Verím, že ti je z toho smutno, ale snáď sa ešte zajtra voľajako rozhýbu, v piatok poniektorí prispejú? Koniec základnej školy je významná udalosť, a ak ešte mali skvelú učiteľku, preháňať to netreba, ale jedna väčšia kytica je určite skvelá voľba. Inak rozmýšľam, mám pamäť deravú, či sa to naši aj na nejaké dary zbierali okrem kytice? No neviem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to máme zapár. Doslova. Ani nie tak už dní, ako skôr hodín. Ešte jeden školský výlet a potom už vysvedčenie, ruka hore.
Starší mi končí základnú školu. No hurá.
A tak som pred týždňom, keď sa nič v triede nedialo, sa spýtala môjho partizána, či niekto niečo aj triednej organizuje, že kúpi. Pokrčil ramenami. Že triedna organizuje kvety pre ostatných vyučujúcich. Ani na tie si peniaze nevypýtal - zaplatil bez frflania z vreckového - takého ja mám partizána doma, z ktorého to ide jak z chlpatej deky.
Reku no OK. Mladí, neskúsení - treba zorganizovať.
Tak na MSG rozprúdili debatu - čo a vlastne či niečo kúpiť. A za koľko.
Ja som rozprúdila pidi diskusiu medzi 4 rodičmi, že čo oni na to. Súhlasíme, súhlasíme, len nám daj pokoj so všetkým. Jeden tatino iniciatívne pomáhal a bol ochotný. Vďaka za neho, lebo by som si pripadala jak dilino, že niekomu niečo vnucujem.
Včera ešte diskusia, že koľko teda penez.
Tak hovorím si OK - doplatíme z nášho rozpočtu. Nevadí. Učiteľka úžasná, mala som ju aj ja ako mama rada.
Dnes telefonát absolventa - "mami, my ideme zajtra na výlet a decká mi nedali peniaze - teda iba 3 dievčatá (3 z 25 deciek, 26ty je môj). Hmmmmm. Ešteže včera bola dvojhodinová diskusia na chate. Hovorím mu, nech to nechá tak, nech sa ešte spýta, lebo že nejakú šálku niekto kúpil, že koľko tam dať penez.
A mladý - mami, ja to zo svojho zaplatím. Trpko mi ostalo. Vie, akú zálohu sme nechali za kvety. Neni mi ľúto tých penez - je mi smutno z tých deciek. Snáď zabudli. Puberťáci. Lenže nejaká zodpovednosť v 15tich by snáď už mala byť, hlavne ak sú okolo toho diskusie na niekoľko zarovoní v chate. Lebo nechápem tak nejak úplne ich pozíciu. Či už sú tak dospelí, že sa ich rodičia ani nezamyslia, že mi to moje decko končí a či ho s holou rukou len tak pošlem už len ruku učiteľke podať, alebo či dieťa (stále dieťa, aj keď 15) - si má kvety (nehovorím už o daroch) a morálnu vďačnosť riešiť vo vlastnej réžií.
Alebo ešte smutnejšie - fakt si tak málo vážime učiteľov?
Kam to kráča, keď tých, čo mali byť nejaký morálny vzor budúcim dospelým, budúcej inteligencií, našej budúcnosti, keď si ich ani len kvetom nevedia uctiť.
Či už sa ani kvety učiteľom na konci roka nekupujú?
Smutno mi priznám sa. Tu nejde o peniaze - para ich nech tlačí - tu ide o princíp.
Po nás potopa? Ľahostajnosť? Alebo to celé len ja nejak nechápem?
PS - áno, som konzervatívna a staromódna. No mám nejaké princípy a tých sa držím.