Deň, ktorý si pamätám

Nie je veľa dní, ktoré by som si pamätala tak, ako tento deň. Nielen dátum, ale presne si spomínam, čo sme robili. Presne si spomínam na ten okamih, keď sme v aute zachytili tú správu.

Prvý krát sme vtedy nechali malého, mal necelý rok, u svokrovcov a my sme išli pracovne do Banskej Bystrice. Cestou domou, už tesne pred zaparkovaním sme to začuli zo správ. Ešte sme tomu celkom neverili. Len ďalšia letecká katastrofa.

Pustili sme telku a začalo sa to valiť.

Nič už nebolo také, ako pred tým.

Všetko sa zmenilo.

Veď kolegov syn, ktorého poznám dlhé roky tam bol pred 4 dňami.

A tie scény, ktoré telka dookola prehrávala. Ten des, smutno, prázdno. Aké to je, keď už vieš, že neexistuje šanca. Čo robíš? Alebo si našťastie ani nestihneš uvedomiť, čo to je?

Pamätáte si aj vy, čo ste v ten deň robili?

Komentáre

Nie nepamätám. Ja som sa to dozvedela až o 1-2 dni. Mala som 3 mesačné dieťa a TV bol pre mňa mimo a vlastne aj pre muža asi 4 mesiace. Vôbec sme nemali čas sledovať dianie naokolo. Až muž tú informáciu priniesol z roboty. Nejako som vtedy nad tým nerozmýšlala, keď som mala  iné ,,starosti,,. Až neskôr som si vlastne uvedomila, čo sa stalo.

Svadobná cesta na Korfu. Ešte v ten deň poobede sme zachytili v správach výbuchy a zábery. Text a slovo grécke, tak informácie veľmi neboli. Na druhý deň nás informovala delegátka - veľmi stroho. A ubezpečenie, že nám sa také o 2 dni nemôže na ceste späť stať.

Veľa si nepamätám. Z tej dovolenky som kráčala rovno do nemocnice so zápalom pečene a cestu domov ani neviem, ako sme išli. Ja som buď omdlela alebo spala. Veľký úsmev

Potom som mesiac vlastne riešila seba, tak sa ma toto dotýkalo len tak "zľahka".

 

Inak - si sa pýtala, že ako konáš, keď nemáš šancu, alebo fakt ide o veľa. Sranda je, že v  stresových situáciách, keď ide do tuhého fyzicky (auto z protismeru, príliš nerovný povrch a strácam rovnováhu, agresívny človek v mojom osobnom priestore), viem, že jednám úplne chladne a nesenzitívne. Žiadna panika.

tak v takých stresových situáciách som chladná a pokojná aj ja. Všetci naokolo panikária a ja logicky ako sa len dá postupujem. Až keď je ,,po,, potom to na mňa nejako doľahne.

no, len sú stresové situácie kde je jasné, že žiadne potom už nebude

Čítala som teraz veľmi silný článok o dievčati s nevyliečiteľnou chorobou a o tom, ako vedela, že keď ju uvedú do umelého spánku, žiadne potom už nebude. V zmysle pozemskom. Ale to je ina situácia ako tá, na ktorú som myslela povodne

tak zase až takúto situáciu som nemusela našťastie riešiť. Netuším ako by som zareagovala.

zaregistrovala som to s pocitom,že je to ďaleko a niekto niečo nájde aby mohol mať dôvod..

akurát mi bolo tých obyčajných ľudí ktorí sa stali figúrkami vo veľkej hre..

inak ameriku nemusím!-hlavný dôvod je  ako dopadli Indiáni...v rezarváciach ako zver-dopovaný alkoholom a inými opiatmi.

 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok