Maturita zo slovenčiny

zaujimava dilema
pre mna je znalost gramatiky velmi, velmi podstatna vec (preklepy su nieco ine ), preto povazujem za dolezite, aby z nej ziaci boli skusani a aby sa jej venovalo aj pri studiu vela priestoru. Podla mna je dost velka hanba, ak niekto neovlada pravopis (teraz nepisem o ludoch, ktori maju diagnostikovane poruchy ucenia, ale o beznej populacii). Je to nasa vizitka, nielen obsah, ale aj forma vypoveda casto o cloveku a urovni jeho vzdelania. prezentujeme sa tym na verejnosti, na zaklade toho si o nas okolie vytvara obraz.
Rovnako vsak povazujem za dolezite, aby ziaci ovladali aj literaturu, historiu aj sucasnost, aby mali aspon vseobecny prehlad. Takze by som navrhovala pol na pol. Pre mna je slovencina velmi dolezity predmet (nuz ale zasa som blba z matiky, no )
Eva

Nuz, ked som po ustnej maturitnej odpovedi z lit., dostala doplnujucu otazku z gramatiky, profesorka, ktora ucila este i moju mamu, sa nadychla a rychlo povedala, ze pre kratkost casu postaci ked nahliadnu do pisomnej maturity a zohladnia vysledky monitoru (my sme boli testovaci nehodnoteny rocnik). Dakujem pani ucitelke! Ona vedela preco to robi ;)
Fakt mi gramatika nejde a nejde mi ani v cudzich jazykoch. Dohovorim sa i dopisem k spokojnosti, ale nechcite po mne "tvar akehosi vetneho clena v nejakom case a vzahu k comusi inemu" ... wtf? :D na moje pocudovanie a nepripravu, pracovala som intuitivne, moj monitor dopadol pozoruhodne dobre v kraji, az ma prejednavali na ziadost profesorky par dni po klasifikacnej porade a znamku, ktoru mi lajdakovi, chcela dat na "vystrahu" do buducnosti prave kvoli neznalosti pouciek, mi zlepsila o stupen. Cojaviem ... Podla mna su literatura, pisomny prejav a ustny prejav a spravne uplatnenie gramatiky dolezitejsie, ako gramatika samotna. Na matike ucitela nezaujimali vzorce, ale ak sme priklad nevedeli vyratat alebo aspon zacat spravne riesit, bolo zle! ;)

Gramatiku tiež pokladám za dôležitú. Občas sa mi stáva, že urobím chybu a po spätnej kontrole ma oblieva. Môj najstarší sa práve "potí" a ja spolu s ním (no ja asi aj viac ako on). Gramatiku ovláda celkom slušne a literatúra mu tiež ide. Zatiaľ nemal z diktátu horšiu ako 2, ale viem, že v ich triede je považovaný za šprta. Pre väčšinu jeho spolužiakov je aj 4 "v pohode". Takže dôraz na gramatiku asi má opodstatnenie. Sama musím čestne priznať, že ak by ma dnes posadili do lavice a "maturuj", tak by bol výsledok žalostný. Pozerala som testy, ktoré boli minulý rok a zostala v úžase. Neviem, či som taká tupá, ale niektoré otázky ani za svet pochopiť. A ešte jedna vec by ma asi stresovala dokonale. Je ňou odpoveďový hárok. Pri vypätí by som just napísala odpovede do blbej kolonky a kotrolovala a škrtala a bála sa....

Ja som určite za gramatiku všetkými desiatimi alebo pol na pol ako píše Eva.

Maturity pekné spomienky, ale už by som sa nemenila. Možno by som niečo zo seba vypotila, len ako by to bolo ohodnotené....

Gramatika? Myslím si, že je dôležitá. Mňa nadvihuje pri počítači, keď niekto napíše príspevok a i/y dá presne opačne. Ani ja nie som neomylná, ale niekedy sa to už nedá.
Mám teraz doma druháka, tak si opakujem s ním tvrdé, mäkké spoluhlásky, hlásky, slabiky a pod. O pár rokov budeme spolu maturovať.

Maturovala som v 1995 a z literatúry, ktorú som sa učila na matury si pamätám veľmi málo.Nuž, slabá pamäť. Preto si aj mylím, že by sa mal klásť väčší dôraz na gramatiku, tú používame denne, či už v písomnej alebo ústnej komunikácii.Kamilka, čiarky neovládam ani ja, Evka m. z matemat. som blbá aj ja, takže sme 2.

Aj ja súhlasím pri slovenčine pol na pol.Od rána myslím na dcéru ktorá dnes tiež maturuje.Aká bola chúda ráno vystresovaná.Ja sa cítim ako ona a pritom ja nematurujem

Súhlasím, že by sme všetci mali ovládať písomne i ústne náš materinský jazyk. Ale čo by malo prevládať na maturitách veru neviem. Maturovala som dvakrát /dve stredné školy/. Po prvýkrát za hlbokého socíku, to prevládala literatúra a gramatika okrajovo. Po druhýkrát v roku 2003 a to už bolo trošku iné "kafe". Písomná skúška síce z literatúry, ale v ústnej bolo gramatiky dosť. Matematiku som milovala na jednej aj druhej strednej škole a najviac ma bavila na výške. Najviac som milovala dejepis, ale vytiahla som si obdobie druhej svetovej vojny a dostala také okno aký veľký bol výklad za socíku na bývalom Priori na Kamennom námestí /vtedajšom námestí SNP/, zachránila ma moja triedna, ktorá mi dala akože inú "súvisiacu" otázku, ktorú som zmákla do bodky, nakoniec som mala síce dvojku ale tešila som sa ako malé dieťa. Držím všetkým palce, nech im to vyjde.

Môj názor na túto tému je podobný, ako má eva m. Vyučovanie Slovenského jazyka predpokladá, že gramatické pravidlá budú mať deti zvládnuté na ZŠ. Bohužiaľ, väčšinou to tak nie je Slovenčina má veľa pravidiel, ale naučiť sa dajú. Ja som skôr technicky zameraná, chodila som na matematické olympiády, ale doma ma učili láske ku knihám a akejsi hrdosti na krásu rodného jazyka. A preto bolo pre mňa akosi prirodzené naučiť sa aj správne písať. A červené pero sa mi vo vrecku otvára nad niektorými príspevkami alebo mailami Na gymnáziu sme mali slovenčinárku takú "starú sekeru". (Lepšiu od trojky mi nedala, vraj som prednesy básni nevedela precítiť, len som ich verklíkovala a aj slohy som mala málo "kvetnaté"). Ale po prvom slohu v 1. ročníku sme každý mesiac písali diktát! A známka z neho sa normálne počítala tak aj "herečky", čo síce pekne recitovali a vedeli sa nabifľovať spisovateľov, mali problém dostať na vysvečku jednotku, keď mali z diktátov 4-ky. Aj zo slohov sme dostávali dve známky - jednu z pravopisu a druhú za zvládnutie témy. Takže veľa závisí aj od učiteľa, aj od okolia, či upozornia na pravopisné chyby. Veľakrát človek ani nevie, že robí gramatické chyby, lebo ho na ne nikto neupozorní. O výslovnosti mäkkých spoluhlások radšej pomlčím, to mi uši krúti a vlastné deti na mňa zazerajú, keď ich opravujem...
Držím palce maturantom!
Neviem, či vám frajeri písali listy, ale ak by prišiel nejaký samá chyba, tak neviem, neviem...

Pretože pravidlá gramatiky ma samú občas dobehnú, myslím si, že by sme sa mali viac materčine venovať. Takže gramatika .
Literatúra je niečo, čo by malo prichádzať k človeku samo a mimovoľne.