Čo by ste urobili inak?!, Ja mama, Diskusie

jaaaj, páááárty na dome, to bol život . ale važne, ten alkohol netreba prehánať. tiež sa mi nepáčia opité 15tnáskty kde-tu pohodené... stačí decentne vínko ale zabaviť sa dá aj bez promile...
ja by som asi nemenila nič. ked tak beriem dozadu moju držku držkatú - smejem sa, aká som bola hustá . do všetkého a všetkých som skákala z presvedčenia o správnosti môjho názoru, hádky a rozchody s priatelom/mangelom - tým som vlastne dospela a dostala rozum.
a bábatkovské časy ma /dúfam/ len čakajú

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som bola slušná pubertáčka - nepila som,nefajčila /a to mi zostalo /,"nevláčila som sa" - možno som bola trošku drzá a mala som na vec svoj názor ktorý som si presadzovala ale inak pohoda.Nooo ale naštastie nemám dcéru ... a syna patrične už odmala priúčam dobrým zvykom ...Ach tá mládež

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

rada - nástky? Určite súhlasím, Kati, netreba sa vrhať z mosta lebo to robia iný, netreba sa opiť aby si im zahmlila zrak svojou výdržou a ani fajčiť lebo je to "dospelácke". A z vlastnej skúsenosti- asi je lepšie, odskúšať v živote viac možností, neskončiť hneď pri tej prvej. Nehovorím, v mojom prípade to snáď nebola zlá voľba, ale myslím, že keby mám možnosť lepšie porovnať, vedela by som si aj viac vážiť...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

netreba tuzit sa hadzat s niekym do vztahu. Vychutnavat si treba kamaratstva, nie sa hned zavazovat a upriamovat len na jedneho chalana. Toto by som ja zmenila. Som sa ja daco natuzila... a pekne chvilky unikali bez vychutnania nedocenene. Slobodu si treba uvedomit a uzit. Slusne s hrdostou ale do poslednej kvapky...

som v papradí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, nehovorím, že by som to urobila inak, ale určite budem svojim radiť, aby okrem toho svojho vyvoleného/tej svoje vyvolenej dobre, ale skutočne dobre študovali aj jeho/jej rodinu. Niekomu sa to môže zdať triviálne, ale je dobré vedieť z "akých pomerov" pochádza váš (snáď) celoživotný partner. Napríklad - pri prvej dcére som musela vyslovene bojovať, aby mohla ísť k nám do postele - pre môjho muža to bolo niečo nepredstaviteľné, lebo oni s bratom to mali vyslovene zakázané! Zdá sa to byť možno prkotina, ale keď sa ich nazbiera viac, tak to môže "zavariť" aj najväčšej láske. Nikdy by som si nerobila ilúzie, že:
1) niečo na partnerovi/partnerke "radikálne" zmením - a to ani nehovorím o takých vážnych veciach, ako je náklonnosť k alkoholu, ale ozaj o zdanlivých maličkostiach, ktoré ale časom môžu začať prekážať
2) že ak raz niečo fungovalo istým spôsobom, bude to nevyhnutne rovnako fungovať aj neskôr - keď som spoznala môjho muža (práve sa rozvádzal), tak bol schopný odísť z podnikového žúru, aby stihol dcéru prv než zaspí a prečítal jej rozprávku - našim deťom neprečítal ani riadok!
Takže, zmeniť by som asi nezmenila, ale bola by som "opatrnejšia" - pre dobrý vzťah nestačí, že milujem toho druhého, treba mať istotu, že dokážem žiť aj s tými "ostatnými, ktorých do toho nášho vzťahu prinesie" (asi aj tie príspevky o svokrách dosť dávajú tejto mojej teórii za pravdu).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

adus, mne sa lubi komentar jednej starej tetusky z vlaku - to je krasne ked sa mladi zalubia a sa hned poberu, lebo starsi uz maju sklony premyslat, uz spekuluju... mladi zalubeni sa vezmu a potom riesia zivot s tym, co prinesie.

Keby sme vsetci zamlada studovali svoje rodiny a vlastnosti a povahove crty - co by som ja teraz rozhodne riesila - asi by sme sa nikdy nevydali . Je pravda, ze je dnes vela rozvodov, ale to asi preto, ze vsetci rychlo hadzu flintu do zita, skor nez si na seba zvyknu... ale to kredo starej tety sa mi fakt lubi, je take ludske...

som v papradí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Amalka, v niečom máš určite pravdu, spolu s tou tetuškou, ale ja si dnes veľmi často spomínam na jednu moju debatu s kamoškou, keď sme riešili, aké kvality by mal mať ten NÁŠ PÁN DOKONALÝ. Nevedela pochopiť, keď som tvrdila, že pre mňa určite jedno z najdôležitejších (ak nie to najdôležitejšie) kritérií bude, aby bolo dobrým otcom mojim (našim) deťom. Nevydávala som sa mladá (28) a toho svojho som si vybrala určite (okrem iného aj) podľa toho kritéria.
Keď som videla jeho vzťah k dcére z prvého manželstva, ako o ňu bojoval zo všetkých síl ako lev (ale zároveň mal svoje pochybnosti, stále sa pýtal kolegýň, že čo si myslia ako ženy a matky, či on ako otec má právo "pripraviť" matku o dieťa) chcel aby mu bola zverená, hoci jeho ex sa o malú starala dobre, to on aj priznával.....
No, ako som povedala, našim neprečítal ani riadok a síce nemôžem povedať, že by im bol zlým otcom, ale nie je to to, čo som si predstavovala podľa jeho správania voči prvej dcére (asi som sa mala aj ja rozvádzať s ním, možno by reagoval rovnako )
Sú to vážne veci, mladí a zamilovaní nevedia domyslieť čo bude keď ... Ja napríklad celkom uznávam, keď dnes mladí ľudia žijú spolu nejaký čas než sa vezmú, nie som v tomto moralista, že je to hriech a nepatrí sa to a čo ja viem čo sa ešte hovorilo keď som ja malo tých 18-20. Ak zistia, že to nie je to pravé orechové, tak majú čas a možnosť ešte vycúvať, než bude neskoro.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

hej... aj moj Tiger si ma bral ako matku svojich deti, ale zabudol ma upozornit, ze na ne budem sama

som v papradí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no ja v tej dobe by som nemenila nic, ja som zacala robit prusery vo svojom zivote po 19-tke a vydrzalo mi to dodnes. Takze posun hranicu pruseroveho obdobia a popiseme

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kazdy si to svoje musi "odskakat".. tiez mi nepomohlo, ze mi otec povedal svoj nazor, na niektorych veciach sa jednoducho treba popalit
Jedina rada by asi bola, netreba sa "opakovat" po niekom druhom, ale mat svoju hlavu a svoje rozhodnutia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja by som asi neurobila nič inak ako som urobila. síce som to nemala v trinástke vždy ružové, no aspon som sa poučila na vlastných chybách, vyskúšala som všetko čo sa dalo, zistila som že nič nie je také super a teraz ma podobné somarinky nelákajú :D samozrejme, okrem diskotéky, tam by som si odskočila :D

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi som to zle napísala - ja som čakala rady pre mňa A násť už je dávno za mnou.

Jediný, komu by som si trúfla dať rady, sú problémové nástky - taká som bola, viem sa vžiť.

V podstate sa stotožnňujem s vyššie popísanými názormi, takže je to vlastne taký manuál pre puberťáčky, ktoré ale asi mávnu rukou, že ich sa to netýka. Ako sa mňa netýkalo, keď mi exsvokra vravela, že nemusí prvá láska vyjsť až do konca života a že nech si premyslím, či naozaj-naozaj chcem s jej synom rodinu. A dala som si povedať?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som,len jedno zmenila a to:Určite by som sa nevydala v 19 rokoch(a to som nemusela).Bol to taký hlúpy rozum(dosť ma do toho nanútila mama),mohla som si ešte užívať slobodu.Cestovať so svojím manželom(vtedy ešte priateľom),spoznávať krajiny a nie stále,len doma trčať.Proste málo som sa asi vyšantila.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja neviem marik ja som sa tiež vydávala v 19 a nemusela som sa a nejak to ani neľutujem.asi som sa dosť vyšantila do tých 19.A to som bola také utiahnuté tiché dievčatko.Do 15 som sa ešte hrávala z bábikami.Z mojím manželom to bolo super vyšantili sme sa spolu kým sme mali deti.Jediné čo ľutujem je to,že som v 18 začala fajčiť a nezbavila som sa tohoto zlozvyku do dneska,aj keď boli nejaké prestávky keď som bola tehotná,ale vždy som sa k tomu vrátila.S tým mám problém celý život a nemám toľko pevnéj vôli aby som prestala a teraz už nad tým ani nerozmýšlam keď som už toľko peňazí do toho dala

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja neviem, co poradit, do 20 som bola kludne normalne dieta, bez nejakých vystrelkov, asi som opozdena puberta, xi xi , ked ma to chytalo az v 20tke, xi xi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja skor nariekam, ze mat tie moznosti, co maju mladi dnes, tak som asi niekde inde...
Mudre rady?? - a kto ich pocuva, ked je mlady? Ked si kazdy mysli, ze ja to predsa urobim naj...!
ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No Ivet - veď vidíš, že ja si ich pýtam. Skús zosumarizovať - na čo si sa za mlada dívala inými očami a roky ťa priviedli k inému - možno triezvejšiemu?! Hm?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..ze mat v 16tich "vazny vztah" je este prilis skoro a ak trva roky, je lahke si dospievanim vsimnut, ze to "nie je ono"
P.S: a potom nechodit z "blata do kaluze" a z "kaluze pod odvkap"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aj ja som bola vcelku slušná pubiška, nevláčila som sa, nepila som, nefajčila ani nenadávala... ale dodnes sa zahanbím keď si spomeniem na jeden moment svojej puberty..mohla som mať takých 15 - 16 rokov a obdobie siláckych postojov, keď nie je v kurze jemná "puťka" ale baba čo už čo to skúsila a nič zlé jej nieje cudzie....išla som po našej ulici a predo mnou jeden z veľmi mála slobodných (aj keď o niečo starších) susedov, s ktorým sme prehodili pár slov. V ten deň sa neprihovoril a ja som smerom k nemu naznačila dosť neslušný posunok, dúfajúc, že si ho nevšimne...no nestalo sa. Samozrejme , že to videl aj ma decentne uzemnil..nepamätám si jeho slová, len ten neskutočný pocit zahanbenia ...Takže moja rada znie: dievča sa nestáva ženou pomocou vulgarizmov, či neslušných posunkov ... žena má byť predovšetkým slušnou dámou, nech si už od tým výrazom milé -nástky predstavíte akúkoľvek jej podobu