Umelkyne hláste sa!

no ja zvladam..ako kedy.. niekedy si pripadam ako supermama a superzena..inokedy je vsetko zle a mne sa nic nechce,nic nestiham.. vzdy som rada kreslila a tak mi MM kupil farby , stetce a veselo si malujem , ked mam uz vsetkeho dost..obcas preto zanedbavam poriadok , alebo skor neporiadok v byte..ale co uz, ked potrebujem surne domalovat obrazok, lebo zabudnem, co som tam chcela.. par z nich je celkom vydarenych, az zacinam rozmyslat na tym, ze zacnem malovat vaaazne umelecke diela..

jasneee. ako inak... minimalne je to dobra vyhovorka, ked si niekto mysli, ze som mierne sibnuta.. a s titulom umelkyna si mozeme dovolit byt uletene..priam si to ten titul vyzaduje..

Mám vlohy na rôzne druhy umenia, okrem umenia upratovania a tú ako si to nazvala - oné - dennú realitu

Ja sa rada bavím a antistresujem carvingom a najnovšie aj kreslením . Bola som pred pár týždňami na víkendovom kurze kreslenia a podarilo sa mi pár celkom vydarených portrétov
Len mám pocit , že na zvládanie každodennej reality a problémov som často antitalent .

Tie obrázky vyjdu lacnejšie - kreslím ceruzou na papier

Ovocie a zeleninka sú drahšie , nemám ani tak problém so sponzoringom, zatiaľ nakupuje MM , ktorý má pre tento môj koníček pochopenie, ale keď ma chytí vyrezávanie melónov - je problém aby ich mal kto pojesť

Kamilka , bojím sa, že pri zvyšovaní dôchodkového veku a tom smiešnom dôchodku, ktorý pravdepodobne budeme dostávať , tak vnúčatám zanechám akurát kopec obrázkov a starú gitaru ... a dúfam, že milú spomienku na praštenú babinu

kamila, citim to podobne, vzdy som mala v sebe nieco ako dvojnicku, ktora v mojich predstavach a snoch vedela spievat, malovat, tancovat-nic z toho mi nejde v skole som bola vzdy dobra v matematike, fyzike, chemii, sporte, len tie umelecke veci nejako isli bokom...skor take prakticke, ze strikovanie, vysivanie, malovanie jedine tak fasad, prvy krat v skolke, ked sme mali ist malovat ja som hucala ako sirena, cela zlaknuta, ze ja to nedokazem...zostalo mi to dodnes, rada cmaram ci uz perom, ceruzkou, ale su to skor take imaginarne veci, ale "chaos v dusi" mam taky, ze ani traja umelci by sa zanho nemuseli hanbit ...
spievam strasne rada, ale k tomu navyse naozaj strasne, takze len tak pohmkavam potichucky, aby ani srnka netusila, co si notim a ked sa niekto opytat, toto si si notila, co je malokedy, lebo naozaj si musim davat pozor, aby som sa neutrhla z retaze, lebo to by bola prirodna katastrofa, tak pritakam, ze ano, co budem vysvetlovat, ze to nebolo prsi prsi, ale Enigma?! tak asi tak...z vytvarnej som mavala solovu dvojku, lebo mat solovu trojku by bolo asi hlupe, tak zo sucitu, z hudobnej som to dobehla na teorii spievat som mala zakazane
raz mi povedal jeden pan v Anglicku, ze kto dokaze nakreslit rovnu ciaru, dokaze aj spievat, vyviedla som ho z omylu ciara ako podla pravitka, a spev, no pomlcim
bigmama

dnes sa zmozem len na: ach, kokos, este jednu noc! a od zajtra snad budem zas schopna napisat vetu ...

háčkujem, vyšívam, štrikujem, vyrábam šperky (drôtované, šité, ketlované, háčkované, recyklované, živicové, fimo atď.), slané cesto, servítková technika, sadrové výrobky + všetko čo si ľudia zmyslia no a popri tom domácnosť, 2 hyperaktívne deti a občas sa stihnem aj osprchovať niekedy som síce tesne pred nervovým zrútením, ale inak sa to dá v pohode zvládať

Aj ja rada malujem. Vacsinou sice avandgardne moderne obrazym ale aj zatisia a kvety. Niekedy olejove obrazy , ale tie dlho schnu a ked ma kopne muza a potrebujem hned-hned nieco hodit na platno, tak pouzijem akrylove farby. Dam tam vacsinou vesele farby a cloveku az srdce rozkvitne a pookreje, ked sa na ne pozrie. Este ze mame doma vela stien. Uz ma aj napadlo, ze co budem robit, ked nebudem mat miesto???
Ale aj tak mam pocit, ze stale iba varim a upratujem. Malujem asi tak 3 hod. do tyzdna a hned je vidno, ze som tie tri hodina nic nerobila. ( No nic, moja dusicka bola vtedy stastna prestastnaaaa...)

Nuz Kami, ja sice umelecke vlohy nemam i ked sa tvarim ze ano, obcas sa nieco zadari...ale k tej kazdodennej realite... tvoju podla tovjich slov neschopnost zvladat kazdodenne povinnosti. Mozno mas na seba len privysoke naroky. Ja nemam pocit ze by som veci zvladala nejako mimoriadne dobre ( i ked decka su vycepovane na udrziavanie standardneho poriadku), no tiez z pohladu mnohych v mojom okoli zlyhavam vo viacerych oblastiach. Ci uz ako matka ,alebo ako -nenapadne ma slovenske slovo pre hospodyna. Ale ja to az tak silno nevnimam ako to citim z tvojich slov. Robim veci tak ako pridu, ci uz je to dobre alebo zle. Nikdy som nesplnala naroky a poziadavky okolia a bola z toho v mladosti v strese. Nerobilo to dobrotu, preto som sa naucila spravat sa k sebe samej ako k najlepsej kamoske, ku ktorej som dostatocne zhovievava aby som nevidela jej obcasne zlyhania. A cuduj sa svete ono to celkom funguje a okolie si akosi zvyklo.
Takze ci uz sa vyhovoris na svoju umelecku alebo romanticku povahu, alebo na cokolvek dalsie, v prvom rade bude k sebe zhovievava, ved nezijeme preto aby sme boli dokonale alebo aby sme sa k dokonalosti co i len priblizili, ale na to aby sme tu boli pre nasich blizkych, aby sme sa smiali s tymi ktorych tu este mame a nelutovali ze sme si s nimi nedali kavu, prechadzku ci netravili s nimi cas inak, lebo sme napriklad gruntovali nas dom k dokonalosti. Nepatraj po vyhovorkach preco si uletena, nauc sa svoju uletenost vyuzit ako svoju prednost. Ved nech robis co robis okolie ta i tak vnima inak nez ty sama A ver mi, ze ma na teba omnoho pozitivnejsi pohlad nez ty.

od malíčka som odbúravala svoje trápenie v poézii a v tvorení...moje prvé básne sa páčili Júliusovi Sastinskému...pre rodinné problémy som odišla bývať k Mirovi Jarošovi, vďaka ktorému moje prvé modely pochválil Ferko Mikloško...s kamarátkami sme boli kubánskej noc, a spomedzi všetkých si tanečníci vybrali mňa a kamaráta, bola som síce červená ako jablko ale za ten potlesk a pochvaly to stálo...a keď si to premietam v hlave, tak by toho bolo ešte mnoho...
je paradoxné, že som si nechala podkopávať sebavedomie ľudmi, ktorý ani spolovice neprežili to zlé čo ja, a nezažili to fascinujúce čo ja
Kamilka, ďakujem, že som mohla nájsť v týchto TVOJICH stránkach, skutočnú seba...viem, že som vždy v tvojej spoločnosti tichá, len mám pred tebou obrovský rešpekt

Aj ja som umelec? Milujem ľudí...takých ako Ty,Kamilka..milujem šťastie,spev,hudbu a rodinu.Viem sa umelecky povzniesť nad ľudskou hlúposťou,viem umelecky sa rozplývať nad tou nádherou čo mi posielaš,viem čumieť do očí, aj takých nádherných ako má Filip ..viem sa umelecky zasmiať nad babuškami..ktoré sú mimochodom úplne super...Každá jedna, je krásne umelecky naladená...je umenie byť mamkou,je umenie zvládať alebo aj nezvládať domácnosť..aj ja, som častejšie skoro národná umelkyňa...jednoducho z kuchyne odpochodujem..ale umeleckým krokom..dumajúc,že aj zajtra je deň a tú umývačku viem vyložiť aj ráno..že sa tam riad nepokazí. Pichnem do kadečoho...tvorila som knihy,šila bosorky..skoro svoju podobizeň som venovala viacerým dievčatám...naučila som sa viazať kytice...ale čo je pre mňa viac...naučila som sa byť človekom.Preto sa aj ja hlásim do tvojho klubu umelcov.Berieš ma? Ďakujem..

Kamilka..moje slúchadlá sa mi pohubeli...ale kľudne môžeš poposielať..milujem tú reč a ľudí.. a posielaš mi úplné skvosty..Manžel, dostane príkazom spojazdniť slúchadlá, aby som večer mohla pri PC hopsať,nadchýnať sa krásou a pripomínať si moju mladosť...ruský jazyk som mala rada a našťastie ešte niečo ovládam... a vieš aká je to nádhera? dívať sa ..trebárs na Filipa..je to moja láska ..ale psst. Zbožňujem tie jeho oči..sú božské,krásne ...a titul?..ten prináleži tebe moja...

Poznam umelcov, ktori pracuju systematicky (jasne "ked to nejde, tak to nejde" ale aspon si cez tvorivu krizu poriesia vsetko netvorive...) a ja, okrem toho, ze ich obdivujem, mam z nich depky . Okolie by si este ako-tak na mna zvyklo, za tie roky ma zvladaju skvele, no mam pocit, ze ja som si na seba este nezvykla. 3 kriziky na chrbte a nezvladam sebadisciplinu, myslienky na uzde, rozhodnutia skor zivelne ako premyslene. Ale vidim v tom aj velke pozitiva, pri tomto sposobe zivota raz dva hodim depku za hlavu, alebo ju v tom chaose stratim a ked ju znovu najdem, uz je neaktualna a totalne ju dorazil cas. A vdaka umeniu vidim to, na co mam cvicene oko, profideformacia a dumam stale nad tym, co zas pozoruju ti, co su "profici" v inom smere.(o videni, pocuti a mysleni)

Tolko nadsenych umelcov tu?! Obcas sa chodim inspirovat na artmamu a babule co malujete, kreslite ... nesuchnete sem nieco? Budem velmi rada. Po desiatich rokoch som zacala kreslit, teraz som zhodou okolnosti bola "donutena" malovat, nemam tolko skusenosti a rada sa mrknem na vase obrazky. Vecer cosi mozem linknut na seba a velmi velmi VELMI ma potesite vasou tvorbou.

Vyšívanie,šitie,gorálkovanie,servítkovanie a mnoho ďalších ručných prác ktoré som sa naučila na AM.
Až sa aj toto ráta medzi umenie tak sa hlásim do klubu.Pri tvorení relaxujem a vôbec ma pri tom netrápi,že niekde mám pavučiny však tie vidím keď si odfotím nejaký obrázok na stene potom upracem

ja som proste umelkyňa. tak sa hlásim.

Kami, akurat som rozmyslala, ze zit v inej dobe, by som sa uplatnila ako jeden z tych multifunkcnych ludi, vtedy filozofov. Vzdy ma bavilo vsetko, z kazdeho nieco. Rada som kreslila, pisala basnicky, poviedky, fejtony, rada citala, hrala som amaterske divadlo, dokonca tancovala. Bavila ma matematika, biologia, literatura, historia... mna skutocne bavilo vsetko. Rozhodla som sa ist studovat matematiku a akoby som sa od vsetkeho distancovala a sustredila naplno tomu jednemu. Teraz by som sa rada k niecomu vratila, ale k comu? Mam pocit, ze sa vobec nehodim do dnesneho sveta, kde sa vsetci hrnu za karierou, ked ja vidim zmysel zivota v niecom inom. Rada by som sa v zivote orientovala na deti a nielen svoje. Uvidim ako sa mi to podari (a mozno raz napisem aj knihu ako som o tom v detstve snivala ).

no ja velmi rada tvorim preto som aj na art mame teraz k mdd mam v skole prezentaciu a cakam ze sa mi deti zahlasia do kruzku,a ci som uletena?,no ako kedy dakedy aj ano tvorenie mi docela pomaha z vsednosti dni a stereotypu

mojim umenim je mlatenie hubou , mam bohatu slovnu zasobu, pracovne dokazem vselico odkomunikovat
ine umenie neviem
Eva

Ano moja, tu som. Ja som umelec na vsetkych frontoch, od rucnych po strucne. Ale taky bordel ako mam v robote dnes na stole, tak to musim len tvorivym prostredim nazvat. Tomu pomoze len smetiak .
Inak, skvelou inspiraciou su pre mna navstevy ... to ti ide upratovanie jeeeedna radost.

A ja taka umelkyňa-robotníčka - ukáž mi niečo - spravím. Sama niečo vymyslieť .... - to už je iné kafe, vyšší level. Nemám fantáziu? Neviem, keď ide o slová, tam jej mám až nadmieru, ak ide o iné umelecké smery - je to biednejšie. Pamätám si časy, keď devy slovenské, čo chceli k svetu vyzerať museli nejednu hodinu za šijacou mašinou presedieť - ako som ja závidela tým, čo im stačilo jednoducho sa zadumať, sadnúť, vystrihnúť a už bol exkluzívny model na svete. Ja som len na tú Burdu bola odkázaná - z tej som síce dokázala urobiť čokoľvek - ale musela som mať tú "muštru", bez nej ani ťuk!
Noooo a v rámci tých mojich tvorivých aktivít som ešte odpozorovala na sebe niečo - možno si tým kompenzujem ten nedostatok vlastnej invenčnosti - keď už si nejaký ten model vyberiem na realizáciu, zaručene je to vždy ten najkomplikovanejší, s jednoduchými vecami by mi ani len nenapadlo sa "zahadzovať"
A tiež som taký ten "renesančný človek" - musím nos strčiť do všetkého, čo mi popod ním preletí ....

Viete čo malo pre mňa veľký význam? - vyznanie mojej najmladšej neterky, ktorá povedala ... už viem po kom mám umelecké sklony, po tebe a som tak rada.
No aj my všetci vieme že máme umelecké duše, aj naša babka bola veľká umelkyňa aj ked jej nikto netlieskal, ale naše dychtivé čakanie na výsledok bolo určite tým najlepším potleskom.