32. dní do Vianoc

... alebo Vďakyvzdanie a deň po ňom

Skôr ako vážne všetkým v tých obchodoch prepne, skôr ako vás zavalia všetky tie reklamy, celá Amerika sa dnes stíši. Či mala by sa. Je to sranda, lebo ako oni slávia s pokorou to vďakyvzdanie, to, že tí prví prišelci do Nového sveta tú prvú noc prežili, my s pokorou sme prijímali čas adventu a aj Vianoce.

Paradoxne za posledných pár rokov sa Vianoce začínajú mýliť s oslavami Nového roku tuším.

Klasický advent začína až o 8 dní neskôr. Nuž ale ja mám fakt pocit, že všetko je toho roku nejak poriadne nachystané už dopredu. Aj dnes ráno sme našli pod stromčekom darčeky a vo fontáne kaprov ... teda nie také ozajstné darčeky a kaprov, ide o vianočnú výzdobu mesta v podobe svetelných reťazí. Ktohovie, kedy to tam nastražili, lebo včera  poobede tam ničové nič nebolo. A ja sa začínam vďaka tomu trochu aj tešiť, lebo sa vo mne niekde zobudil ten pocit malého decka, ktorého ráno čakalo prekvapenie.

A tak si hovorím, že toho roku aj ja začnem teda s tou výzdobou načas. Zvyčajne to polátam fakt len pár dní pred sviatkami.

Predvčerom som začala aj s veľkým upratovaním. Okná som na obývačke dala už skôr, ale do komory som sa pustila teda statočne. Našla som tam gaštanovú múku z jari, kedy som chcela spraviť v rámci akcie „hľadá sa najlepšia bábovka“ takú s prosekom a gaštanovou múkou. Medzičasom som stratila recept a nevie mi ho ani vyhľadávač nájsť. Asi budem musieť pozrieť recept iný, kam tú múku skryť. Pospratávala, vytriedila ... ani nie tak vyhodila, skôr uložila všetko na svoje miesto. Takže tento bod z úlohy vianočného upratovania mám odškrtnutý. Ráno som si objednala nové formičky, lebo ako som tak včera večer vykrajovala konečne tie zázvorníky, na ktoré sa chystám od pondelka, zistila som, že ich mám nejak málo. Len dve krabice. Takže ku mne niekde teraz sa chystá snehová vločka a také to lízatko ohnuté. Však potom snáď aj nejaký recept k nim dám, keď ich budem testovať.

No a tento víkend sa chystám začať teda zdobiť. Okno a dvere. Uvidím, čo z toho bude, lebo tie dva dni mi zvyčajne uletia šialenou rýchlosťou.

Rovno som sa už zamýšľala nad Mikulášskymi balíčkami. Ono zas tak ďaleko to nie je. Ak dobre schovám keksíky, možno ich deti nenájdu a tie 2 aj čosi týždňa to vydrží.

Ja som so sladkým do Vianoc sekla. Vážny záväzok. Lebo ako som si chcela cez net kúpiť sukňu a ako sa tak meriam, tak sa meriam – no plus 3 cm cez zadok oproti minulému roku. Samé svaly určite si hovorím, lebo váha sa mi nejak nemení.

Uvidíme.

Joj a vlastne ten zajtrajšok. Čakám a uvažujem, čo komu pod ten stromček dať. Rozprávala som sa so známou a tá hovorila, že oni tak klasicky – ponožky, sprcháč a tak. Hmmm ... uvažujem, ako by to vyzeralo u nás. Zvyčajne sa snažíme dať nejaký zaujímavý dar, lámeme si hlavu, chceme vyraziť dych. A koniec koncov, každý rok ten sprcháč, knihu a ponožky si kupujem sama sebe aspoň. Lebo bez nich by sa vážne Vianoce asi nerátali. A tak si pokladám otázku, či to toho roku neodbijem len tak light. Asi hej. Nech sa stíšim trochu na tie sviatky aj ja.

Komentáre

Počuj, dve veci. Aj keď si teda uvedomujem, že ty si asi o inom chcela.

1. nechodíš príliš často do mesta? Lebo ja som si osobne ešte žiadnu vianočnú výzdobu nevšimla. Respektíve asi ju vytesňujem, lebo ešte nemá byť.

2. S tou bábovkou si mi pripomenula Paľka. Skoro 40 ročného chlapca s istým druhom postihnutia. Asi som už písala, že raz do týždňa chodím k týmto "deťom" a spolu niečo vyrábame. Chodím k nim už rok a počas toho času som z jeho úst počula už asi 500 krat otázku, či pojdem aj ja plávať, keby pojdem plávať, ako budem plávať v rôznych obdobách. Odpovedám už automaticky. Zo začiatku ma to aj vyrušovalo, ale zvykla som si. Tak aj dnes, automaticky som odpovedala. A až pri druhom kole otázok som zistila, že za posledný týždeň prišlo k významnej zmene. A ja som omylom na otázku, či budem piecť bábovku odpovedala, ano aj ja pojdem plávať PohodaPohoda. Takže Paľko nám nabehol na tvoju jarnú bábovkovú tému.

S tým mestom som si uvedomila dnes jedno. My bývame "za mostami". Je to druhá strana Váhu ako podhradie. A od mala som vlastne volala všetko čo bolo z druhej strany Váhu ako "do mesta". Takže to nie je len námestie plus mínus parkovacia zóna A a B Váľam sa od smiechu po podlahe ( to bolo "idem do mesta"  pre pojem, keď som bývala na strane kde je podhradie), to sú 3/4 z celej rozlohy Trenčína.

A súhlasím - chodím často, lebo prácu mám na druhom konci a pravdu povediac - 5* do týždňa plus 3* fitko + 2* plavecký decká Hambím sa ... no je toho dosť. Ale bola som tento týždeň aj fakt, že v meste = námestie. My máme stromček!!! Síce tuším nebol ozdobený, ale zasadený do too stojanu už bol Bozkávam.

Paľkovi odkáž, že ja sa chystám piecť bábovku podľa mexického receptu s brutálne horkou čokoládou a s čili. Ak chce, pošlem mu. 

PS - idem okamžite zbaliť tie sľubované vláčikové prospekty a dnes poslať.Hambím sa

Ak náhodou neviete čo od rozkoše pred Vianocami, rada sa o vami podelím o skvelý nápad. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe S Tinkou sme vytiahli puzzle, vianočné mačičky, je ich tám 127. Hambím sa Pri mojom minimálnom voľnom čase, Tinkinej neochote, to vyzerá, že ho budú dokončovať veľké deti, ešte na štedrý večer, aby bolo kde večerať. Nevadí, včera sme si s Tinkou spravili vianočnú párty a okolo skladania puzzle púšťali vianočné piesne. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Dokonca ja drahý, veľký odporcia Vianoc ..., sa podelil na veľké naliehanie o svoje obľúbené vianočné hity. Tak sme sa úplne neplánovane rehlili na takomto.

Dnes nám už sneží. Úsmev

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.