3x...
...mi vyrazilo dych. 
Prvý krát
Prvý krát sa mi to stalo predvčerom, ako som sa ľutovala v depresii hlbokej a nevládnosti bezodnej, som sa vyvalila do postele a privrela som oči a chcela som si trošku oddýchnuť.
Ako tak ležím, príde prostredná dcéra a stojí pri mne, stojí a stojí. Ja som ležala na bruchu, oči som mala privreté, ale kúštikom som ju sledovala, čo bude.
Optimista by sa potešil a pochopil a snil by ďalej svoj sen, pesimista vo mne ma postavil na nohy, lebo...
Stála pri mne a konštatuje: „Odpočívaš? Maminka.“
A ja taká prispatá, že: „hmmmm.“
Pozerala som na ňu, čo bude.
Si ma premerala po celej mojej dĺžke (dávam do pozornosti slovo dĺžka!) a skonštatovala:
„Odpočívaš .....v....... pokoji???“
A už som bola hore ako strunka. Nuž, nie je pokoj ako pokoj.
*
Druhý krát
Druhýkrát sa mi dostalo zamyslenia, keď sme sa motali po nákupoch a zabrzdila som sa pri červených lakovaných lodičkách. Chytila som ich do ruky, popozerala z každej strany, pokochala som sa, položila som ich do regálu. Keď tu počujem zamyslenie dňa:
„Vieš, mne sa vôbec nepáčiš, keď si pekná.“
Pokračovala.
„Mne sa najviac páčiš, keď si normálna. ....keď si normálna maminka, vtedy si najkrajšia maminka.“
*
Tretí krát...
...sa mi to páčilo večer.
Najmladšia Teri sa klbčila s najstarším. Kto to poznáte viete, to ako keby sa malý Dávid naťahoval s Goliášom. Nemalo to konca a fantázia bola bezbrehá a tak stále bábika chodila ku mne s plačom, že Matej toto a hento a pofúkať a pritúliť a keď si poliečila malé ego a boľačku, tak vyštartovala proti bratovi znovu. Vopred prehraté, ale nevzdávala to. Po poslednej kucapace prišla s plačom a mňa to už prestalo baviť, lebo iba vreskot a piskot kolo mňa, tak som jej pošepkala, že keď sa jej nedarí, nech mu stiahne gate. (na to jej silu netreba). Lenže ten to počul, tak sa jej postavil a milá Teri ťahala pižamo a ťahala a nič. Zas slzy na krajíčku.
Syn sa smial, že: „HA, mám šnúrku na dva uzlíky!“
Tak jej chytro vyštartovala ruka a potiahla šnúrku a....a nič.
Zas prišla ku mne, lebo už to bola posledná možnosť, ako dostať toho brata. Aj ja som už toho mala dosť, tak som jej povedala, nech sa na to vykašle a keď jej bude zle robiť, nech sa pred neho postaví a povie čarovnú formulku:
„Som veľkorysá a kašlem ťa!“
Jaj, ako sa potešila. Teraz reštart z plaču na ďalšie bojové kolo a buch do toho brata. A ten si ju porád držal od tela až vznikla ďalšia kuca-paca, z ktorej držala za krátky koniec ona. Tak znovu o chvíľu poodišla sklamaná, že zasa nič, ale už vedela čarovnú formulku.
A tak sa malá štvorročná bohyňa pomsty a hnevu postavila pred brata, pravú ruku vystrela pred seba s otvorenou dlaňou k nemu akože STOP a keďže bola nad vecou a poučená a vedela čarovnú formulku, pozrela na mňa, na brata a a patrične dôrazne zrevala:
„SOM VEĽKOLEPÁ A KLAMEM ŤA!
(a nás odvalilo)
A hneď z rána.
Pevne verím, že to klbčenie malá s veľkým máš v reále doma.
Skoro rok trvalo čo najmladšia sa s o desať rokov starším bratom kopali. Teda ona ako náhle bol vo vzdialenostii do dvoch metrov automaticky začala doňho kopať, mladý sa jasné že nedal. Najlepšie na tom bolo, že stále kričala "On mi robí zle"
Teraz sme už v lepšej fáze "On sa na mňa škaredo pozerá!" 
aspoň sa už nekopú. Keď zbadá mladšieho ta ho tak silno oblapí do objatia, že sa nevie hodnú chvíľu z neho vymotať, občas sa ja mlieko pre mačky takto na chodbe vyleje ....
áno, áno, áno
To je nekonečná téma toto.
Ona vie, že on bude mať kvôli nej zle a on je patrične poučený, ale aj tak si nedajú povedať.
U nás sa tieto štádiá striedajú, pridám aj ja dve hlášky, napríklad z auta:
"Maminkáááá, ON sa pozerá mojím oknooom!!!"
A druhá:
"Maminkááááá, ON dýcha môj vzduch!!!!!"
Tieto hlášky sú už dokonalosť sama.
luuubezneee
Eva
Keď to tu napíšem, aspoň to nezabudnem. Inak by to boli úplne všedné dni.
Náááádhera. Inak k tým depkovým stavom som sa dopracovala aj ja tento týždeň. Treba si ľahnúť na chrbát a strašne zhlboka dýchať. Nie tak ako u doktorky. Ešte dlhšie. Keď to budeš robiť tak 2-3 minúty, normálne ten kyslík ucítiš v celých pľúcach, bruchu, hlave ( mala som pocit, ako keď si človek paleného uhne). A potom sa rozloží taký kľud a pokoj.... aby si NEMUSELA odpočívať v pokoji
A čarovnú formulku si asi napíšem. Aj tvoju a Terkinu. Obe sú skvele použiteľné a určite sa mi zídu.
.
Minimálne včera by sa mi zišli
aháááá. Ponaučenie. Takže v stave krízy, neľahať na brucho.
A formulky, ak pomôžu, budeme frajerky.
A včera
"Včera bola tma a dnes príde ráno a s ním sa skončí sen, čo kradol ti spánok a svitanie ti úsmev na tvári vypraví
A s ním vyhráš ten boj
o kľúče od klietky,
aj keď budeš sám,
sám proti všetkým,
ešte nič nekončí
naopak všetko práve začínáááá."
....a vyrieš!
Uhádla som?
Že aký malý provokatér.
Koniec!:))) Odpočívaš v pokoji:))
Nuž, na pohľad som musela vyzerať "na umretie".
Náhodou to musí byť fajn. Možno nám niekedy sprostredkuješ svoje svoje vnemy so svojimi pocitmi
pri takejto akcii.
Však, keď Gala, tak Gala a možno aj niečo navyše.
Tak Nakupne maniacky sa aj u nas pozeraju a potom ked sa s malym prechadzam po ulici a vidi spolu viac ako 3 dievcata, krici: "Mami, pozri, nakupne maniacky idu!" A dievcata sa po nas len otacaju, ze to co?
jaaaj, a zase sa ukazuje, že prostredná je môj človek!
- Crystall, nič v zlom, ale je to úžasné, čo tie deti dokážu vyprodukovať.
Ale ani čarovná formulka tej najmenšej nie je na zahodenie
Ďakujem.
Je to taký malý úprimný človek, ktorý dokáže vystihnúť podstatu...aj tú nevypovedanú. Len ide o to, ako je človek nastavený.
Ako by som to...
Či je nastavený na to, aby rozumel, že je to pohľad dieťaťa. Na jednej strane ju učím rešpektovať, samozrejme vedieť aj mlčať, na druhej strane, keď niečo chce povedať, má na to právo. Takisto je to osobnosť, aj keď malá a formuje sa, ale je.
Lebo už ma dostala do situácie, že povedala síce pravdu, alebo takto, z tých vnemov, ktoré dostala, povedala, čo si myslela....ale problém bol v tom, že nemlčala ja som tomu nedokázala zabrániť. A tak je na tomto svete pár ľudí, ktorí by "jej najradšej rozbili hubu" a "rozdrapili ju ako žabu"... no škoda slov.
Neviem, dá sa naučiť tak malé dieťa taktu? Aby bolo taktné, resp. diplomatické?
Aj váš pohľad, na nejaký opis situácie, mi vie pripomenúť, že hoci mne sa niekedy zdajú veci tragické alebo smiešne, je tam aj niečo iné, čo ja nevidím.
Takže tak s nami.
Vzdy sa da lepsie prijat trochu netaktnosti, resp. uprimnosti, od dietata ako od dospeleho. Nedavno som stretla manzelovu tetu a ta mi pred detmi vravi, ze ta tvoja svokra zasa na tej akcii na vnucata kaslala a maly jej na to, ved aj ja trochu kaslem a odkaslal si.
Ja poslednou dobou, ked najmensieho kojim, zvyknem popritom zaspat, ale to su take cudne spanky, spim ozaj chvilocku, ale tuho. A minule sa zobudim, malinka na nocnicku pri mne, spieva si, hovorim jej, preco si mi nepovedala, ze chces ist na nocnik? A ona na to, ze ked ty si spinkala, nemozem ta predsa budit. 
Ale tiez je to provokaterka, vie ze starsi ma z toho zle, ked sa s nou bije a ona na neho vyskoci, prilahne ho, zacina si aj do jeho kamaratov... A uz ste videli, ze by 7- mesacne babo bilo tri a pol rocne dievcatko? Tak u nas je to bezne, najmensi rad bucha do hraciek, ona sa mu pichne do rany a uz krici, ze ju drobec bije. 
Ako to písala hore Anjeli? Maminka, pomôž, pomojkaj, ochráň...u vás pred 7 mesačným. Ach, moje...
A ty máš ako bonus širokú náruč. 
Malinká slečna je veľmi kreatívna, čo sa týka nápadov.
Dan za to, ze je stale iba medzi chalanmi. V skutocnosti by to do nej nikto nepovedal, javi sa ako kludne a poslusne dievcatko.
A kreativna je nastastie aj v inych oblastiach (plastelina, kreslenie, strihanie, skladanie...). Za mesiac minie pol balika kancelarskeho papiera.
Ja si vás pamätám, Tangy, vy ste tie tvorivé duše, už si mi tu dávala veci, čo ste tvorili.
S týmto mám ja veľký problém, na jednej strane to podporujem, ale u nás doma by som iba rámovala a rámovala papier, veci, korále, ihly!...niekedy mám pocit, že už mám toho upratovania nad hlavu. Snívam o knižke a pokoji.
Neviem sa nad to povzniesť, ach jáj.
Včera večer baby tvorili pohľadnice, syn si prisadol a ja som si ľahla večer o 8:15 a otvorila som si knihu. Akurát si pamätám, že dva riadky som čítala polhodinu, no nedalo sa. Tvorenie a debaty majú prednosť.
Na druhej strane si vravím, buď rada, že sa s tebou ešte bavia.
Opakujem sa, ale ja nie som velmi kreativna, na zienky z artmamy zdaleka, ale zdaleka nemam, ani len odvahu sa tam zaregistrovat.
Tvorime sice doma, ale nic zlozite, to len tak k prilezitostiam- babkam k narodeninam, k sviatkom... teraz akurat vymyslam, co spravime pani ucitelkam ku koncu roka, vzdy ku kvetinke/dezertu pridame nieco detmi vlastnorucne vyrobene. So synom spravime asi nejake kvetinky a s dcerkou portrety uciteliek do nejakeho zaujimaveho ramika. Teraz ma mala maniu, kazdemu robi portretik. Ja nemam moc rada take tie serepeticky, nemam to vlastne kde vystavovat, tak tvorime len pre druhych, ja som skor na pisanie, zacala som po rokoch znova pisat, najprv k jubileam, momentalne mi lezi v "supliku" kniha s basnickami pre deti, takze take, co nezabera vela miesta. 
Páni
ešte aj kniha s básničkami. Pekné.
A ďakujem za nápad niečo vytvoriť ku koncu roka. Myslím, že to použijem na moje baby a skúsim zmotivovať aj syna.
Nemas za co, myslim ze je to mile, ked deti podakuju niecim, co same vyrobia
. "Kniha" je zatial len v pc a asi tam aj zostane (snad sa nestrati ako moja doterajsia tvorba po 2 stahovaniach) a citam ju hlavne najmensiemu. Velmi rad uz od babatka pocuva basnicky, tak som sa nakopla, napisat vlastne.
Nuž rukolapnú a hryzaciu verziu nemám.
A neviem teraz, či chcem.
Čo sa týka hnevu, teda.
Ale raz sa mi stalo, že som bola v zápale hnevu na kohosi a prišla za mnou najmladšia v tú najnevhodnejšiu chvíľu a požiadala ma niečo rozobrať. A ja som bola taká vytočená, že som jej s tým trepla o zem akože štýlom, nech ma neotravuje.
A ono sa to skutočne rozletelo ku spokojnosti malej slečny.
Odvtedy je moja dcéra presvedčená, že čokoľvek sa dá rozobrať tresnutím o zem. Veď maminka, jej big vzor, to tak robí.
Som si zavarila vtedy.
Veľmi kreatívne deti máš.
U nás ide: Ty nie si žiadna princezná si len obyčajná mama. - keď sa vyobliekam za peknú
Ty máš staršie dievčatá, takže vidím, že moje z toho zrejme nevyrastú.
Ešte bude veselo.
Podstatu "zaklínacej formulky" na brata si zapamätala....no len inak trošku jej to vyšlo.....ale logicky to dala
!
SOM VEĽKOLEPÁ A KLAMEM ŤA......
Idem utrieť monitor
Ale už to slovo aj zabudla. Včera sa ma bola trikrát spýtať po veľkom plači, že aká vlastne je?
Tak jej odpovedám: "Veľkolepá!"
úprimnosť v každej situácii?
Aj sa občas klame, ale to poznáš aj ty.
To sa potom nos tak všelijako krúti a majiteľ nosa sa ošíva a nevie kam z konopí.
A verzia dva, tvrdohlavo si trvá na svojom.
ešte že ja som od malička hooodne sebakritická, a viem, že klamať neviem, tak som sa o to nepokúšala
Mne sa na tú malú nalepilo aj z kolektívu aj od starších.
V takej situácii sa na to zabúda a nastupuje plán B a to nepovedať, čo nepovedať, ani nepípnuť.
Keď niečo spotvorí a vie, že spravila škodu, tam je úprimnosť ale niekde úplne inde, čo bych ja dala za to, aby vtedy bola.
No, veselo je.
Teším sa, že si sa zasmiala.
Krásne, úprimné...vždy sa teším na tvoje príspevky
ten tvoj anjelik je ako moja Kamilka. Takt je pre ňu neznáma veličina 
Ale sú milé a zlaté, rozosmejú aj privedú k slzám.
Našla som tu tvoje dva príbehy, idem čítať.
A o Kamilke si aj ja rada prečítam, hlavne ma zaujímajú "výchovné metódy" a riešenia záhadných situácií Kamilkinej maminky.
...a keby len k slzám, mne keď sa drobec zatne, tak v duchu ju prehádžem aj cez pol zemegule.
Noooo...ja to tiež viem niekedy "zaklincovať"
a poriadne, asi to ma to moje dietko, po mne 
Že prostredná a ja.
Sme tak nejaký ten čas dozadu pozerali s deťmi reportáž, prečo ľudia zívajú. Možno ste to postrehli, možno to bolo v správach, ale decká sa nejako zapozerali a tak teraz vedia, že zívame preto, lebo si potrebujeme ochladiť mozog. Tak odvtedy, keď napomínam, dostane sa mi odpoveď: Musím si schladiť mozog.
A tak som tento piatok sedela na tréningu a sledovala decká ako sa potia a varia vo vlastnej šťave v telocvični a kvalitne sa mi začalo driemať. Nuž a začala som zívať.
Potom decká dostali prestávku na pitný režim.
Sabi sa postavila predo mňa zoči-voči. A aby som zahovorila to spanie, tak som povedala:
"Varí sa mi mozog."
A ona bez mihnutia oka:
"UKAŽ!"