Včera som ako vždy, len "kus" neskôr 
, došla po dieťa do klubu. Čakal nás presun cez pol mesta na tanečnú, nebolo času nazvyš...
S vyplazeným jazykom otváram dvere do klubu. Zlatá učiteľka, s ktorou každý deň prehodím pár slov, sa ma s úsmevom sa pýta, "Po koho ste prišli?!" Ja klasika "po moje dieťa". " A to je ktoré? Kto sa hlási?" A tu sa zrazu akčne zdvihne ruku zo šesť chlapcov. 
V šoku rozmýšľam, však nás je doma dosť, čo by som s ďalšími deťmi robila. 
Našťastie sa ku mne aj moja deva prihlásila, ta sme z triedy len dve odchádzali. Až neskôr mi došlo, aké to musím mať čaro osobnosti, keď by si ma toľkí fešáci (desaťroční) vybrali za mamu. 
. Je síce možné, že viac ich okúzlila moja deva, ale také si pripúšťať v naivnej viere predsa nebudem.
Inak waldorfská vychováva gavalierov, pozdravia sa, podržia dvere, posledne som s kytičkou odchádzala.... 
Takže k môjmu dlhonohému bežcovi, pribudli ďalší do zoznamu mojich "nápadníkov". Aká som ja úžasná.
Však devu doma nemáš.
Zišla by sa gazdiná. 
To bol čert prezlečený za vílu
Počkám si, aké nevesty junáci dovedú.
Milééé.
Mne sa minulý rok strašne ľúbilo, ako som stretla staršieho (vtedy piatak) syna pred školou a chválila som za jednotky a som postískala a spolužiaci na to : "Aj my sme dostali jednotku. Aj my chceme vystískať."
No mne by to nevadilo, nuž ale pred školou cudzie deti stískať... a to už tak mladí muži začínajú byť .... som si normálne netrúfla 
.
Ozaj a bežec ešte behá a kýva?
Dobré
My sme sa s mužom cestou z obeda náhodou stretli s našim piatakom a len zagánil a cez zuby precedil "Čo tu robíte?!" ...najradšej by sa tváril, že nás nepozná 
Svokra s láskou spomína, ako vyprevádzala môjho muža vtedy čerstvého 7 ročného prváka v septembri do školy. A môj drahý zahlásil : "Mami, ale vystískaj ma ešte doma. Pred školou už nie."
Ten starší po tatovi totok nepodedil .... našťastie 
. On je také stískadlo.
Ďalšia neodolateľná.
a na mňa len tí dochodcovia...
Včera už zase som sa milo porozprávala s dvoma. Len teda, keď sa niekedy človek ponáhľa, tak musí mať veľkú trpezlivosť .... 
Ale to je milé. Si zober, koľko je žien, ktoré by za takého dôchodcu neviem čo dali
. Lebo že chlapi umierajú prví a žena 60+ už sa nemá s kým ani pozhovárať. Tak len si ty pekne na tých "tvojich " trpezlivosť nájdi. S tými je sa aspoň už o čom baviť. 