Ja som už chvalabohu za "horizontom, vôbec si neuvedomujem, že nejaké mám... 
Ale rozplačem sa zato hocikedy (giggle, ...Aj nad znelkou správ a čo tak ešte Modré z neba či Pošta pre Teba. A romantické filmy, jojojojoj, slzy ako hrachy 
A malé dieťa v kočíku, idem z kože vyskočiť, bože aké je to krásne!!!!! Alebo žeby predsa nejaké tie hormony ešte mnou lomcovali? V mojom veku?
Taká precitlivelá si bola stále, ci je to vyraznejsie v menopauze?
No myslím že z môjho života som bola vdačná iba mojim hormonom za to, že som mala menzes presne ešte aj a hodinu a tak som nepoznala niečo také ako sa zobudiť a utekať sa umyvať. Ked som to hovorila lekárom iba sa pousmiali až nakoniec zistili, že moje hodnoty ženského hormonu sú mnoho a mnoho krát vyššie ako by mali byť a tak mi konečne uverili, ale bolo neskoro telo sa nevedelo vysporiadať s takým množstvom rastového hormonu a tak som prišla o maternicu, ale? - moje hormony mi nakoniec boli veľmi prospešné - vraj podľa lekárov, menzes už žiaden ale vraj vaječníky ako 18
No horšie je to s mojimi inými hormonmi, štítnu žľazu mi museli skoro celú vyoperovať a o tých malých potvorkach - teda uzlinach ani nehovorím, hovoria svojou rečou a ja im nerozumiem ešte stále a tak raz spolu žijeme a raz bojujeme.
No pravda je, že tehotenstvo každej žene pridá na kráse, dáva jej nejakú hlbku 
Moje tri tehotenstvá som si užívala plnými dúškami, nebývalo mi zle, nepuchli mi nohy, jednoducho - krásne časy! Tak som veru hormóny neriešila. Aj tie prechodové ma nejak obišli - žiadne striedanie nálad (teda, buďme presné - striedanie nálad odlišujúce sa od "štandardného stavu" 
), žiadne návaly, ... nič. Nikdy som nebrala žiadne lieky na hormonálnej báze, takže nemám skúsenosť. Asi nemám ani hormóny 
Ale čo sa týka plačlivosti - to som mala celý život, fuuurt sa našlo niečo, čo stálo za vyronenie slzy...
Ta to ty si aka hviezda 
, vyzera ze take mas plne pod kontrolou 
a nejake hormonalne vykyvy s tebou nic nerobia. Porad, ako to robis?
ved hovorim - ja mam podozrenie, ze ziadne hormony nemam ... inak fakt neviem, ako by sa mi to mohlo takto darit
Joooooj hormony, tak tych som toľko vyplavila po poslednom pôrode slznymi kanalikmi... 
No asi tak to dopadne, keď Ti sestrička (ak to povedala zo srandy, tak som to nepostrehla) povie, že milá pani, o koľko skôr sa babätko narodilo? 6 týždňov? tak tu toľko aj budete... no teraz sa na tom už smejem, ale vtedy som potoky slz naplakala... Ešte že mi primar na vizite (však kto by si nevšimol moju vyrevanu tvár) povedal, že čo by som tam toľko robila... A po 3 týždňoch sme išli domov...
Ale rozplače ma romantikuš film... A slzy mam na krajičku aj keď niekto chváli moje deti...
Pri prvej dcére som na tom bola podobne, styri tyzden skor, 3,5 tyzdna v nemocnici a nebola som velmi za hrdinku, boze uz je tomu 19 rokov, domov nas pustili tesne pred Vianocami.
Môj sa narodil pred Veľkou nocou, takže mi bolo veľmi smutno, že nemôžem byť s rodinou...
Tehotenstvá v pohode,žiadne problémy,možno trochu viac precitlivelá.Menopauza príšerná navaly,striedanie nálad dlhoročné užívanie hormonálnych liekov.Ja som taká uplakaná povaha tak neviem či sú to hormony ale plačem za každú hovadinu,že sa až sama na seba hnevám.Teraz je to skôr o psychike ako o hormonoch.Včera som bola u lekárky ako veľká hrdinka,že však som v poriadku a po pár otázkach ktoré mi doktorka dala som sa rozplakala ako šialená,tak pani doktorka miesto toho aby mi na moju žiadosť dávku liekov znížila mi dala lieky ešte silnejšie.
boooože, práve som zavrela za deťmi dvere. A to ticho tu..., teraz neviem, či sa z toho šoku rozplakať, alebo si to vychutnať. Aj tak ma čaká upratovanie, ale na chvíľu sa tu zašijem.
No, hormóny.
Ja som mala najExtrémnejšie obdobie s veľkým E, keď som brala tie hormonálne injekcie do brucha. Mne hormóny triskali hádam aj ušami, tri mesiace som bola plná hormónov a to doslova, schudla som 17 kg. Nemyslím si, že som bola nejak zvlášť atraktívna, ale nejako to vplývalo na mužov, či nejaké moje endorfíny, či postava, oči mi furt žiarili, úsmev od ucha k uchu, a furt sa to chcelo zoznamovať, či medzi regálmi, či na chodníku, či v kancelárii, furt kraviny riešiť, sorry za výraz. Že som ja vtedy nevyrobila neveru, tak som frajer.
Ale cítila som sa tak zaujímavo, neviem popísať, ale teraz sa tak ani náhodou necítim. Cítim sa ako zbitý pes, nie ako sexy kosť. Ale aj myslením, nielen vizuálne.
Teraz skôr revem. Sorry za výraz, lebo od tichého plaču to má ďaleko. Keď som pozrela v Modrom z neba Lenku? Dobre píšem to meno? S manželom Marošom. Úsmev mi vykúzlila Kefara v mojej telke, ešte som si ju zastavila som sa kochala a potom som revala ešte dve hodiny do polnoci, lebo aj môj manžel je Maroš a za druhé dali tam podmaz Celine Dion, ja som už šla. A naposledy ma to pochytilo túto sobotu v Tescu v oddelení pre miminka, keď to manžel nevydržal a zbručal, že prosím ťa, ovládaj sa. Tak mi slzy tiekli pri zelenine.
Sila, čo?
A to mám ešte Teribabo.
Ale inak celkovo pohoda život.
No a to ani radšej nevravím, že keď mám PMS, to už v duchu vypisujem rozvodové papiere takmer každý mesiac. To už ani nepokračujem.
Ale keď sa vrátim k vážnej téme, tak si pamätám, že po prvom pôrode som syna nechcela. Necítila som sa matkou. Čakala som na nejaký príval citov a nič sa nekonalo, tak som sa každým dňom - každou hodinou učila byť mamou, až to potom zo mňa opadlo a ja som zistila, že to dieťa neskonale ľúbim.
No, u mňa platí asi to čo spieva Elán: "Moje telo si so mnou robí čo chce". Ja už proti mojim hormónom nebojujem, nechám ich, nech sa realizujú, ale presne podľa nich viem, kedy mi príde menštruácia, čo je najhoršie, aj všetci moji blízki. Žiaľ, keďže nechcem brať hormonálnu antikoncepciu a ani iné hormóny zo zdravotných dôvodov, tak si aj robiť budú čo chcú. A keby môžem, tehotná som stále. Milovala som tie moje dve tehotenstvá.
Taak,ja som v už v menopauze od mojich 38r brala som hormony-ale 3roky a potom som si povedala dost...beriem prirodne kvapky,citim sa fajn....sem tam navaly tepla ale da sa.Plačliva som od mala,mna rozplače hoc čo
ja som hormonálne asi skôr chlap - žiadne problémy ani plače, ale ani žiadne deti. Tak proti mojej neplodnosti, 42-dňovým anovulačným cyklom a hrozným každomesačným bolestiam som po dôkladnom štúdiu začala bojovať vitamínmi a zmenou stravy. teraz po samoliečbe mám tri krásne deti, 30 dňový presný MC a žiadne problémy s chuťami na sladké ani s nadváhou. Ono to je asi o rovnováhe, problém však je, že každý z nás potrebuje inú a asi len s trikóderom zo StarTreku by vám lekár dokázal zistiť presne, čo vám chýba.
mrm, práve si sa prejavila ako úúúúplný "chlap" , že StarTrek??? triko-čo??? Čože??
no to v tom sci-fi seriáli tí z budúcnosti (čo lietajú rýchlosťou svetla ) večne pobehujú s takou veľaužitočnou vecičkou, ktorou, keď na niekoho, alebo na niečo namieria, okamžite im ukáže, aké má ten alebo to zloženie, vlastnosti atď.
Obávam sa však, že našim lekárom by ani trikóder nepomohol.
Obdivujem kazdeho, kto dokaze zmenit stravovanie
Mrm, prosím Ťa, ako si zmenila stravovanie ak to nie je tajomstvo?
no stravovanie sa mení strááášne ťažko. to preto, lebo my sme naozaj v zajatí nášho tela, ktoré spravujú a riadia tie potvory hormóny. ale oni nám chcú len dobre. preto nám kážu kedy sme hladní, kedy smädní, na čo máme chuť a tak. ale ja som chcela mať deti a to bol silný motív. Tak som sa nechala roky liečiť lekármi a ich hormónmi a to nezabralo. tak som si sama začala študovať o výžive a dočítala som sa, že hladiny hormónov súvisia aj s hladinami iných látok v organizme, ale hlavne s hladinami vitamínov sk. B. to znamená, že keď inak úplne zdravá žena nemôže otehotnieť, tak to môže súvisieť s tým, že je podvyživená - a môže to byť kľudne aj žena s nadváhou, teda väčšinou sú to ženy s nadváhou.
Naša strava sa za posledných 1oo rokov neuveriteľne zmenila oproti tomu, na čo boli naše telá nastavené celú existenciu ľudstva. Asi dve najväčšie zmeny sú: že už nejeme celozrnnú múku vypestovanú na "bohatej pôde" a druhá je, že jeme mnohonásobne viac jednoduchých cukrov. prvá vec má za následok nedostatok vitamínov sk.B a druhá nám i tie, ktoré so stravy dostaneme pri trávení jednoduchých cukrov zničí. Tak sa stáva, že sa najeme, ale náš organizmus je stále hladný, pretože nedostal to, čo potreboval. tak sa v tom jedle poprehŕňa a nahlási nám, že teda on je ešte stále hladný. no a my jeme ďalej. a v tej chvíli nastane problém s chuťami, pretože organizmus nám povie aj čo máme zjesť - teda akú chuť to má mať. On povie sladká - CUKRY, no my si dáme úplne iné cukry, ktoré telo potrebuje a žiada, hlavne, že schutia sladko; alebo žiada bielkoviny - to je chuť "umami" - a my si dáme niečo s glutamánom - nie čisté mäso alebo syr alebo mlieko, ale hocičo s glutamánom hoci aj chipsy - ale to je na dlhšie vysvetľovanie.
takže ja som na začiatku začala experimentovať s B vitamínmi - a čuduj sa svete zmenili sa mi chute a až vtedy som dokázala zmeniť aj stravovanie. Nepijem žiadne sladené nápoje, kávu iba sem - tam, pijem celé dni zelený čaj, ktorý zalievam veľakrát ako Číňania, nepečiem nikdy z čiste bielej múky, zjem denne max. jednu sladkosť a hlavne snažím sa jesť čo najviac surovej zeleniny a ovocia. ... no a samozrejme beriem vitamíny - niekto si povie barličky, ale ja si hovorím, že keďže nemám možnosť jesť len "zdravé" bio potraviny, ako by bolo dobré, tak musím rovnováhu dosiahnuť tak, ako som ju stratila - chémiou.
ale pozor kým som zistila, čo chýba mne, trvalo mi to asi pol roka. a každý človek je iný a hlavne vitamíny a minerály pôsobia synergicky, čiže, človek nemôže brať len "jedno" alebo len "druhé"... no ťažké to je, ťažké ...
Kamila, ani nevieš ako si mi trafila tému - akurát od pondelka, spolu s "mesačnou radosťou" riešim, že ako sa vekom tieto malé potvory (hormóny) menia. Nikdy v mladosti som ani nevedela, že mám menzes, teda telom. Chodili presne, na deň, prišli - odišli. Chvíľka nepohodlia, inak nič. Dokonca city - asi ako chlap 
, záujmy podobné.
Ani nie po pôrode, to bolo ešte v pohode (aj keď odvtedy som sa začala dojímať nad Poštou pre Teba), ale snáď od 35-ky je to už hrúza - chodia ako nevítaná návšteva: najprv migréna, hlava bolí ešte pár dní, potom celé telo citlivé, spuchnuté, oduté brucho, chrbát boľavý, nervozita... proste nechcela by som sa stretnúť
Ale čo s tým???
Vraj na také pomáha pravidelný primeraný pohub, úprava stravovania určite môže pomôcť, ako prvú pomoc skús Púpalku, mne pomáhala, len by to chcelo viac pravidelnosti. našťasie až takéto extrémy nepoznám. Ale práve som vrámci PMs zožrala celeko svojho Mikuláša, ešte, že som si kúpila len tri keksíky a jednu čokoládku dostala od kámošky.
Stravu som upravila už dávnejšie, čo si celkom pochvaľujem (teda ešte občas núdzovo zhreším s bielou múkou, ale to mi dá žalúdok okamžite pocítiť, takže nie je až taký problém sa tomu vyhýbať). Len tie migrény súvisia aj so stresom a so stavom istých častí môjho tela, takže niekedy ťažko nájsť aktuálny presný dôvod...
Ale určite súvisia s hormónmi, čo ma trochu prekvapilo, lebo ozaj najkrutejšiu migrénu mám deň pred a prvý deň. A teda neni tak dávno, čo som si z migrén ("miláčik, dnes nie, mám migrénu") robila srandu, asi ako každá mladá baba
No a už aj šnupem o tej Pupalke - našla som, že najčastejšie sa používa ako olej? Alebo aj inak?
Mala som olej v zelatinovych kapusliach, take sa da v pohode poberat.
Toť nedávne som preberala staré fotky, zľava aj z prava a dospela som k poznaniu, že tehotenstvá mi evidentne prospievali. Už ozaj stačilo, mám 43 rokov, štyri deti ... To len nostalgicky spomínam, aká som bola po pôrodoch vždy štíhla a krásna. Ani sa niet čo čudovať. V prvej fáze, keď mi bolo tri mesiace zle som pekne schudla
, v tej nasledujúcej som nemala vôbec potrebu jesť sladké, dokopy som pribrala nejakých osem kil a po pôrode som bola vždy ľahšia ako pred otehotnením. Klasika u mňa platí, nekrič hop kým ti nepreskočí. Vždy prišlo obdobie, dojčenia, nevyspatých nocí do veku štyroch rokov každého dieťaťa, spolu ani nejdem rátať a ja som zajedala únavu sladkým a krásne priberala ...
Spomínam si, ako mi gynekológ pri štvrtom tehotenstve rozprával, že tehotenské hormóny prospievajú ženskému telu - kostiam, pleti ... A čo potom? Veď nemôžeme byť v kuse tehotné, pri tom štvrtom som si užila kadejaké srandy.
Len tak na margo mojich hormónom. Pred pár rokmi mi v gynekologickej ambulancii dali spraviť vyšetrenie hormóv, tuším ich bolo osem rôznych, predpokladam, že takých " ženských a mužských". A môj lekár sa len s úsmevom pokukal, máte krásne výsledky, také i onaké, ale žiaden v norme.
Už viem, že cez hormonálnu antikoncepciu cesta nevedie, obdobie prechodu mám skôr bližšie ako ďalej, to bude ešte lepšie. 
ostáva mi jedine prísť na to ako vyladiť svoj hormonálny potencial, kým môžem. Vraj to ide čiastočne pomocou duševnej rovnováhy, ani pohyb by neuškodil, akceptovanie vlasného tela, jeho potrieb, nášho mesačného cyklu ... Aké jednoduché .... Na začiatok sa idem popasovať so začínajúcim PMS. 
Devy krásne, aký máte vzťah k svojim hormónom. Máte ich plne pod kontrolou, či oni vás, či ani netušíte, že vôbec nejaké existujú, abo s vami lomcovali, lomcujú. Čo s vami spravili počas tehotenstva? Také Baby blues, je tiež veľmi zaujímavá fáza, keď poniektoré plačeme aj nad znelkou správ?