reklama

Kupujete kvety na koniec roka?

balalajka , 26. 06. 2019 - 13:18

reklama

Tak to máme zapár. Doslova. Ani nie tak už dní, ako skôr hodín. Ešte jeden školský výlet a potom už vysvedčenie, ruka hore.

Starší mi končí základnú školu. No hurá.

A tak som pred týždňom, keď sa nič v triede nedialo, sa spýtala môjho partizána, či niekto niečo aj triednej organizuje, že kúpi. Pokrčil ramenami. Že triedna organizuje kvety pre ostatných vyučujúcich. Ani na tie si peniaze nevypýtal - zaplatil bez frflania z vreckového - takého ja mám partizána doma, z ktorého to ide jak z chlpatej deky.

Reku no OK. Mladí, neskúsení - treba zorganizovať.

Tak na MSG rozprúdili debatu - čo a vlastne či niečo kúpiť. A za koľko.

Ja som rozprúdila pidi diskusiu medzi 4 rodičmi, že čo oni na to. Súhlasíme, súhlasíme, len nám daj pokoj so všetkým. Jeden tatino iniciatívne pomáhal a bol ochotný. Vďaka za neho, lebo by som si pripadala jak dilino, že niekomu niečo vnucujem.

Včera ešte diskusia, že koľko teda penez.

Tak hovorím si OK - doplatíme z nášho rozpočtu. Nevadí. Učiteľka úžasná, mala som ju aj ja ako mama rada.

Dnes telefonát absolventa - "mami, my ideme zajtra na výlet a decká mi nedali peniaze - teda iba 3 dievčatá (3 z 25 deciek, 26ty je môj). Hmmmmm. Ešteže včera bola dvojhodinová diskusia na chate. Hovorím mu, nech to nechá tak, nech sa ešte spýta, lebo že nejakú šálku niekto kúpil, že koľko tam dať penez.

A mladý - mami, ja to zo svojho zaplatím. Trpko mi ostalo. Vie, akú zálohu sme nechali za kvety. Neni mi ľúto tých penez - je mi smutno z tých deciek. Snáď zabudli. Puberťáci. Lenže nejaká zodpovednosť v 15tich by snáď už mala byť, hlavne ak sú okolo toho diskusie na niekoľko zarovoní v chate. Lebo nechápem tak nejak úplne ich pozíciu. Či už sú tak dospelí, že sa ich rodičia ani nezamyslia, že mi to moje decko končí a či ho s holou rukou len tak pošlem už len ruku učiteľke podať, alebo či dieťa (stále dieťa, aj keď 15) - si má kvety (nehovorím už o daroch) a morálnu vďačnosť riešiť vo vlastnej réžií.

Alebo ešte smutnejšie - fakt si tak málo vážime učiteľov?

Kam to kráča, keď tých, čo mali byť nejaký morálny vzor budúcim dospelým, budúcej inteligencií, našej budúcnosti, keď si ich ani len kvetom nevedia uctiť.

Či už sa ani kvety učiteľom na konci roka nekupujú?

Smutno mi priznám sa. Tu nejde o peniaze - para ich nech tlačí - tu ide o princíp.

Po nás potopa? Ľahostajnosť? Alebo to celé len ja nejak nechápem?

PS -  áno, som konzervatívna a staromódna. No mám nejaké princípy a tých sa držím.


reklama


reklama

Kamila, St, 26. 06. 2019 - 13:29

Verím, že ti je z toho smutno, ale snáď sa ešte zajtra voľajako rozhýbu, v piatok poniektorí prispejú? Koniec základnej školy je významná udalosť, a ak ešte mali skvelú učiteľku, preháňať to netreba, ale jedna väčšia kytica je určite skvelá voľba. Inak rozmýšľam, mám pamäť deravú, či sa to naši aj na nejaké dary zbierali okrem kytice? No neviem. Hambím sa

balalajka, St, 26. 06. 2019 - 14:14

Vieš - mne sa to zdá strašne také bipolárne, čo sledujem okolie. Buď sa pani učiteľkám nosia dary od samotného dieťaťa - káva, čokoláda ... to neni pre niekoho nič, to sa dávajú knihy, rôzne sprcháče, stužkové kytice, poháre, vázičky, dekoračné predmety a neviem čo všetko a potom sú tu rodičia, ktorí ani kvet že netreba.

Ako rodinný rozpočet chápem - ale podľa mňa 2€ sa za celý školský rok dajú odložiť, lebo viem, že to decko ide poslednýkrát na tú základnú školu. Ale toto nie je podľa mňa otázka penez. Aj tie ich puberťácke pripomienky boli skôr také chichotavé, lebo tie návrhy čo mali boli také ... adekvátne ich veku a hormonálnej sústave by som to pomenovala.

Fakt tu nejde o to, že dať peniaze - skôr ma nejaká taká tá ľahostajnosť zaráža. Nielen zo strany rodičov, ale aj ich. Ono - na druhej strane veľmi vnímajú, že im končí epocha života. Len nejak uzavrieť ju sa neučia - vyrovnať dlhy a ďakujem povedať. Lebo tu ani nejaká reč triednej ako rozlúčka za triedu sa nechystá. Som z toho nejak zmätená.

kp, St, 26. 06. 2019 - 17:00

neodpoviem ti priamo, ale pridam novy blog Váľam sa od smiechu po podlahe

adris, Št, 27. 06. 2019 - 09:05

Balalajka, čo sa darov týka, tak ja som môjho mladšieho doslova dotlačila ku kúpe kvetu. Končil strednú školu, teda dospelý chalan. Je predpoklad, že takí vekovo dospelí by mohli byť aj no nazvime to sertiózni alebo uvedomelí? Snažila som sa vštepovať mu úctu voči učiteľom. Keď končil základku, tak nakúpil kvety a daroval p. učiteľkám, ktoré si vážil aj preto, čo všetko ho naučili. Na strednej škole mal bohužiaľ viac takých učiteľov, ktorým veľmi nezáležalo na tom, čo vštepia mladým ľudom do hlavy. Nebyť vedomostí získaných na základnej škole, z ktorých čerpal, tak neviem ako by jeho štúdium dopadlo. Jeho triedna sa v mnohých prípadoch na nich vykašľala a komunikácia s ňou bola nielen pre nich, ale aj pre rodičov veľmi ťažká. Celé peripetie by boli aj na jeden blog. A tak sa stalo, že na konci štvrtého ročníka pani učiteľka dostala iba jeden jediný kvietok a to od môjho syna a len preto, že po mojom "odbornom výklade" na tému úcta si vstúpil do svedomia. Iná situácia bola v prípade učiteľky odborných predmetov. Tej daroval kvietok aj poďakoval za odovzdané vedomosti úplne spontánne a rád. Ostatní spolužiaci nič a o nejakom skladaní sa nechceli ani počuť. V triede boli inak samí chalani iba jedno dievča.

Osobne si myslím, že aspoň kvôli tomu uzavretiu epochy a akémusi vyrovnaniu, ako píšeš, to mali urobiť. Lenže 19 až 20 ročným ľuďom nerozkážeš a aj dobre mienené rady často okolo nich len preletia. Aj tá ľahostajnosť to som postrehla aj ja u rodičov aj u detí.

balalajka, Št, 27. 06. 2019 - 09:25

Však toto - ľahostajnosť.

Už sme so spomínaným tatinom popísali - nielen ja mám partizána, ale aj ten jeho vraj nejakú partizánčinu vedie, tiež informácie u nich žiadne.

A to sú ešte deti - 15 ročné. Ani si sami cigarety nekúpia Veľký úsmev, či chľast Váľam sa od smiechu po podlahe, nieto mať vlastný názor bez ohľadu na to, čo doma počujú. Takže beriem to stále ešte len a len ako zlyhanie rodičov, resp. ako prenesenie toho, čo sa počuje doma. Vyplazený jazyk

dasa_, Št, 27. 06. 2019 - 09:42

Počkaj, nemáš nejaké ilúzie? Fakt si takéto "deti" nekúpia same chlasť a cigarety???? A ešte delobuchy a iné strelivo? Keď u nás fungujú podniky, kde to ide, neverím, že u vás tiež nie. A presne v tejto vekovej kategorii. Viem od syna a prešla som morálnym problémom, či to riešiť alebo nie. Nakoniec vyhralo Mama nerieš. Aj keď nie som na to hrdá

balalajka, Št, 27. 06. 2019 - 10:32

Budem blbo naivná a myslieť si, že tak ľahko si nekúpia. Ale dostanú sa k nim, to mi je jasné. Sme sa toť s mladším (12r) bavili, že ich decká fajčia (dievčatko mu smrdiiiiiii), pijú kávu a nealko pivo. Tak som to zvrtla na alkohol aj už tú reč - že či už pili s kamošmi po tajme. A že či by priznal, keby pili. Že nepili, ale ani by nepriznal Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe.

Teraz tak uvažujem, že do mafinov dávam rumovú esenciu a najobľúbenejšie sú doma punčové rezy. Pohoda

dasa_, Št, 27. 06. 2019 - 12:41

základ je pýtať sa len to, čo sa chceš fakt dozvedieť ÚsmevÚsmev

demko, Pi, 28. 06. 2019 - 08:58

Na základke u nás deviataci robia rozlúčkovú.  Doobeda chodia po triedach a rozlúčia sa so všetkými spolužiakmi - rozhadzujú cukríky a kvety, spievajú.  Idú do jedálne poďakujú pani kuchárkam a idú aj na obecný úrad. Poobede sa všetci  dajú do gala, urobia program, poďakujú sa učiteľom a zamestnancom školy, odovzdajú kvety a drobné darčeky. Triedna a riaditeľ majú zasa príhovor pre nich. Majú prichystané pohostenie a potom je zábava s hudbou. Na druhý deň dojedia všetko čo zostalo. Teda hlavne koláčiky :)

Kamila, Pi, 28. 06. 2019 - 09:12

To znie skvele, naši mali podobnú rozlúčku trošku skôr spojenú s venčekom tanečnej. Vramci školy mali na konci deviateho ročníka, tuším 2 týždne tancovanie, či týždeň. To sa mi veľmi páčilo a nakoniec aj deckám. Úsmev

demko, Pi, 28. 06. 2019 - 12:11

Áno, je to super. Je to  u nás dlhoročná tradícia. Decká sa cítia dôležito, slávnostne a dospelo. Veľa vecí si musia pripraviť,  vybaviť a zabezpečiť sami a hlavne sa musia medzi sebou dohodnúť  :) Jasné, že im triedna aj rodičia s prípravou pomáhajú ale hlavná zodpovednosť ako im slávnosť dopadne je na nich. Je to taká spomienka na celý život.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama