reklama

Davat a prijimat

rosnicka , 12. 01. 2016 - 19:15

reklama

Dobry den zienky,

 

chcela by som sa Vas opytat na vas nazor na davanie a prijimanie.

Je normalne len davat a nic neprijimat? Napr. vo vztahu  k partnerovi, vy ste ta, ktora sa stara o domacnost,  obdaruva, robi komplimenty, vyznania lasky a od druhej strany nic podobne neprichadza.

V rodinnych a priatelskych vztahoch je to podobne, napr. vy ste osoba ktora posle nejaky darcek, dotycny sa oni neunuva ozvat sa, az dokial sa Vy  neopytate, na sviatocne sms-ky nebude ani odpovedane, no tieto osoby sa ozyvaju ked nieco od Vas potrebuju a vidia to ako samozrejmost splnenie ich poziadaviek.

Casto som pocula, ze prave davanie je len ked od druhej strany naspat nic neocakavame.

Naozaj to funguje?

Na druhej strane poznam ludi, ktori davaju a ked nic nedostavaju ukoncia vztahy s danou osobou?

Tak teda co je spravne?


reklama


reklama

anjeli, Ut, 12. 01. 2016 - 20:42

Neviem, či medzi dávaním a prijímaním môže byť znamienko rovná sa... mám skôr pocit, že kto chce a vie, ten dáva a nemal by očakávať niečo zato. Pokiaľ ja niekomu chcem niečo podarovať, povedať kompliment, postarať sa, pomôcť...urobím to na základe svojho rozhodnutia a nečakám na odplatu. Pokiaľ si to druhá strana všimne, poďakuje alebo pochváli... poteší ma to. Pokiaľ nie... neriešim a idem ďalej. Ja som naučená sa poďakovať za pomoc, pochvalu a pod., niekto iný nemusí byť takto vychovávaný, ale to neznamená, že si to necení... len to skrátka nevie dať najavo /možno/. Na druhej strane nikto nie je nútený nasilu pomáhať, pokiaľ sám nechce. Ak má mať z toho zlý pocit, ak čaká vďaku, ak je len využívaný /pomáhanie ako samozrejmosť/, tak má právo odmietnuť.

Na druhej strane ja som bola viackrát vyhrešená, že neviem pomoc od blízkych žiadať a skoro ani prijať... moja hrdosť. No poznám v mojom okolí dosť ľudí, čo si pomoc priam vynucujú... rodičia musia pomáhať deťom/s deťmi, súrodenci musia byť k dispozícii, kamaráti musia požičať čokoľvek. Neuznávam to, pre mňa slová "musí" a "pomáhať" do jednej vety moc nepatria. Pomáhať sa nemusí, pomáhať sa má chcieť. Takisto pomoc môžem a nemusím prijať, to je všetko na mojom rozhodnutí.

Čo sa týka partnerov, tak vzťahy sú všelijaké. Neexistuje pravidlo, podľa ktorého to bude každému fungovať. Niekto vie chváliť, vyznávať lásku, nosiť dary... iný to všetko drží v sebe, aj keď cíti lásku, vidí svojho partnera ako najúžasnejšieho človeka na zemi. Každému vyhovuje niečo iné, žije si po svojom... ale ak chýbajú takéto "maličkosti", treba si ich občas aj vypýtať : " Milujem Ťa... a Ty mňa?" "Dnes som vyskúšala nový účes, kúpila som si šaty... ako vyzerám?" Ak je všetko O.K:., tak odpoveď bude lichotivá.

P.S. Na margo mojej poslednej vety som aj ja dostal spontánny kompliment od manžela... Idem na nákup, vyčesaná, namaľovaná, v novej vetrovke, dole pri výťahoch sme sa náhodne stretli /práve sa vracal z práce/... a z neho vyletelo: "Ježíííš, skoro som Ťa nespoznal" a pekne mi šiel pomôcť s nákupmi. No nemiluj ho po 20 rokoch....

púpavienka, St, 13. 01. 2016 - 09:32

Hovorí sa že ak sa naučime davať bez zišstnosti tak aj budeme dostavať ale nie vždy je to od tých istých ktorých sme mi obdarovali.

Naša rodina veľmi neuznavá žiadne darčeky, skôr si kúpime a podaruje niečo len tak a to ma vždy veľmi poteši. Panätám si na časy kedy sme si aj so susedmi davali darčeky a bolo to naozaj hlúpe obdobie a nakoniec sme všetci uznali že každému pribudli do domácnosti veci ktoré nemusel.

 Stále si myslím že ak niekomu niečo dáme iba preto alebo aspoň preto, že očakávame od neho protislužbu, tak je to obchod a nie s férovymi podmienkami a nie je to naozaj davanie. 

Takisto neviem či to medzi manželmi je iba davanie alebo neprijímanie, lebo aj to je. V prvom rade si treba uvedomiť že najlepšie človek urobí ak sa naučí prijať samého seba takého aký je až potom môže prijímať aj od iných.

margesimpson, St, 13. 01. 2016 - 09:32

"Napr. vo vztahu  k partnerovi, vy ste ta, ktora sa stara o domacnost,  obdaruva, robi komplimenty, vyznania lasky a od druhej strany nic podobne neprichadza."

Heeej, a si si ista, ze ten druhy to chce :-D? Pytal si to? Nie? Detto posielanie darcekov ci pohladnic a blahozelani. Clovek ma robit tak, aby v prvom rade bol stastny sam zo seba a so sebou. A ak ho robi stastnym obdarovavanie druhych, nepotrebuje k tomu este aj ich vdacnost. Ak ho to stastnym nerobi, tak nech to nerobi a hotovo. A ten druhy (obdarovavany) si to zrejme ani nevsimne. Lebo jednoducho mu na takych veciach nezalezi. 

PS: A ak ti (nevravim ze konkretne tebe) jedoducho taketo prejavy voci tvojej osobe chybaju, castokrat staci len otvorit usta a povedat na rovinu. Podprahove signaly s ocakavanim reciprocity zjavne nefunguju. 

Kamila, St, 13. 01. 2016 - 09:30

Ono je to zložité a jednoduché zároveň? Alebo kde a ako. Ohľadne cudzích, alebo rodiny (nie partnera), by to malo byť podľa mňa o tom, že ak chcem čokoľvek venovať, darovať ... alebo len zapriať, tak by to malo byť úprimné a bez očakávaní, čo za to ... Ak to tak necítim, tak to nerobím.

Vo vzťahu je to zložitejšie. Tam by ta rovnováha mala byť, ale treba si uvedomiť, že to čo ti dáva partner môže byť úplne iné ako by si očakávala ty. Ide len o to či ti dáva to, čo ti vie dať vrámci svojej povahy ..., každý sme iný ..., ak nie je to náročnejšie. Vnútornú silu však vieme nájsť len v sebe, a keď ju raz nájdeme, zistime či nám staci to co doma mame ..., alebo to za to nestoji ...

rosnicka, St, 13. 01. 2016 - 20:03

Dakujem Vam za uvahy, moze to byt fakt zlozite ale aj jednoduche...

Ano, prave davanie je ked len davame a nic za to neocakavame, no na druhej strane si myslim, ze ak je to velmi nevyrovnane   zacne to  skripat.

 Mnozstvo ludi funguje s presvedcenim ze zivot je akysi vymenny obchod, ziju stale v plneni nejakych `´povinnosti`, v ocakavaniach  a  pod.

U kazdeho asi podla vlastneho nastavenia hodnot.

Co robit ak je to niekto blizky  a  dusi Vas svojimi ocakavaniami a v pripade ak sa nesplnia je urazeny, pripadne Vas zacne vyclenovat so spolocnych aktivit? A nerespektuje, ze kazdy to vidi inak.

 

púpavienka, Št, 14. 01. 2016 - 07:48

Neviem ako to myslíš. Ja osobne som tento rok vôbec nereagovala na sms na Vianoce, za prvé s tými chorými rukami je to pre mňa zložité a za druhé už je to iba kliše. pozdravy neposielam a som prekvapená ak mi prídu, trošku sa v tu chvíľu zahanbím ale zas to nejako neriešim. Aj ja som pred tým poctivo posielala pohľadnice, no odrazu som prišla na to že je to už pre mňa ťažké dodržať. Jednoducho raz som ich založila a nevedela nájsť ked ich bolo treba poslať a pod. raz som našla napísané a neodoslané pozdravy z troch rokov a vtedy som nad tým začala uvažovať prečo sa mi to udialo, možno toto nie je iba zodpovednosť ako som si myslela. Preto že veľa veci robíme len kvôli tomu aby nám nikto nič nevyčital, no vekom človek vidí veci inak a prestane riešiť to čo mu už nerobí radosť ale iba povinnosť. Povinnosti v živote máme dosť a treba vypúšťať tie ktoré môžeme.

rosnicka, Št, 14. 01. 2016 - 15:23

ako to myslim? napr. niekto sa urazi ked mu neblahozelas k narodeninam ci k nejakemu inemu sviatku a naoplatku potom ani on Tebe. Prave to su ludia, ktori funguju na zaklade vymenneho obchodu.

Nieco take ako ze si zabudla alebo sa ti prave nedalo/nechcelo nepripustaju. A daju Ti to pocitit svojim spravanim k Tebe.

Citove vydieranie? Zial, casto to tak funguje. Minule som si v autobuse vypocula ako sa jedna starsia zena stazuje kolko ju stalo prve svete prijimanie pre vnucence a teraz ju nepridu ani pozriet. Opat jeden priklad`´obchodu`´

púpavienka, Št, 14. 01. 2016 - 16:48

No áno, ale prečo čakáš od nich gratulácie, Väčšinou ti čo to očakávajú tak vlastne počítajú s tým ja dám a oni mne tiež no ak to nikomu nevadí tak v pohode. V tomto som to nepochopila.

To že ľudia si kupuje deti a priateľov a vnúčence a.... je nanešťastie pravda, ale to je o nich o ich postoji.

Kamila, Ut, 19. 01. 2016 - 11:11

Našla som veľmi pekný článok, ktorý ti možno zodpovie na otázku, ktorú si tu položila, aj keď je viac zameraný na partnerský vzťah. O mostu stavěném jen z jedné strany V článku píše autor o tom, že v partnerský vzťah nemôže existovať, na dávaní len jedného z partnerov. Vzťah prirovnáva k mostu, ktorý sa nikdy nestavia len z jednej strany, ale z oboch brehov a musí stať na dvoch pevných pilieroch. Autor naznačuje aj cestu ..., stoji z ato prečítať ...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama