Tak sa nám to rozbehlo. Po Novom roku pribudli športovci . Myslím vo fitku a hlavne páriky. Kým po minulý a predminulý rok to boli jednotlivci, včera sme ako skalní skomentovali, že ježiško nosil pod stromček asi permanentky pre oboch. Alebo novoročné záväzky boli na oboch stranách. Každopádne je to DOBRE. Lebo vo dvojici to ide lepšie - vyhovárať sa sám pred sebou, prečo tentokrát nejdem sa dá, ale nahlas pred druhým, naviac partnerom (nedaj bože frajerom / frajerkou - ešte si tak pomyslí, že je človek lenivý) no to tak! A vo dvojici to ide lepšie aj preto, lebo tá hodinka tam tak príjemne ujde, človek sa zakecá a občas aj cvičiť prestane ako som odpozorovala . Tak ale to len výnimky, hodne je tam takých, čo seriózne ten stroj obsadia a cvičia. Sem tam nejaký boštek sa vymení, ale tak ... okolie to prežije. Prežilo to aj predtým, prežije aj teraz, aj potom.
Ja sa priznám, že som začala sledovať ako sa ľudia hýbu. Koľko vetliakých kurzov je - jóga, aerobick, HIIT, kruháče, cvičenia pre seniorov a neviem čo všetko.
V každom kultúrnom dome v mojom okolí je nejaké cvičenie aspoň raz za týždeň.
Ale veru, ja si ako decko na také nepamätám, žeby bývalo.
Dobrá vec to je.
Priznávam, že ani lyžovať sme nechodili, korčuľovať, len keď v škole miesto bežeckej dráhy urobili klzisko - 250m ľado - antuky bolo skvelé miesto na otrieskanie sa o zem . Dnes také neurobia veru. Ale zato, keď idem na lyže - čo stredisko to kvantum ľudí. Až som prekvapená koľkí lyžujú, bežkujú, skialpujú, snowboardujú. A koľkí chodia na tzv. bufetový skipas - to je ten, čo ťa vyvezie hore, tak sedíš, piješ, ješ a späť ťa zvezú tiež ... a niekedy nezvezú.
Aj na bicykli ma prekvapuje koľkých ľudí stretám - aktívne, poloaktívne, v pároch či jednotlivci. Neviem, či to tým, že som sa začala hýbať sa zrazu pohybujem medzi samými športovcami alebo je to tým, že som si to začala všímať. Lebo však stretnúť od domu 30km suseda na bicykli - to veru nešiel na pivo. Ale dobiehať pri stúpaní párik a z toho sa vykľuje manžel sa manželkou, čo pri nás bývajú? Alebo šliapať na Javorinu a stretnúť sa s Vierkou, ktorú poznám vďaka NM.
Ľudia sa hýbu. A to je fajn.
A čo vy? Kde máte nabíjačku?
Majte krásnu nedeľu a snáď konečne kúsok slniečka vykukne ... aspoň na takú skromnú nedeľnú prechádzku .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak niečo o tom voľnom čase to bude. S plaveckým chlapci začali presne tak - vstávali o 6tej piatok - sviatok, tak nech sa nepozerajú len rozprávky. Ja som nikdy nemala problém fungovať ráno o 5tej. Teda pár svetlých výnimiek sa našlo, ale nie "normálny stav" samozrejme .
Na druhej strane, na lyže ma starší začal sám ťahať. Lebo sa mu po lyžiarskom to zaľúbilo. Takže tu si ten pohyb pýtal on. Bikovať sa chodia tiež v partií. To radi, ale šľapať 40km sa im veru s mamou nechcelo ... remcali. Verím, že na toto ešte dorastú - chce to kondičku a chuť sa niekam dostať relatívne po svojich.
A add čas - je to o prioritách a organizácií a zapájaní do robôt aj ostatných. To že som včera nedožehlila má pre mňa menšiu hodnotu ako to, že som sa bola vyventilovať. Ale rátam, že budem menej spať a večer to doženiem. Proste priority podľa mňa. Priority.
A ešte - kapitalistická spoločnosť produkuje veľmi rôznorodé vrstvy. Kým jedna sedí v tých OC na kávičke celé dni, iní sa naháňajú od svitu do mrku pri strojoch. Tu samozrejme chápem, že nemajú ani najmenšiu chuť niekde ešte potiť dodatočný pot. Zaujímavé je, že práve takýchto ľudí často stretám napr. na plavárni. Asi si ten pohyb vychutnávajú viac a je im vzácnejší ako tým v prvej skupine.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme, že z historického hľadiska bol pohyb viac v prirodzenej forme zastúpený ako dnes. Nielen tá chôdza, proste len zmútiť maslo či vykopať zemiaky bolo o inom. Nehovorím o tých miliónoch krokov, ktoré sa robili, ak sa niekam človek chcel dostať.
Vieš čo ma zarazilo? Tuším v piatok v rádiu to bolo, ale už netuším pri akej príležitosti, čo to bolo. Len bol tam text taký, že mal niekto fit hodinky a denne urobil AŽ 10 000 krokov. Dokelu. Ak priemerný krok má cca 50-70cm, tak koľko prešiel? 5-7 kilometrov? To je akože nenormálny pohyb? Presne ako píšeš. Dedovia chodili denne 10 kilometrov k zástavke. 10 kilometrov naspäť. Deti do školy. Proste ten pohyb bol pre prežitie a pre ten každodenný život samozrejmosťou. Dnes vystúpiť o zástavku skôr znamená neskutočných 500 metrov. Že namáhavý pre mnohých verím tomu. Odvykli sme si hýbať sa.
Keď pozriem na ľudí v obchodnom dome (dnes som mala ukážku Bratislavskej nedele ), tak vidím 90% ľudí s nadváhou, neforemných, preguľujúcich sa od stánku s kávou do obchodu s oblečením. 25 rokov naspäť by asi o nákupoch v nedeľu mohli len snívať.
Nemyslím si že ten šport je len vyplnenie času. Dúfam, že je to aj to, že tí čo športujú majú záujem o svoj zdravotný stav. Na druhej strane - pohyb ti produkuje endorfíny. Takže je prudko návykový. Kto by nechcel mať dobrú náladu?!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tým meraním krokov mám pár skúseností. Sranda je, že deň, keď som len doma, tak mám priemerne 2 tisíc krokov. Dosť ma to prekvapilo. Ale na kondičku to nie je ani omylom. Inak, tých 10 tisíc krokov dať každý deň, to by bol celkom pekný výkon... To chce fakt aj trochu organizáciu, hlavne, keď je skoro tma. Po minulej skúsenosti so psom to už nie je pre mňa len tak jednoduché chodiť po tme von. Ešte som nedokončila jedno očkovanie....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že stretnutie so zúrivým psom spravilo svoje. Sna za denného svetla to bude lešpie a bude ho pribúdať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
k tým krokom, ja keď idem do práce pešo -cca 4-5 km tak mám okolo 9 - 10 tis. krokov. Podľa toho kde sa ako zamotám. Alebo taká večerná hodinová prechádzka - tiež okolo 10 tis. krokov. A nemám pritom pocit že som nejako veľmi športovala. To by mal byť taký denný základ na rozhýbanie čriev, mozgu, tela. Unavená samozrejme som ale to preto, že nechodím pravidelne a málo sa hýbem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chôdza je ten najprirodezenejší pohyb, už len ho mať pravidelne a ideálne nie popri ceste s rušnou premávkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no s tým miestom je to niekedy problém keď človek býva na sídlisku. Nie vždy je času ísť do lesa, tak sa utešujem že večer už nie je taká premávka a tak znečistený vzduch ako cez deň. Pred spaním taká prechádzka urobí vždy dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že to v meste nie je jednoduché ... Tiež mám rada chôdzu, mam pre zmenu k dispozicii "len" polnu cestu a les na kopci, iban to chce stihnúť denné svetlo a menej blata. Ta už len hľadať ako sa to dá a nie hľadať výhovorky, apsoň u mňa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja to teraz v zime zanedbávam. Dnes som tiež chcela ísť pešo, ale tak fučalo. bŕŕŕ. Tak som to odložila, keď bude krajšie. Možno večer, keď nebude toľko fúkať vybehnem na hodinovú rýchlochôdzu po okolí. Okolo panelákov. Teraz som si spomenula, že kúsok od nás tú také polia kde sa dá behať a tak ale neosvetlené a v blate a za denného svetla to nestíham, tak si musím vystačiť s chodením medzi panelákmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, ten zvýšený pohyb oproti minulosti - to je viac aspektov. Kedysi ľudom dalo oveľa väčšiu robotu dorobiť chlieb. Doslova. Keď si spomeneiem na generáciu mojej babky, tak to bolo o roliach. A to nielen, že sa tam robilo mnoho vecí ručne, ale tie polia bolia aj dosť ďaleko, kľudne hodinku, dve chôdze od domu tam, 5-6 hodín roboty, lebo keď si tam, už odrobíš. A potom hodinku, dve domov. Doma tiež sa hýbalo, drevo narúbať, nanosiť, vodu. Hnoj od dobytka vykydať. Všetko boli fyzicky náročné práce, veru už nemuseli behať, aby mali dosť aktivity.
Spomínam si na rozprávanie deda, svokra môjho strýka. Bol šťastný, lebo mal robotu. V Žiline. A tak každé ráno o druhej vstával, aby pešo cez hory došiel do práce. A samozrejme poobede domov. Potom už bolo lepšie, zohnal prácu v Trnave, tam chodil na bicykli, na týždňovky. Odhadom cca 130 km.
Ešte môj otec hovorieval, že mali v práci +udí, ktorí bývali na lazoch a tak každý deň mali cca 2 hodiny cez les cestu k autobusu.
Geberácia rodičov už bola lepšie. Aspoň k práci ich autobus priviezol. Aj keď mali potom ešte nejaký ten kilometer pešo. Všetko ostatné potom pešo. Žiadne vozenie sa pred obchod autom, k lekárovi autom, do školy autom. Pešo. Alebo na bicykli. Na dedinách boli ešte aj role, domáce zvieratá, kúrenie na pevné palivo. Zase bolo toho pohybu celkom dosť. Čas na výlety moc nebol. Teda na dedinách, kde sa chovalo. V mestách už bolo viac voľného času, už vznikali rôzne turistické kluby.
Dnes už nemusíme venovať všetok čas len zarábaniu na chleba. Už musíme hľadať, ako vyplniť ten voľný čas. Ktorý pred tým nepoznali. Alebo teda, len v obmedzenej miere. Niekto si zaobstará psíka, aby chodil denne von. Niekto začne jazdiť na bicykli, iný behá, pláva, joguje.
Stále mi príde, že ide o vyplnenie prázdneho času. Na to slúži aj telka, aj knihy. Si zober, keď prídeš do ktoréhokoľvek kníhkupectva, tak praská vo švíkoch. Tisícky kníh. Rôznych úrovní. Veľká časť fakt len na jedno použitie.
No, nejak som sa zamotala do filozofického okienka :) Proste je to celé o tom starom "chlieb a hry" ...