Ako sme si kúpili tigra

Dlho som nebola prihlásená, ale ako neprihlásená som sem - tam zablúdila a čítala... Priznávam, skoro som prebila hlavou monitor, čo som tu čítala a nechápala... Tak kočeny, troška na odľahčenie a zabudnutie "hriechov" vám napíšem, ako sme si domov kúpili tigra
Deti ma už dlho trápili, že chcú mačku. Dlho, predlho som odolávala, vysvetľovala, argumentovala prečo nie a nie a nie. Ako sa o mačku treba starať a podobne, že to bude mňaukať, behať, že to sa ustrážiť nedá... No proste bola som za ozajstnú naničmamu, čo dietkam nič nedopraje a neverí im.
Tak ma teda ukvákali, ale dala som sa len preto, že a to musím uznať, sa veľmi pekne starajú o nášho strážneho čuvača, ktorý ako deti hovoria, ma stráži, aby ma neukradli.
Tak som gúglila a gúglila až som vygúglila v Handlovej vytúženého tigra. Zavolala, dohodli sme sa a našťastie máme pobočku v Prievidzi, tak mi kolegovia preň zašli a doviezli mi ho do Žiliny.
V deň "D" som sa liečila, mala som dovolenku a poctivo som sa snažila vyležať chrípku, keď mi zavolali, že sú pred Žilinou a treba pre tigríča prísť. Tak som navliekla na seba tepláky, mikinu, šlapky, poď ho do auta po tigra :) Ja som bola vyjavená z mačaťa, kolegovia zo mňa, bo ma bez vysokých opätkov a nenastajlovanú nevideli.
Ani nedokážem opísať, aké bolo moje prekvapenie, keď som "tigra" uvidela. Niečo tak rozkošné malilinké do jednej dlane... A tak sme sa vybrali domov.
Tiger (čítaj tajgr) ležal na sedačke spolujazdca, obzeral rýchlostnú páku, ale viezol sa ako skúsený navigátor na pretekoch. Doma si dal hneď tri koliečka šunky, až som s údivom kukala, kam sa vošli
Poobede mu zo školy prišiel gazda s gazdinou a musím povedať, že odvtedy už nie som naničmama, ale zasa dobrámama :) Gazda zabil (pardon rozbil) prasiatko a poď ho micíkovi kúpiť domček, myš na hranie a inú výbavičku. Tak áno prispela aj mama z bankomatu - mimochodom, aj vaše deti si myslia, že ten bankomat nemá dno??? Tak ale musím ich pochváliť, že sa naozaj vzorne starajú a tigríča nám aj utešene rastie. Veľmi ma prekvapuje, aké je odvážne ale zároveň aj micíkovsky hravé. Len aby to nedopadlo takto:

Po roku príde chlap s ľadovým medveďom do Zverimexu a už od dverí kričí: Kde je ten chytrák, čo mi pred rokom predal bieleho škrečka???