Waw, všetko zaujímavé čítanie, ďakujem za poučný súhrn... Mne počas mi sviatkov čítanie veľmi nešlo, možno to bolo nevhodnou literatúrou,
ale ani nebolo až tak kedy, najmladšia má asi traumu zo sviatkov a prázdnin, ta akosi u nás veselo. Akurát na Silvestra som stavila na istotu a prečítala si jednu z kníh od Mary Balogh, klasicka historicka romantika.
Knihu madarskej autorky by som si aj precitala, Compostelo laka aj mna. Horsie s mojimi jazykovymi znalostami, musim si najst vhodneho sparing partnera a pockat kym najmladsia podrastie. ;)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. A koniec koncov išlo aj o pokoj aj o izbu 
. Tak ak by niekto riešil ešte, čo čítať počas dlhých zimných večerov.....
? Tie študujem priebežne, varím občas. A dochádzam k záverom, že niet nad niektoré suroviny v surovom stave ( taký pečený či prehriaty banán .... no nič pre mňa).
No, už pred Vianocami sme sa bavili o knižkách.
Myslím, že dnes je už čo to prečítané. Tak celkom rada by som si o knižkách, čo ste čítali, prečítala aj niečo viac, také vaše dojmy a odporúčania. A aby som išla príkladom
začnem. Zatiaľ som zvládla 4 knihy.
Sama som si vybrala knihu Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Očakávala som od toho príbeh ako v Čokoláde, alebo keď nie, tak aspoň nejakú tú limonádku. Po pravde, neviem tú knihu zadeliť. Tuším som si aj poplakala, bolo tam aj niečo z limonádky, ale inak - druhý krát by som ju už nečítala. A asi poputuje pri najbližšom upratovaní do mestskej knižnice. Ale dočítala som, tak zase až taká katastrofa to nie je.
Druhú v poradí som čítala knihu od Renáty Názlerovej Návod na obsluhu lásky. Ak pozeráte súdnu sieň, tak autorka je tá rázna, priestorovo výrazná advokátka. Priznám sa, celý čas pri čítaní som ju počula. Hlavná postava je psychologička, hodne statného tela. Rieši prípady zo svojej psychologickej praxe. Prípady sú to zaujímavé, príbehy sú napísané svižne. Žiadne omáčky, ale rázne slová. Mnohé z tých slov sú naozaj až by som povedala poučné. Aj celý jej príbeh je zaujímavý. Keď som ju brala do ruky, tak som bola hodne skeptická. Ale nakoniec som bola príjemne prekvapená. Dobre sa to číta. A je to aj svojim spôsobom povzbudzujúce. Myslím, že kto číta takýto žáner, nebude nejak sklamaný.
Ďalšia kniha bola pre mňa prekvapením. Maďarská autorka písala o svojej púti do Compostely. Kniha sa volá El Camino, cesta, ktorá vedie domov. Podotýkam, že autorka nie je veriaca v tom zmysle, že by sa zaradila ku niektorej cirkvi. Proste len 40 dní putovala a hľadala odpovede na otázky, ktoré si možno ani nechcela dať. Celá tá kniha je zvláštna. Chvíľami až človek neverí. Ale cesta bola skutočná, autorka o nej aj blogovala na internete. Stretla sa s mnohými ľuďmi. Mali ju asi aj mnohému naučiť. A nielen ju. Opíšem jeden príbeh z knihy, ktorý sa nedotýka priamo jej, ale jej spolupútničky. Isté úseky cesty putovala viac menej s rovnakými ľuďmi. Jednou bola aj "nemka", ktorá bola vo všetkom lepšia ako ostatní (nakoniec sa ukázalo, že to bola vlastne poľka). Ovládala veľa jazykov, tuším aspoň 6, všetko vedela, vo všetkom bola dobkonolá. Teda podľa seba. A všetkým statočne liezla na nervy. isto každý z nás pozná taký typ v svojom okolí
. Stále nechápala, prečo sa musí stretať s takouto osobou. Až raz, keď bola na izbe iba z jednou pútničkou z Poľska, zistila, že táto osoba bola vlastne "určená" jej. Ona mala doma dcéru presne vo veku onej "nemky". A večne bola s ňou nespokojná. Chcela aby bola lepšia, aby sa viac učila, vedela viac jazykov, viac toho skúsila, bola dokonalejšia. A až na tejto ceste si uvedomila, že má doma skvelú dcéru s úžasným srdcom. A že teda toto by mohla mať doma, keby to bolo podľa jej predstáv. Mnohé si vtedy uvedomila. No a podobných, ešte šokujúcejších stretnutí je v knihe viac. Asi nebude veľa ľudí, ktorých táto kniha osloví, ale je zaujímavá a neľutujem, že som ju prečítala.
No a posledná kniha zatiaľ je z radu duchovnej literatúry. Je od Mariána Kuffu - iste ste už o ňom počuli. Je to ten farár, čo sa snaží pomáhať tým, na ktorých všetci kašlú. Bývalým väzňom, prostitútkam, bezdomovcom. Kniha Kazateľnica život je vlastne jeho stĺpček niekde na internete. Sú to také krátke zamyslenia. Sú určené kresťanom, ale myslím, že sú to slová nielen pre kresťanov. Každý si tam dokáže niečo nájsť. Pekné je už motto jeho knihy, to si dovolím citovať: " Milujte ľudí takých, akí sú. Čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte. Nemilujte ich podľa veľosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb"
Myslím, že toto je knižka, ku ktorej sa oplatí aj vrátiť.
No a ešte na záver pridám aj jednu manželovu knižku - Dievča vo vlaku. Manželovi sa zdala trochu rozvláčna, sľuboval si asi napínavú detektívku. Nakoniec ale prečítal a dokonca mi pravidelne rozprával o nej, takže zrejme ho zaujala. Povedal, že to bola nečakaná kniha. Takže, ak niekto rád číta takéto, stojí vraj za prečítanie.