Pekne si to napísala, aj si to odhadla. Aj ja sama pozorujem na sebe, že staršiu dcéru toľko neobjímam ako mladšie detváky, či možno ako by chcela, či potrebovala, ale občas ma to len tak napadne a ujde sa aj jej objatie a ústny prejav toho ako ju mám rada, vtedy je nesmierne vďačná, tak sa snažím na ňu nezabúdať.
Určite nie som z ideálnej rodiny, ale zas čo som obkukala stojí za to, hlavne vzťah otca k mamke, ich ochota nám vždy pomôcť, či absolútna nesebeckosť babky.
Čo mi strašne vadí, že keď niečo navrhnem k spôsobu ošetrovania imobilnej a množstvom iných chorôb skúšanej duchom mladej a psychicky ubitej babky, hneď to rodičia považujú za neoprávnenú výčitku ich starostlivosti. To ma teda hrozne mrzí, lebo to nemá byť výčitka, len snaha pomôcť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naše rodinné stretnutie, malo za následok jednu úvahu. Moja babka, už len kúsok pred osemdesiatkou, a skoro nemobilná, spomínala na svoju mamu. Spomínala dosť v zlom. Jej mama nemala pre ňu pekného slova, ušlo sa jej kopec nadávok a finančne jej vôbec nepomohla aj keď bola pri peniazoch....
Potom som si pri stole s mojou mamou, vypočula jej povzdychnutie, že jej mama - teda moja babka, ju stále považuje za gadžovku a nepochopí, že práca v záhrade jej prináša potešenie.Tento vzťah je tiež dosť komplikovaný, len babka mojej mame a nám veľmi pomáhala finančne a zároveň možno trošku viac rozprávala do nášho života.
Moja mama a ja. Pre nás by mamka aj modré z neba priniesla, len možno chýbalo trochu prejavov náklonnosti, keď sme boli menšie. Asi aj pochopila, že som spomalený film a veľa s tým nenarobíme. A má zásadu nemontovať sa nám do života, ktorej sa snaží držať, aj keď má dosť odlišný názor.
Ja a moja staršia dcéra. Akosi bojujeme od prvého dňa, najprv o každú minútu spánku, o každú kvapku mlieka, časom už ani neviem o čo. Naše stretnutia sú búrlivým výbuchom dvoch sopiek. Ale myslím si, že náš vzťah je aj napriek tomu celkom fajn, ani neviem ako to vyjadriť, je to pocit, alebo len viera. A ťahám si so sebou zábrany voči objatiam a vzájomným dotykom s mojími staršími deťmi.
Čo v živote dostaneme do vienka od naších rodičov, za čo sme už zodpovední sami?