Citujem: "Každú chorobu treba preto chápať, ako vonkajší prejav nášho nesprávneho, vnútorného, duševného postoja." a čo choroby, ktoré sme zdedili???
Transplantáciu beriem ako určitú "zodpovednosť" človeka predlžiť si svoj život a postarať sa o svoju rodinu - deti. Je podľa mňa nezodpovedné keď sa niekto rozhodne skončiť so svojim životom hoci sú na ňom závislé jeho deti.
A k tomu duchovnu- verím, že existuje niečo medzi nebom a zemou no je na každom z nás ako si to pomenuje a či tomu verí.
PS: dvojčatkovska mamina držím ti palce,aby ti všetko dobre dopadlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skor by oni mali chodit o hovorit o tom, co im zmenilo zivot a ako ....
a znamená to isté čo forsage - (forsáž)z francúžtiny. Čiže zrýchlenie na viac ako sto percent - ale iba na chvíľu - a o tom je aj moj život - idem na "doraz" a po určitej dobe padnem a depkujem a dava si dokopy telo a psychiku 
No celkovo je to nazov albumu jednej americkej skupiny ktorú som kedysi počúvala (aj teraz si vypočujem ked mam naladu
Najskôr uvediem text z diskusie k môjmu predchádzajúcemu článku, na ktorý reagujem:
Ahoj. Necitala som tento tvoj blog, ale chcem ti nieco povedat k inemu. Citala som tvoj blog, ani uz neviem kde, kde si odsudzoval transplantacie. Ja tiez cakam na transplantaciu oblicky. Tak to by som podla teba mala umriet? Nechat tu dve deticky opustene bez mamy? Prosim ta vysvetli mi to, mna by to strasne zujimalao a este by som chcela vediet, ci mas deti a ci si uz prezil nejaku skusku zivotom, alebo len tak teoretizujes. prajem ti pekny vecer.
Vážená pani
Keďže autorom spomínaného článku o transplantácii bol môj priateľ, ktorý cítil potrebu vyjadriť sa k tejto vážnej problematike, odpoveď na Vašu otázku som konzultoval priamo s ním.
Povedal mi, že ten text vznikol na základe jeho osobnej, rodinnej skúsenosti s vlastným otcom, chorým na obličky, ktorý bol odkázaný na dialýzu. Toto obdobie patrilo k ľudsky najkrajším v ich rodine, kedy všetci držali svorne pokope.
Potom však prišla transplantácia, po ktorej došlo u otca k určitej vnútornej zmene, čo nakoniec spôsobilo rozvrat rodiny.
Človek je predovšetkým duchovnou bytosťou. Jeho poslaním na zemi je duchovne dozrievať. Ak nás postretne nejaká choroba je to signálom, že vnútorne niečo uchopujeme, alebo vnímame nesprávne a tento náš nesprávny vnútorný postoj sa nakoniec prejaví určitým špecifickým ochoreným fyzického tela. Každú chorobu treba preto chápať, ako vonkajší prejav nášho nesprávneho, vnútorného, duševného postoja.
Určite že nemáme odmietať fyzickú liečbu, avšak táto nemôže byť nikdy plne úspešnou, ak sa pri tom správnym spôsobom nevysporiadame aj s vnútornými, duševnými príčinami, na základe ktorých každá choroba vzniká.
Vo vašom konkrétnom prípade sú to teda obličky. Obličky súvisia so strachom a partnerskými vzťahmi a možno práve týmto smerom by ste mali predovšetkým zamerať svoju pozornosť.
Súčasná medecína je schopná vymeniť zničený orgán, čím sa však odstránia iba dôsledky, ale nie hlavná príčina. Z duchovného hľadiska sa tak človeku berie možnosť spoznávať svoje chyby a naprávať ich, čím sa mu v podstate berie možnosť duchovne rásť a dozrievať.
Takýto človek, ktorý dostane od darcu nové orgány ich potom časom spravidla opäť zničí, pretože vnútorne stále zotrváva v tých istých chybách a duchovne nijako nepokročil.
Ak túto myšlienku rozvinieme až do dôsledkov, keby takýto človek bez pomoci súčasnej medecíny zomrel, bolo by to pre neho duchovne lepšie, ako keď sa mu prostredníctvom nových orgánov daruje určité časové obdobie, v ktorom však bude ďalej konať stále tie isté chyby. Tým sa duchovne omnoho viacej zaťaží a po svojej smrti bude musieť klesnúť omnoho hlbšie, akoby by klesol vtedy, keby zomrel skôr.
Problém správneho pochopenia týchto riadkov spočíva v tom, že dnešní ľudia i súčasná medecína sa na všetko dívajú iba z čisto hmotného a materiálneho hľadiska, bez zohľadnenia duchovného rozmeru bytia.
Položme si však otázku: Je hodnota života v jeho dĺžke? V snahe o prežitie čo najväčšieho počtu rokov na tejto zemi za akúkoľvek cenu?
Hodnota života je z duchovného hľadiska jedine v tom, nakoľko sa v ňom dokážeme priblížiť k poznaniu Pravdy, alebo inými slovami, k umeniu správne žiť.
Ak teda niekto trpí určitou chorobou a trebárs aj zomrie mladý, avšak prostredníctvom prežitého utrpenia sa priblíži k Pravde a duchovne dozrie, je to určite lepšie, ako keby niekto prežil celý život v relatívne dobrom zdraví, ale v duchovnej plytkosti a povrchnosti.
Nemá tým byť samozrejme povedané, že utrpenie a choroba sú lepšie, ako zdravie. To určite nie! Ale keď už prídu, teba ich správne chápať a prostredníctvom nich sa posunúť duchovne nahor.
Lebo žiaľ, na tejto zemi je to už raz tak, že hlbšími súvislosťami bytia a zmyslom života sme ochotní sa zaoberať až vtedy, keď na nás doľahne nejaké utrpenie.
Ak sme zdraví, vtedy to mnohých ani len nenapadne a žijú si svojvoľne, ako chcú, na základe čoho potom, skôr, alebo neskôr prichádzajú choroby, aby im hmotne, fyzicky a hmatateľne ukázali mieru ich odklonu od správneho života vo stvorení.
Toto je teda všeobecný, duchovný pohľad na problematiku, ktorú ste načrtli a ktorá sa Vás osobne dotýka. Treba však podotknúť, že posudzovanie každého jednotlivého prípadu je prísne individuálne a taktiež, že vždy budú v tomto smere existovať aj určité výnimky. Ale ako sa zvykne vravieť, každá výnimka vždy iba potvrdzuje pravidlo.
Ak by ste sa chceli v tejto veci skontaktovať priamo s autorom, môžete tak urobiť na adrese: zdruzenie@pre-ludskost.sk