Ahojte
som tu zaregistrovaná len krátko,ale o navštevujem stránku od min.roku.veľa vecí ma tu potešilo,vydesilo,poučilo...
neviem či budem vedieť napísať čo prežívam no pokusim sa.som vydatá doteraz som si myslela ,že šťastne no posledny mesiac mám taký divný pocit niečo sa deje s manželom a to v takom zmysle,že na vonok je všetko ok,ale mažel je čoraz mlkvejší prestava komunikovať,je roztržitý čo nikdy nebol sme maželia 14rokov.upína sa na prácu ,pracuje už aj doma ,ostava pri pc do noci...je kopec maličkosti,ktoré vnímam len ja trebas ak sme niekam išli držali sme sa stale za ruku teraz sa tomu vyhýba,stále niečo hľadá nevie kam to večer položil,mysľou je akoby inde.snažím sa vypatrať čo sa deje no neviem...boli sme aj na večeri spolu sami bez detí bolo o nich postarané-babka no dopadlo to tak ,že hneď ked sme sa najedli okamžite zaplatil a išli sme domov,znova pc,znova praca..som bezradná
pc ho živí je grafik,ja sa snažím komunikovať,ale poslednej dobe sa nepýta iba odpovedá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak sa pýtaj ty. Možno ak budeš neoblomná tak sa niečo dozvieš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, a čo on na otázku čo sa deje, povedz mu ako to vnímaš, pretože sa niečo ozaj deje, zistila si čo robí za tým PC? Z tej roztržitosti mám pocit, že niečo skrýva a to nedržanie rúk, tak ja nechcem strašiť, ale buď urobil alebo robí niečo, o čom vie, že ti ubližuje a tým pádom držanie rúk odmieta, lebo mu to nepríde správne... Dôvody môžu byť rôzne, ale bolo by fajn to rozlúsknuť, lebo takto ťa to bude stále mátať. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Sára, niektoré veci som prestava riešiť dávnejšie. Držanie za ruku - o mesiac máme 7. výročie už neriešim. Proste nie je typ na tulkanie, ale ty za tých 14 rokov vieš, aký je. Možno má fakt len problémy v práci. Moja skúsenosť - s chlapom na rovinu. Povedz, čo ťa trápi. Možno odpoveď bude jednoduchšia ako to ty vnímaš. Možno, keď povieš, že sa cítiš " zanedbávaná " tak sa nad tým zamyslí. Držím palec.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jednoznačne komunikácia...povedať na rovinu, čo Ťa trápi...neobviňovať a zásadne hovoriť o svojich pocitoch (ja mám pocit, ja si myslím...nie Ty už nerobíš toto, či tamto, Ty sa nestaráš...a pod.)a samozrejme snažiť sa vystihnúť tú správnu chvíľu na rozhovor...
radšej vedieť na čom si, ako si predstavovať kopu nezmyslov a takto sa trápiť...ženská predstavivosť môže niekedy ublížiť vzťahu viac ako skutočná pravda...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teda nechcem ti dávať chrobáka do hlavy ale ak pracuje aj doma tak to by som brala aj trošku ako závislosť. Doma by mal každý predsa oddychovať od roboty a venovať sa rodine. Skús sa s ním porozprávať. Určite sa niečo deje a možno sa ti to bojí len povedať. Musíš ho uistiť, že nech je to hocičo budeš stáť pri ňom.
V manželstve je podľa mňa veľmi dôležitá komunikácia. Pretože ak sa jeden do seba len tak uzavrie tak tomu druhému to začne vrtať v hlave a môže skončiť na psychiatrií. Poznám takých ľudí. A najviac potom trpia deti.