Ešte na začiatku prázdnin mi synátor zahlásil, že veru on si toto leto chce užiť naplno, lebo je to možno posledné, keď si to môže dovoliť (bude teraz maturovať a ak sa nedostane na VŠ tak bude musieť začať "zarezávať"). Hoci si myslím, že nejaká tá brigádička by mu neuškodila, nerýpem do neho, nebuzerujem, len občas prihodím nejakú tú domácu povinnosť - nech vie že život nie je "peříčko".
A tak trávi leto ako sa na pravého "plážového inžiniera" patrí - hlavne pri vode, na opekačkách, na rybačkách a na skateboarde - to posledne menované sa mu predvčerom trocha vymklo spod kontroly a prišiel domov v štýle de Peyraca. Maminka ofúkala, pomastila, na noc vínovým obkladom ofáčovala a na druhé ráno nezabudla pripomenúť, nech v liečení naďalej rovnakými metódami pokračuje.
Večer, idem spať a syna nikde, tak dvíham telefón a kontrolujem či nezabudol, kde býva. Vraj nie, je už na Rendezi, príde tak asi o hodinku. Spokojná sa uložím do postele, ale ako vždy, keď niektoré z detí ostáva vonku, dávam si telefón pri postel. O štvrtej ráno ma zobudí SMS-ka, že "nejak sa to pretiahlo, zostáva spať u kamoša a NEBOJ SA, MÁME TU NEJAKÉ VÍNO, TAK SI MOŽEM UROBIŤ AJ TEN OBKLAD .... Tvoj milovaný syn".
No povedzte - nie je krásna tá DETSKÁ úprimnosť 
- kto by ho nemiloval 
?
Detská úprimnosť
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Krásny príklad dôvery syna a matky. Mne by lietala pena od huby
Ale takú mamu by som brala
No, veď aj mne - ale nie kvôli tomu vínu, skôr kvôli tej hodine - lenže poviem mu niečo a prestane mi tie SMS-ky posielať. Ja radšej aj o 4 ráno sa dozviem kde je, než by som to vôbec nevedela. Tak som sa hneď promptne "schladila", otočila na druhý bok a spala ďalej, spokojná, že dieťa dodržiava pravidlá (vždy musím oznámiť kde som).
Od koľkých rokov sú tie pravidlá?
Prosím si ich napísané. Tuším ma to pomaly ale iste čaká.
Leni - k pravidlám by som mohla napísať samostatný blog
. Ale je to výsostne individuálne. Také hlavné pravidlo je, že "nerob to, o čom vieš, že by sa mi to nepáčilo" - a ver mi, že oni vedia, čo by sa nám, ako rodičom nepáčilo - teda ak si dovtedy, kým príde na pravidlá čas postupovala "správne". A ja viem, že toto pravidlo sa nie vždy dodržať dá, ale som mater tolerantná a hlavne, zväčša sa o tom nedodržiavaní ani nedozviem.
).
To druhé je teda o tom, že chcem vedieť kde sú, s kým sú a čo robia (tak to posledné nie vždy až tak celkom do detailov, niekedy je to lepšie
Ja im verím. Verím sebe, že som im dostatočne hlboko vštepila, to čo som im vštepiť chcela.
Ale - niekedy sú výnimočné situácie - mladý keď bol tak asi šiestak/siedmak, mal také "bujné" obdobie - to vtedy existovali (a bohužiaľ sa nedochovali, lebo písomná forma pošla a počítač v ktorom boli skolaboval) "Pravidlá pre Miša" - a tie teda boli festovné: napríklad musel hneď po skončení vyučovania sadnúť na električku a prísť za mnou do roboty (cca 50 minút cesty elinou, len tak medzi rečou), kde potom so mnou čakal, kým sa neskočí moja pracovná doba a domov sme išli spolu. Bolo tam toho samozrejme viac, väčšinou typu "guľa na nohu" ... K ich zrušeniu oficiálne nedošlo, ono to tak nejak "odoznelo" samo od seba, nehovorím, že je z neho poslušný anjelik a že tam stále nie sú "škralupy" voči ktorým mám určité námietky, ale dá sa s tým žiť
mne včera 9 ročná dcéra ktorá bola u kamarátky /mala byť doma o 19-tej/ telefonuje pred 19-tou, že chce byť do ôsmej, ked som jej povedala že to sa už pomaly stmieva nech príde sklôr aby potom nebehala po sídlisku sama povedala, že nech ju teda prídem vyzdvihnúť a vyhovie sa obom stranám - jej, že môže byť dlhšie a mne, že vlastne nebude museiť ísť sama, a tak mi došli argumenty a išla som pre ňu (ale to iba preto že som bola nedaleko u kámošky a mala som cestu okolo,)
takto nejak to funguje (a fungovalo aj v minulosti - napríklad po oslave dcérinych narodenín som odprevádzala kamarátky z vedľajšieho domu, len aby mohli ostať kúsok dlhšie) aj u nás
tak toto by som bola byvala brala. mna kamosky odmietli odprevadit, lebo po ceste z kina (v noci) som byvala najdalej z nich. sice len kusok od tych dvoch poslednych, ale musela som ist sama. a co cert nechcel, predsa sa nasiel dajaky uchylak, co ma ponahanal. nastastie som mala vyhodu domaceho terenu, tak som mu zdrhla nadhernym parkurovym skokom cez nasu branu do dvora. nemusela som sa zdrzovat hladanim klucov a odomykanim (len par dni predtym nas nasi skoro zabili, ked sme to skusali v hre na indianov tusim, ze ponicime branu - vsetko sa raz zide).
parkúrový skok sa mi páči
a veru uznávam, že rodičia neraz ani netušia, aké zručnosti sa kedy môžu ich deťom zísť
off topic: parkurovy beh sa mi velmi paci. ked obcas na youtube natrafim na nejakeho profika, tak na nom mozem oci nechat, co vsetko dokaze. akoby na takych ani fyzikalne zakony neplatili.
No, keďže medzi vecami, o ktoré sa môj mladý pokúša je aj toto, tak mňa to až tak nenadchýňa - lebo tak dobrý, ako tí na YT nie je a kým by sa ním stal, tak by sme asi veľa vína minuli na tie obklady - čo by sa celkom určite nepáčilo MM, lebo by to podľa neho bolo bohapusté plytvanie vzácnym mokom
Ale ak by nešlo o moju vlastnú krv, tak
a preco nedavas octan?
inak na YT sa daju najst aj pripady, ked taky beh nedopadol dobre (aj profesional obcas pociti zakony gravitacie, aby nezabudol, ze su). nech si to kukne, pre informovanost, ze ani profikom zatial este kridla nenarastali.
opatrnosti v tomto nikdy nie je dost.
lebo z dlhodobych praktickych skusenosti mna aj mojho blizkeho okolia sa mi osvedcilo vino lepsie ako octan - a okrem toho vino doma najdem skor ako ten octan
ved on vlastne poslucha a dba o svoje zdravie
Pekný úsmevný zážitok! Ja mám podobný, syn už má pár rokov po 18ke, ale aj tak zvyknem v noci - rátať topánky. Minule mi večer oznámil, že ide von, na hodinku. Ja som odspala, zobudila som sa okolo pol noci, a pri botníku som našla len jeho staré botasky. Tak mu píšem správu, že kde sa zabudol. Nič. Odpoveď žiadna. Nad ránom, okolo 4.00, som rátala topánky znova. Našla som pred botníkom len staré. Sms-ka žiadna, obavy narastali. Tak ma napadlo, že pozriem do botníka, ale dávala som 0% na to, že by tam nové botasky boli. A boli tam! Prvý krát v živote... No a ráno, ma syn privítal v kuchyni,že mami, a Tebe včera čo bolo? A vysvetlenie: syn bol vonku v starých botaskách...
Adus
Adus,úžasné deti máš
,po kom ten zmysel pre humor len zdedili? 
treba liečiť zvonku aj zvnutra
No, veď práve mám podozreni, či sa nerozhodol prespať u kamaráta práve preto, že liečil zvnútra viac, ako by mne bolo milé
Ach
, toto dôverne poznám... aj mobil pri posteli ... aj optická kontrola topánok ... aj "referenčné" sms.
Podobne som aj ja nechala juniora užívať si sladkosť posledných prázdnin.
Je podarený, vie, že po jeho rušnej puberte je mamina v stave ľahkej hystérie pre čokoľvek
Nuž sa snaží zodpovedne dodržiavať pravidlo : "Nech si kde si, len daj vedieť, že si OK a nebudeš na noc doma". Sms-ky chodia z najrozličnejších čísel a v najrôznejšom čase
.
Minule, už som ľahko driemala, keď junior osobne zahlásil do prítmia spálne :
"mamina, ideme spať ku kamošovi, budeme si opekať do noci, neboj sa"
Ráno som zistila, že chýba najobľúbenejšia deka v domácnosti.
Nedalo mi, píšem synovi, či si deku vzal so sebou. Odpoveď - mierne váhavá, že "hej... a už sa nevráti domov. Ona nám večer zhorela."
Na moju otázku, že ako sa takáto vec vôbec mohla udiať
??
- mi prišla táto rozkošná sms, ktorú si doteraz v mobile uchovávam:
"Mamička moja, že ona bola blizko ohňa ... aj jedny topánky tam zhoreli, ak nám to pomôže... mrzí ma to! viem, všetci sme ju mali radi ... ak sa dnes neuvidíme, budem u Nati, pa "
No hnevajte sa na "děťátko" a jeho výčiny, keď to takto úprimne a šarmantne zdôvodní
áno, asi takto šarmantne vie zdôvodňovať aj ten môj
A ja sa pýtam cez e-mail, že ako sa majú deti
to znie skoro ako smutocna rec: viem, vsetci sme ju mali radi...
ale ked sa to povie za oblubenou dekou domacnosti...
nuž deka, nedeka, ked bola oblúbená, chýba