde pani ucitelka. A obcas to zo skolky prelezie i prvy stupen ZS, niektore ucitelky si na tom zakladaju, aby im deti tykali.
Napriek tomu, ze drobec bol nauceny na dobry den a vykanie, dlho som ho nemohla naucit, ze aj ked sa mu nasi susedia pozdravia: ahoj sused, ako sa mas? Kam ides? ... ze im drobec nemoze zacat rovnako tykat 
. Pri ucitelkach to bolo jasne, pri susedoch uz nie .
Ja som povodne z dediny, kde sme sa museli zdravit kazdemu. Teraz sa mi vsak bezne stava, ze moji rovesnici a mladsi sa nezdravia, ledva odzdravia. Najma novousadlici, domaci samozrejme po starom. Ja ich ledva viem narychlo zaradit do vetvy ... a oni uz pocas odzdravenia sonduju ako sa ma mama, brat, krstna ... a podobne . Sucast folkloru, netreba sa odtahovat od ludi 
ci citit sa neprijemne.
V horach pri masovkach ako je Strbske pleso ci festivalove akcie v horach sa nezdravim. Ale kazda ozajstna tura sa bez pozdravu a bez ohladov nezaobide. Pozdravit sa, dat si prednost na uzkom chodniku, okomentovat pocasie to patri k ture.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K téme pozdravov : Moji synovia sú už síce junáci a vedia pozdraviť, ale tiež sme mali pred cca 3 rokmi spolu rozhovor o zdravení. Máme so susedmi veľmi dobré vzťahy a zdravíme sa veľkým Ahoj zďaleka. Rovnako zdravia susedia aj našich chalanov. Starší im odpovedal Dobrý deň a pod., ale mladší naspäť Ahoj. Nevadilo im to, ale aj tak som oboch synov upozornila, že aj keď je náš rozhovor s nimi takmer žoviálny, tykať a zdraviť Ahoj susedom môžu iba ak im to vyslovene dovolia. Môj názor je, že vykaním mladší vyjadruje aj istú úctu voči osobe, ktorú zdraví.
A teraz môj postreh. V tomto predvianočnom čase chodím častejšie na nákupy a všímam si, že pani predavačky (nie všetky) sú čím bližšie je čas Vianoc, tým viac zachmúrené. Ľudí je v obchodoch veľa a často sú netrpezliví, unavení, podráždení... , pre predavačky je to tiež pekná "zaberačka", ale všimla som si, že keď sa usmejem , vrelo pozdravím a zaželám niečo pekné, tak aj tvár pani predavačky vyzerá milšie a nálada sa jej aspoň trochu zlepší. A aj mňa to tak nejak potešilo.
Tiež sa mi stalo, že ma na ulici pozdravil úplne cudzí človek. Bola som prekvapená a odzdravila. Celkom mi to zlepšilo náladu.
Takže zdraviť, zdraviť a viac sa usmievať aj to by mohol byť celkom dobrý príklad pre mladých a deti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dan-cula , to nie je o tom, či mesto alebo dedina, to je o výchove. Ja som z BA a môj starší vnúčik bude mať v januári 3 rôčky. Krásne pozdraví, poďakuje , poprosí - tiež stačí mu - Samko a ako sa to povie - a on už vie kedy sa povie prosím si a kedy poďakovať.
Ale s tými horami to máš pravdu, naša generácia je zvyknutá sa automaticky pozdraviť a stáva sa, že pozdravíš niekoho mladšieho , spontánne ( hoci je slušné , že mladší zdraví staršieho) , no a on na teba pozrie ako teliatko , vyvalene a občas sa stane , že ani neodzdraví ...