Deň otcov - tretia júnova nedeľa

Otec, tatino, tatinko, tatko, tatuľko, foter, foťo....volajte si ho ako chcete, hlavne , že je tu pre nás .

HISTÓRIA:
Tretia júnová nedeľa patrí už niekoľko rokov aj na Slovensku k sérii sviatkov modernej rodiny. Po májovom Dni matiek a prvom júnovom Dni detí, je vyhradený oteckom. Aj keď sa zdá, že ide o novší sviatok - aj tento deň má svoju históriu a tradíciu. Tak ako v prípade Dňa matiek, aj pokiaľ ide o Deň otcov, zakladateľov treba hľadať v USA, ktoré sú jedným z mála štátov na svete s oficiálne uznaným Father's Day, počas ktorého deti bez rozdielu veku oslavujú oteckov.

Aj keď ani vznik amerického Dňa otcov nie je úplne objasnený, traduje sa, že sviatok odštartovali bohoslužby v Západnej Virgínii práve pred 95 rokmi. Ďalšie pramene uvádzajú, že o etablovanie Dňa otcov sa najviac pričinil prezident odbočky Lionského klubu v Chicagu Hartry Meek v roku 1915. Isté je, že jednou z najenergickejších iniciátoriek osláv oteckov bola pani Bruce John Doddová zo Spokane v štáte Washington, ktorá si sviatkom chcela uctiť svojho výnimočného otca (veterán občianskej vojny vychoval po smrti manželky sám 6 detí). Jeho dcéra úspešne navrhla aby v tretiu júnovú nedeľu patrili oteckom špeciálne bohoslužby. Tatkom od tých čias patrí v USA počas tretej júnovej nedele mimoriadna pozornosť - sú malými i už dospelými deťmi obdarovaní, obsýpaní blahoželaniami, pozývaní na veľké rodinné obedy a iné oslavy. Celonárodnou záležitosťou je Deň otcov v USA od roku 1924 a v modernom svete je jeho cenným nábojom zvýrazňovanie významu úplnosti rodín. Je stále zrejmejšie, že otcova úloha je aj v treťom tisícročí pri výchove detí nezastupiteľná.

Na Slovensku si Deň otcov pomaly získava stále širšiu popularitu.

AUTOR:

„Otec je v prvom rade darca spermie. Takže žena, nech by akokoľvek chcela, nemôže otehotnieť bez neho. Keď sa napriek tomu rozhodne dieťa vychovávať sama, hoci otec by sa na výchove rád podieľal, je otázne, prečo to vlastne robí, aká je jej motivácia. Obyčajne ide o ženy, ktoré majú potrebu dokazovať svoju sebestačnosť a schopnosť fungovať nezávisle od mužov a od problémov, ktoré spolužitie s nimi prináša. Nie je to prirodzené, je to ich motivačná túžba, v ktorej pozadí býva výkon - akoby pred seba kládli úlohu a zisťovali, či ju dokážu splniť, teda či budú schopné zaobísť sa bez mužov. No keďže takéto rozhodnutie ide proti prírodnému princípu, podľa ktorého sa dieťa zrodí z dvoch rodičov a nejakým spôsobom sa ako celistvá bytosť vzťahuje k nim obom, je zrejmé, že toto riešenie nebude optimálne a ako sa hovorí, niekde ten pes bude zakopaný,“ konštatuje klinická psychologička a psychoterapeutka PhDr. Hana Ščibranyová z neštátneho zdravotníckeho zariadenia - súkromnej ambulancie pre jednotlivca, pár a rodinu, ktorá sa vo svojej praxi venuje predovšetkým oblasti rozvoja psychológie a psychoterapie rodiny, ako aj psychologickej pomoci v kríze.

Podľa jej slov dieťa je spojené rovnako s matkou, ako aj s otcom, prinajmenšom z biologického hľadiska. Muž je nositeľom polovice genetického materiálu, ktorý bude mať naše budúce dieťa. Druhú polovicu dodáva matka. Len spojením týchto dvoch princípov - mužského a ženského, môže vzniknúť jednota, nový jedinečný človek. Pokiaľ ide o psychickú výbavu dieťaťa, tam je tiež dôležitá celistvosť týchto dvoch súčastí.

„Dieťa, aby mohlo byť samo sebou, nemalo by v sebe popierať ani jeden z týchto princípov - mužský, ani ženský. A my by sme mali podporovať tento prirodzený základ jednotlivca. Predstava, že jeden človek dokáže plnohodnotne nahradiť jednotu oboch princípov, je scestná. Tak ako dieťa nemôže žene nahradiť partnera, matka nedokáže plnohodnotne nahradiť dieťaťu otca. Preto by sme nemali pokračovať v trende oslabovania úlohy otca, ale, naopak, mali by sme vrátiť otca späť do rodiny ako niekoho, kto je v nej rovnako dôležitý ako matka. Napokon, o dôležitosti otca vo výchove hovoria najpresvedčivejšie štatistiky sociálno-patologických javov. V nich sa objavuje, že v rodinnej anamnéze ľudí, ktorí sa dopustili prečinov proti zákonu alebo ľudskosti, často figurovalo nefunkčné rodinné zázemie, alebo priamo problémy vo vzťahoch k otcom,“ upozorňuje H. Ščibranyová.

Kým niektoré mamy sa vopred rozhodnú vychovávať dieťa bez otca, iné, naopak, nech sa akokoľvek snažia, svojim deťom otca jednoducho poskytnúť nedokážu. Dôvod je jednoduchý - muž „sa vyparí“ v okamihu, keď sa dozvie, že jeho partnerka je tehotná, a o svojom potomkovi nechce ani počuť. Môže táto skutočnosť nejako ovplyvniť dieťa už počas jeho vnútromaternicového vývinu?

„Určite áno. Na dieťa vplýva to, či je akceptované a prijímané s láskou už pri počatí, alebo je okolo jeho zrodenia chaos a zmätok. Preto by sa deti mali rodiť do pevného zázemia, teda až vtedy, keď partneri majú vyjasnené vzájomné vzťahy,“ odpovedá H. Ščibranyová.

A pokračuje: „Pre vývin dieťaťa je ideálne, keď sa otec naň teší a radostne ho privíta, namiesto toho, aby dával najavo, že sa stalo prekážkou jeho osobných plánov a ďalšieho rozvoja. Ak je v tom problém, ovplyvní to život všetkých troch hneď od začiatku, či už sa partneri zoberú, alebo nie. Otcov nezáujem nenarodené dieťa cíti, hoci sprostredkovane cez matku. Preto základná úloha otca v tomto období je, aby podporoval svoju partnerku a matku svojho dieťaťa v tehotenstve a materstve. Keď ju neakceptuje, prináša to veľa psychického utrpenia jej samotnej a v krajnom prípade sa práve preto môže rozhodnúť pre interrupciu. A aj keď si dieťa nechá, jej láska k nemu nie je taká radostná a bezpečná, ako keď má žena mužovu oporu. Preto ak sa aj muž rozhodne nežiť s partnerkou, je dôležité, aby podporoval jej tehotenstvo a dieťa. Veď otcovský vzťah sa môže rozvíjať, aj keď partnerský vzťah sa právne nepotvrdí a žena zostane slobodnou matkou. Znie to jednoducho, i keď toto uviesť do života nie je vôbec ľahké.“

H. Ščibranyová zároveň dodáva, že v období tehotenstva by muž mal poskytovať žene najmä ochranu a pocit bezpečia. A to napríklad aj vo vzťahu k okoliu či iným rodinným príslušníkom. To sa týka napríklad mladších mamičiek, ktoré sa pri otehotnení musia vyrovnávať s nesúhlasom svojich rodičov či svokrovcov alebo starších rodičiek, ktorých rodina hlasno protestuje, ak sa rozhodnú pre viacnásobné rodičovstvo. „Muž by mal pôsobiť ako stabilizátor. Treba si uvedomiť, že ako sa cíti žena, tak sa cíti aj bábätko. Preto akékoľvek hlbšie dlhotrvajúce vnútorné konflikty, ktoré matka prežíva počas tehotenstva, alebo rôzne iné vonkajšie vplyvy, sa môžu nepriaznivo odzrkadliť na deťoch. Podľa výskumov sú takéto deti úzkostnejšie, majú viac psychických problémov alebo somatických ťažkostí, ako sú napríklad poruchy spánku, príjmu potravy či vyprázdňovania, trápia ich výkyvy nálad, kožné ekzémy či celková precitlivenosť.“

POHĽAD JEDNEJ Z VÁS:

Ja som už raz napísala, že deti nevychovávame tým, ž esi ich posadíme a hustíme im do hlavy alebo po nich kričíme alebo ich nebodaj bijeme...Dati vychovávame sami sebou-tak ako vstaneme, ako správame k sebe, ako si vyzujeme topánky,ako oddychujeme, proste tak, ako sa správame každý deň, každú hodinu, minútu, sekundu a hlavne, či máme čas a pekné slovo s pohladením a božtek. Áno, to sú tie najväčšie devízy pre naše deti a POZOR-to nielen od maminy-od ktorej sa to automaticky očakáva, ale aj od tatinka a občas je to dôležitejšie ako od maminy.
Ja mám chvalabohu doma polovičku, ktorá sa nikdy nehanbila za svoje city a vždy vedel byť zodpovedným živiteľom, ale aj malým chlapcom, ktorý sa blázni s chlapcami a nikdy nebol mimo, keď sa preberali nové detské hry alebo sa zháňali nálepky, nové výstrelky detskej módy...
Viem, mám veľké šťastie, ale niekedy to nie je sranda, keď chcete niečo po deťoch a miesto dvoch malých tu mám troch a ten najväčší-tatino-ten je za desiatich.
Ale kým sme deťmi, to je fajn, máme sny a môžeme si ich plniť...

ÚLOHA TATINA PRI VÝCHOVE ...:

Už bolo asi veľa povedané z toho čo teraz napíšem-jednoducho je dôležitá, už len tým, že je pri vás a deťoch, je tu jeho plece, kde sa môžu deti posťažovať, je tu jeho tvrdý a súčasne láskavý pohľad, ktorý občas preberie aj najväčších drzákov a v neposlednomrade je tu jeho chlapský pohľad na svet, aby deti nekrívali a mali oba pohľady-náš ženský a jeho mužský-veď navzájom patria k sebe, dopĺňajú sa a spolu znamanjú veľa, osobitne-málo...

VERDIKT:

No tak chlapi, všetci sme radi , že vás máme aj keď to občas tak nevyzerá...
Všetko len to naj k vášmu sviatku a majte nás všetkých svojich radi aspoň tak ako doteraz.

PS: Nezabudnite si pozrieť anketu o sebe...