Práve teraz sa tu na NM nazbieralo zopár príspevkoch o vzťahoch a našej pozícii v nich. Pridám sa aj ja so svojou malou rekapituláciou. Trochu ma nakopol článok Keď sa láska zmení na závislosť
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som vstupovala do vzťahu s mojimm drahým ako nezrelá, skoro dvadsať ročná "osobnosť", s predstavou, že ma láska zachráni. Možno práve predo mnou? Vtedy to bolo veruže aj o závislosti. Zvláštne, ako ťažký romantik som si vybrala partnera viac rozumom ako srdcom. Dnes, o podstatne staršia to oceňujem. Vtedy po prvej fáze zaľúbenia prišlo prvé vytriezvenie. Sebavedomie som si veľmi dlho zbierala z dna morského, pri partnerovi, ktorý nepozná pochvalu, len kritiku to nebolo jednoduché. Snáď som už dosiahla hladinu mora, sama vlastným úsilím, ale aj za pomoci drahého. Bez neho by som asi ťažko robila to čo robím. Mám manžela, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť, ktorý ma dokáže rozosmiať, jasné občas aj rozplakať, bez toho to nejde. Ani on to so mnou nemá vôbec ľahké, som večne unavená vo všetkom, nezvládam udržiavať poriadok, zaviesť deťom zdravý režim ... Podľa mňa však to najdôležitejšie u nás funguje, sme tím, v ktorom sa navzájom dopĺňame, spoliehame jeden na druhého v dobrom aj zlom.
Potrebovala som asi práve takéhoto partnera, aby som prišla na to, že predovšetkým ja sama seba musím mať rada. A aby mi nebolo málo, mám k tomu ako bonus štyri zlaté deti, každé tak iné, a každé ma učí inému. Najstaršia dcéra je odvážna bojovníčka, starší syn, je skvelým príkladom ako si užívať život, mladší syn dobráčisko do špiku kostí, čo všetko zvláda s prehľadom a ľahkosťou a najmladšie dieťa je búrlivou umelkyňou? Aj vďaka nej existujú tieto stránky.
Nemám tých učiteľov priveľa? Ak nim prirátam ešte moju prácu. Vyzerá, že mám ešte stále veľké rezervy a pred sebou dobrodružnú cestu sa poznaním samej seba, svojej hodnoty. Na začiatok s drahým oslávime 25 rokov, toho čo sme na letnej aktivite vo Zvolene rozum potratili.
Dnes si môžem dovoliť aj trochu nostalgie Sen
Dievčatá, čo ste sa vďaka svojim partnerom naučili vy?
Ďakujem. Veru učíme sa stále, aj na vlastných chybách.
Stále mám v živej pamäti začiatok tvojej veľkej a krásnej lásky aj vďaka nej nám mládneš do krásy, vnúčik je krasnou premiou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
este stale ma uci, ale nie som dobry student , aj ked, musim priznat, ze uz som menej prchka, ako som byvala, vdaka jeho stoicizmu a vecnemu optimizmu...drzi sa hesla, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byt horsie
naucil ma, teda situacie, ktore sme spolu prezili a prezivame, ze nemam hranice, co sa tyka dosiahnutia niecoho v zivote, ak si vytycis ciel a ides za nim, nie cez mrtvoly, ale dost razne, tak ho jednoducho dosiahnes
poducila som sa diplomacii pri nom, aj ked nikdy nebudem diplomat ako on, ta moja prchkost ma vzdy zlozi na kolena
a deti, tak tie ma ucia kazdy den, najstarsia sebaovladaniu, lebo niekedy bych ju dokazala roztrhat v zuboch, synator trpezlivosti, lebo pri jeho kvizovych otazkach, ktore musia mat vzdy odpoved....
najmladsia, tak to sme este len v zaciatkoch, ale citim, ze tam bude ta vyucba riadne tvrda, to bude nejaky vojensky rezim spojeny s utokmi a sebaobranou, elegantne poprepletane usekmi robenia psich oci a emocionalneho vydierania (totiz uz teraz, to bude mat tri roky v septembri) ak jej nie je nieco dovolene, tak zahlasi mne ci otcovi: nelubim ta! zduje sa, prelozi si ruky na hrudniku a demonstracne sa otoci prec ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mas doma dobry vzor a ako Ti pomohl priamo ci nepriamo vydolovat tvoje utajné schopnosti. Mas moj velky obdiv za odvahu. Slovenka uciaca anglictinu vo francuzskej skole, klobuk dole.
Deti mas tiez velmi vydarené
, však si dlaždíme schody do neba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem ci do neba, ale ta dlazba je uzasna, priam mozajkova
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka gratulujem.
No a čo mňa naučili? Môj ex ma naučil vstať z dna morského, lebo pri ňom som padla až tak hlboko že ked ma tam dusil, musela som pozbierať sily a ísť von. Vydavala som sa mladučká v 18 a verila že manželstvo je na celý život, plná ideálov a predsavzatí. Toto manželstvo mi dalo veľa, moje dcéry a pochopenie že nikoho nemôžme vlastniť, nikomu nemôžme odovzdať celú svoju bytosť, musím spoliehať na samu seba. Zrútil sa mi ten môj vysnívaný sen, kde pravda bola tak boľavá a ja som pochopila že ja nie som hrdinkou z románu.
Mirko? nuž ten mi dal niečo iné, mnoho iného. Naučil ma ako milovať samu seba, ukázal mi tie dobre a krásne stránky mňa samej / samozrejme občas aj to horšie/, ukázal mi cestu ako žiť s inými a predsa sama za seba.
Ako vidím nie roky mojich partnerov ale ich srdce bolo pre mňa učiteľom.
Pri prvom partnerovi to bolo o vášni, ale zrejme sme sa v nej utopili.
V druhom vzťahu to nebola vášeň, bolo to niečo pokojné a hlboké, lenže ja tvor večne nespokojný a nepokojný som stále hľadala viac aj v tomto vzťahu. A našla som, len škoda že prineskoro
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru máš za sebou tvrdú školu, aj krásnu a mnoho ťažkých skúšok, stále boľavých.
Prajem veľa sily, pokoja v duši a čo najviac krásnych dní bez bolesti.
http://www.youtube.com/watch?v=-aG3hsSIPiw
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, pieseň je akurát na moje boľavé telo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka gratulujem.My sme 25.výročie slávili pred 6.týždnami.Po tých rokoch som prišla k záveru že som rada že som si vybrala práve toho môjho.Som rada že máme naše deti ktoré sa nám starajú o to,že sa nikdy nenudíme aj ked nám neraz zabezpečia infarktovú situáciu.Ale to je jednoducho náš život.Nemenila by som ho za iný
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem. No pri toľkých deťoch máte o zábavu postarané nadlho. Prajem vám ešte veľa šťastných rokov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi dávno som sa nezapojila do žiadnej diskusie.Teraz mám potrebu niečo zo seba vykričať. Pred 2 mesiacmi mi zomrel manžel.Boli sme spolu presne 42 rokov. Brali sme sa mladučkí/ on 20, ja 19/Celé tie roky sme boli stále spolu, učili sme sa spolu žiť, milovať, vychovávať deti, budovať hniezdočko.Zdielali sme spolu všetko dobré aj zlé, radosti aj bôle.Ani som si neuvedomila, keď tu bol, čomu všetkému ma naučil a teraz si veľmi boľavo uvedomujem, čo ešte chcel stihnúť a nestihol.Boli sme doslova jeden. Ke´d prišla zákerná choroba,ešte viac nas to zomklo. Uvedomili sme si aj veľkosť srdc našich troch úžasných detí.Odišiel tiško a pokorne v kruhu blízkych. Hovorí sa: odišla s ním polovica partnera. Zo mňa odišli 2 tretiny. Denne si x-krát spomeniem,ako veľmi veľmi mi chýba úplne pri všetkom.Strašne to bolí a nie sú na tú bolesť lieky.Dievčence moje zlaté,vážte si čo máte. Aj keď je to frfľave, niedeky protivne,možno egoistické.Hľadajte tú lepšiu stránku, milujte do sýta, odpúšťajte tiež. Učte sa a nasávajte, kým máte možnosť.Nič sa neda vrátiť späť a opraviť. (brokenheart) (brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja viem ako to je ked odíde milovaný človek a ja sa snažím už tretí rok s tým vyrovnať, lenže? Nič sa nedá unáhliť, nič sa nedá zahodiť ak bol vzťah obojstranný, tak ti prajem veľa síl a napíš častejšie, pre mňa to je vždy duše hojivé, viem čo táto stránka dokáže.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Ti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila,tiež gratulujem ku krásnemu výročiu -len tak dalej.My sme mali "iba" 13-te.Ale pokračujeme stále dalej,tak uvidíme pokial to až dotiahneme
.Moj muž je velká osobnost,v znamení barana,sebavedomý,tvrdohlavý ale zároven citlivý a pozorný.To by som podčiarkla,nikdy nezabudol na moje narodeniny,meniny,na naše výročie,stará sa o nás a viem že sme pre neho všetkým.Je to športovec telom aj dušou,potrebuje si vybíjat športom nahromadenú energiu a potom príde krotký ako baránok,že sa mu už nechce so mnou ani hádat
.Obdivujem ho,že to so mnou tak dlho vydržal a ešte vydrží.Co sa týka toho čo všetko ma naučil-je toho dost.V prvom rade ma naučil varit/a dokonca teraz aj ked ma to už naučil vari vačšinou on,lebo mna to nebaví/,naučil ma vačšej empatii a nadobudla som pri nom pocit vačšej istoty a sebavedomia.Milujem na nom ,že dokáže vyjst s každým človekom /aj ktorý mu nesadol/,ja si hladám cestu k ludom podstatne dlhšie a neverím až tak ako on,ale je to omnoho viac čo si na nom vážim a obdivujem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je veľmi pekné, Kamila:) Keby som mala za ten rok zhodnotiť to najdôležitejšie, čo som sa naučila ja s tým mojim, tak je to toto: "Áno, aj ja mám chyby, aj ja sa niekedy mýlim, aj ja idem kadečím tomu druhému na nervy. A neviem chváliť. Toto sa ešte musím naučiť (okrem iného, samozrejme:)))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... krásne píšeš, Kami... máš v hlave jasno a krásne to vieš sformulovať.
Hold, učenlivá si (rozumej -> od života :) ) ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami,gratulácia veliká ...čo mňa naučil Tom?...myslím, že som stále tá istá-deti ma naučili trošku vačšejšej trpezlivosti a možno aj Tom...ale najviac ma naučil to, že jestvuje láska
...že jestvuje niekto, kto patrí k niekomu-aj takému, ktorému od maličkého mala tej lásky moc nedopriali, a ten niekto si už začínal myslieť, že snáď za to môže on sám
...i keď, ten niekto sa mal celkom rád-naozaj
...a zato som mu nesmierne vďačná
...a držím palce všetkým, aby takú lásku našli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, gratulujem k 25výročiu / tie letné aktivity a zemiakové brigády boli celkom skvelé akcie, však ? /


Asi všetko okolo nás nás má niečomu naučiť, partner, deti, kamaráti, situácie,ktoré musíme denne riešiť. A často krát aj keď sa nám stane niečo čo v danom momente berieme ako katastrofu s odstupom času hodnotíme ako niečo čo nás dokoplo sa určitým spôsobom zdokonaliť, zamyslieť, zmeniť. To krásne čo sa okolo nás deje berieme často ako samozrejmosť a až keď sa stane niečo nepredvídané, tak si uvedomíme aké máme šťastie a začneme si viac vážiť to čo máme.
A deti, tie nás naozaj učia robiť veci o ktorých sa nám ani nesnilo a to je dobre.
Najkrajšie na tom je, že deti a v mojom prípade malý vnúčik v nás dokážu zobudiť to dieťa v nás a vieme sa s nimi jašiť a fakt si to užívať a to sú situácie, keď sa cítim mladšia tak a 30 rokov