Neviem, či medzi dávaním a prijímaním môže byť znamienko rovná sa... mám skôr pocit, že kto chce a vie, ten dáva a nemal by očakávať niečo zato. Pokiaľ ja niekomu chcem niečo podarovať, povedať kompliment, postarať sa, pomôcť...urobím to na základe svojho rozhodnutia a nečakám na odplatu. Pokiaľ si to druhá strana všimne, poďakuje alebo pochváli... poteší ma to. Pokiaľ nie... neriešim a idem ďalej. Ja som naučená sa poďakovať za pomoc, pochvalu a pod., niekto iný nemusí byť takto vychovávaný, ale to neznamená, že si to necení... len to skrátka nevie dať najavo /možno/. Na druhej strane nikto nie je nútený nasilu pomáhať, pokiaľ sám nechce. Ak má mať z toho zlý pocit, ak čaká vďaku, ak je len využívaný /pomáhanie ako samozrejmosť/, tak má právo odmietnuť.
Na druhej strane ja som bola viackrát vyhrešená, že neviem pomoc od blízkych žiadať a skoro ani prijať... moja hrdosť. No poznám v mojom okolí dosť ľudí, čo si pomoc priam vynucujú... rodičia musia pomáhať deťom/s deťmi, súrodenci musia byť k dispozícii, kamaráti musia požičať čokoľvek. Neuznávam to, pre mňa slová "musí" a "pomáhať" do jednej vety moc nepatria. Pomáhať sa nemusí, pomáhať sa má chcieť. Takisto pomoc môžem a nemusím prijať, to je všetko na mojom rozhodnutí.
Čo sa týka partnerov, tak vzťahy sú všelijaké. Neexistuje pravidlo, podľa ktorého to bude každému fungovať. Niekto vie chváliť, vyznávať lásku, nosiť dary... iný to všetko drží v sebe, aj keď cíti lásku, vidí svojho partnera ako najúžasnejšieho človeka na zemi. Každému vyhovuje niečo iné, žije si po svojom... ale ak chýbajú takéto "maličkosti", treba si ich občas aj vypýtať : " Milujem Ťa... a Ty mňa?" "Dnes som vyskúšala nový účes, kúpila som si šaty... ako vyzerám?" Ak je všetko O.K:., tak odpoveď bude lichotivá.
P.S. Na margo mojej poslednej vety som aj ja dostal spontánny kompliment od manžela... Idem na nákup, vyčesaná, namaľovaná, v novej vetrovke, dole pri výťahoch sme sa náhodne stretli /práve sa vracal z práce/... a z neho vyletelo: "Ježíííš, skoro som Ťa nespoznal" a pekne mi šiel pomôcť s nákupmi. No nemiluj ho po 20 rokoch....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobry den zienky,
chcela by som sa Vas opytat na vas nazor na davanie a prijimanie.
Je normalne len davat a nic neprijimat? Napr. vo vztahu k partnerovi, vy ste ta, ktora sa stara o domacnost, obdaruva, robi komplimenty, vyznania lasky a od druhej strany nic podobne neprichadza.
V rodinnych a priatelskych vztahoch je to podobne, napr. vy ste osoba ktora posle nejaky darcek, dotycny sa oni neunuva ozvat sa, az dokial sa Vy neopytate, na sviatocne sms-ky nebude ani odpovedane, no tieto osoby sa ozyvaju ked nieco od Vas potrebuju a vidia to ako samozrejmost splnenie ich poziadaviek.
Casto som pocula, ze prave davanie je len ked od druhej strany naspat nic neocakavame.
Naozaj to funguje?
Na druhej strane poznam ludi, ktori davaju a ked nic nedostavaju ukoncia vztahy s danou osobou?
Tak teda co je spravne?