Tak sa nám emotívne začali prázdniny. Emotívne na všetkých frontoch.
Najviac ma dostali moji poslušní chlapčekovia, ktorí na prahu dospelosti sa naučili materi vravieť NIE.
Hnevám sa. Jedujem. Kričím a skúšam zvládnúť ešte aj ten stres od nich. Akoby iného dosť nebolo.
Mladší aj dojde, ja pokričím - "nie nie nie a ešte raz nie!" Vidím, že plač na krajíčku má. Ale nepustí. Hrdo bradu vystrkuje, päste v nohaviciach zatína, myslí, že to nevidím. Navrchu flegmoš, dnu to vrie.
A ja sa hnevám viac na seba ako na neho, lebo jeho zaťatosť obdivujem. To je chlap!
To je decko!
V 16tich si ísť svoje.
Ja si v 44 mám problém u rodičov toľko čo on u mňa presadiť.
A lámať ho?
Veď ja som žena, mama. Ja mám milovať. Na zákazy tu bude celý svet.
A čo ak začne podvádzať - chcem pre vlastné ego naštrbiť si krehký vzťah?
Má 16. Už a nepotrebuje ako mamu - dôverníčku. Ako mamu - kamarátku ma neberie, to už skôr jeho kamoš povedal, že so mnou pôjde do Melku. Mladší len očný strečing predvádza.
A potom si to rozmením na drobné, že prečo vlastne taký rachot.
A píšem mu na mesindžer že tak a tak -večer dohodneme a nech poupratuje a že už nebudem kričať. Ale budú pravidlá. Viem, že dodrží. Čestný je dosť. Zatiaľ. Ani klamať nevie, alebo sa nesnaží, lebo prekuknem.
Ani neviem kto nám miesto palca ( 
) tam prestavil srdiečko.
Keď dovelím ako generál, čo má zrobiť, kým nasratá matka dojde ako fúria domov v snahe ukočírovať svoje nálady a emócie, dojde mi odpoveď.
Srdiečko.
A matka generál mäkne.
Dobre, spravím.
A matka (už nie generál) pridáva automaticky potvrdzujúci button. Posielam srdiečko.
Pozerám na tie správy ako na oboch stranách bijú rovnaké srdcia.
Tak symbolicky v jednom rytme.
A nikde tam nesvieti okolo nich EGO.
Čus z Trenčína a leto prlné slnka a tolerancie na všetkých frontoch želám. 
Wau. A karty zamiesane nanovo 😄
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádherné miesto
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj áno deti, presne tak, keď sú malé je veľa "malých" problémov, ktoré v žiadnej miere nechcem zľahčovať ... A pri tých veľkých, ani neviem, ako to pomenovať, jednoduché to nijak nie je ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ani nie sú starosti - to už strávenie môjho ega. 
Max môžem hľadať "kde som urobila vo výchove chybu". A ono to vlastne chyba nie je. Veď je úžasné, že majú vlastný názor, pohľad na svet. Skvelé je, že v zásadných otázkach života a smrti sa stretneme.
A keď sa chcú učiť na vlastných chybách - čo už. 
Kým nie sú nejak životu nebezpečné, tak to beriem. Možno som ja v živote zbytočne opatrná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj keď to znie veľmi ako fráza, ale je fakt , že najlepšie sa učíme na vlastných chybách. Každý na tých svojich.
Mám aj ja veci, ktoré by som robila inak. Môžem rozprávať, koľko chcem. Nepomáha to. Musí si takým podobným prejsť každý sám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslím, že ste ešte stále v tej dobrej fáze.
Presadzuje si svoj názor. To sú krásne časy. To, keď príde Láska č. 1,2,3,..... a už to nebude jeho názor. Nie som ešte tak skúsená mama, na to sú skúsenejšie maminy, ale mne sa koľkokrát rozum zastavuje, veď do 20 rokov to bolo decko v pohode a teraz rozum asi kdesi stratil, či čo. A pritom blbosti. Nechápeš, neriešiš, ale filtruješ... potom rozmýšľaš, či ozaj a fakt.
Náš mladý momentálne jazdí s truhlou na aute už týždeň, čo obaja prišli z dovolenky. Ako dvaja, plné auto, ešte aj s truhlou. Okej, neriešim. Ale nenájsť si týždeň čas na to, dať to dolu, tak začnem rozmýšľať, že prečo sa to deje, takto 😊. Ale však sranda musí byť. Pred rokom sa mi pokazilo auto, tak som ho pýtala odviezť z roboty domov. Na to mi zavolal, že či by mi stačilo len na autobusové nástupište.....však mi pôjde autobus. Ja, že dobre. Na to zaúradoval manžel z diaľky, že či si maminka nezaslúži, aby ju odviezol domov z roboty a úplná prča je, keď ma vezie domov a ja v duchu rozmýšľam, ako som sa ho pýtala mesiac dozadu, že kde je a on mi tak úprimne vtedy povedal, že vezie priateľku (vtedy č. 2) na kaiserky do obchodu, lebo že u nich doma nemajú žiadne pečivo a to boli jej rodičia doma s dvoma autami.
Deti by sa mali v určitom veku osamostatniť, lebo vznikajú, aleže úplne zbytočné trenice. Mňa by tak neštval jeho postoj k životu, ktorý má teraz. Nech si žijú svoj život, so svojimi názormi a chybami.
O babách ani nehovorím, tiež som si pokričala tak dva týždne dozadu. Proste sa to nabalí, robíš prvé-posledné, najlepšie na všetky strany, tak vyletíš. Vyletíš, lebo si mama, zvládaš odtiaľ – potiaľ. Píšem tak všeobecne, lebo by to bolo na dlho. U nás sa slečna zdula, so slzami na krajíčku, ale vstupovali sme do Metra, tak zadržala slzy. V živote som po nej takto nekričala. Fakt nikdy. Nikdy. Never. Neviem to viac zdôrazniť. Ako všetky tie emócie, frustrácia (že všetko robím zle), všetko zo mňa na ňu vyletelo. Na niečo to bolo dobré, lebo začala viac rešpektovať mňa a chápať mňa a rešpektovať sestru. A pritom príčina bola taká blbosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie je to jednoduchá fáza, keď pribúdajú ďalšie deti, pre mňa sú to ďalšie deti, ktoré beriem pod ochranné krídla... Ale ako vždy a všade platí, že su deti a deti ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Opakovane som mala to šťastie byť na Lago di Como. Nádherné jazero, ktoré vytvorili ustupujúce ľadovce. Maximálna hĺbka cez 400 metrov, čo si fakt neviem predstaviť. V horách, ale s klímou, kde sa darí aj palmám. na jar azalky či rododendróny. Mestá ako Como, Varenna, Bellagio. V posledne menovanom kedysi bolo centrum výroby hodvábnych látok. Písala som už aj o vile Balbianello a jej prepojeniu na Bonda.
Tak úzke cesty, že pred vjazdom do zákruty sa trúbi. A napriek tomu jazdia aj autobusy. A veľa bicyklistov. Fakt veľa. Nechápala som.