Ako som našla, čo som nestratila

... podčiarknuté, zrátané.
... pokoj a kľud ...
... alebo ticho pred búrkou? Netuším, a ani nateraz nechcem vedieť. Moja politika je odkopírovaná od Scarlett O´Harovej - ... to budem riešiť zajtra... - proste, keď to príde. Dnes viem len jedno - bolo urobené, čo bolo treba urobiť a ja konečne môžem svoje srdce a dušu naplno otvoriť nadchádzajúcim sviatkom.
Sviatkom, ktoré mám tak rada, že tých ostatných 300 neviem koľko dní je pre mňa len čakaním. Čakaním na deň "D". Mala som spolužiačku na strednej - 1. septembra sme sa vždy vítali číslom - počtom dní, ktoré ostávajú do Vianoc. Som proste vianočný blázon. Práve preto asi aplikujem vianočné zvyky aj na možno nie tak celkom tradičné oblasti - pred sviatkami musím mať poupratované - ale nie tak veľmi doma, ako skôr vo vzťahoch, na duši.
Pred časom som dostala ponuku - ponuku, ktorá ma síce nespravila šťastnou, ale keď som sa na to vyspala, uvedomila som si, že ak ju prijmem, môžem tým pomôcť niekomu inému, niekomu, kto je mi blízky a koho mám rada. Nepovedala som síce rovno áno, ale brala som to ako hotovú vec - aj to, že ja ponuku príjmem, aj to, že bude splnená moja podmienka, ktorú som formulovala. Zrazu sa však situácia začala zamotávať a vyzeralo to, že hlavne tá časť o mojej pomoci druhému sa nenaplní. Našťastie - nestalo sa tak, všetko sa vysvetlilo. Neviem, či nebudem raz ľutovať "bremeno", ktoré som sa rozhodla vziať na seba. Tie čo ma čítajú to tu už videli zopár krát - čo mi je súdené, tomu sa nebránim. Veď uvidíme.
Viem len jedno, všetko je tak ako má byť - keď som prišla domov, čakali ma miesto jedného balíka hneď tri - koláčikový swap (dokonca od dámy, ktorá má rovnaké priezvisko ako ja ) a dva vianočné z Artmamy - jasné znamenie, že som pripravená na Vianoce a Vianoce na mňa.