nechat tomu volny priebeh

naco sa uz teraz zbytocne tyras takymi obavami? mna to tiez svojho casu trochu napadlo, ale vyzera to tak, ze dieta nevymeni pohodlie u matky za nic ine...

Ariesa,

kluuud, ved sa nic nedeje
to su vsetko len slove...
tvoj chlapcek je este maly, on nevnima krivdy medzi dospelymi, on ma mamu a otca, ma vas rad a je uzasne, ze ten vztah medzi otcom a synom podporujes. Potrebuje vas oboch. Ako to naozaj bude, ukaze az cas, ale ver mi, to puto medzi tebou a nim je navzdy, nech by byval kdekolvek.
Eva

Ariesa, tak veľmi Ťa chápem a viem sa vcítiť do Tvojej situácie. Sama si si odpovedala "dieťa nevlastním, je to slobodny clovek.....". Nič s tým neurobíš, lebo to nie je v Tvojej moci. Môžeš len (podľa mňa) : dať tomu voľný priechod. Všetko sa stane tak, ako sa stať má! To mi ver! Dieťa raz vyrastie a samé si vytvorí svoj názor, názor na mamku, na otca, na život ...atď.

Ariesa,
rozumiem tvojim obavam, moj syncek ma sice len rok aj mesiac a prepadaju ma obcas podobne myslienky. Neviem to zmenit a viem, ze ani samotne rozhodnutia, ktore mozu eventualne prist zo strany nasich deti neskor nezmenime. Neviem co bude potom,ale keby odisiel asi by mi puklo srdce, ked ma napadnu podobne myslienky musim sa odreagovat a preskocit myslou na ine, prijemnejsie temy, lebo by som sa predcasne uplne psychicky odrovnala a to nechcem.
Nezostava nam ine len verit, ze k takej krizovej situacii v nasich zivotoch nikdy nedojde.

Jednoznačne treba myslieť pozitívne!
Čo vysielame (naše myšlienkyň - to sa nám vráti.
Takže ak si budeš stále predstavovať, že môže odísť, tak Ti odíde, lebo vesmír to bude považovať za Tvoje želanie.
Predstavuje si ako Ti rastie, aké pokroky robí, ako sa tešíte, ľúbite, vystrájate, učíte, ako ste stále spolu, ..... predstavuj si, čo sa Ti páči, čo by si chcela. Každú negatívnu myšlienku požehnaj a dovoľ jej odísť a rozplynúť sa.

Vidíš? Už je to von a už to odišlo.....do nenávratna, si šikula s obrovským srdcom plným tej nezištnej lásky. Aj mňa niekedy prikvačia pochybnosti, neistota....je to normálne, sme ľudia.

...ja som nečítala komentáre,ale toto isté som prežívala i ja...všetci z mojej rodiny fuurt do mňa hustili,aby som malého ex nedávala,že mi ho raz vezme, bo jeho rodičia sú bohatší a blablabla...jasne stať sa môže všetko...ale treba si úžívať túto chvíľu, dieťa si uchováva spomienky, možno to na týždeň skúsi bývať bez teba,ale potom mu bude za tebou smutno,ver mi...od nás mama odchádzala ako sa jej chcelo na rok na dva-ako kedy,bola otrasná mama,ale vždy mi chýbala a plakala som nech je pri mne...mama je mama, tú nikto nikdy nenahradí...užívaj si každý okamih s ním nech máte čo najviac krásnych zážitkov

...moja sestra zažila podobnú situáciu len s tým rozdielom, že synovec má 10 rokov. Stara sa o neho najlepšie ako vie a my sme jej všetci stále pomáhali. Nedá sa ani spočítať koľko prebdených nocí strávila pri jeho posteli,atď...Keď malý cez letné prázdniny zahlásil, že ide k ocovi...bola smutná aj si poplakala ale dopadlo to tak,že sa po týždni syn vrátil a odvtedy ani nespomenul,že pôjde k ocovi a dokonca nemá o neho ani záujem a pri tom pri ocovi mal všetko čo si len zmyslel....

to má Riško akože zo svojej hlavy?
a ešte - čo znamená, že otec ho v tom podporuje?
bude tá čestnosť a snaha o nesebeckosť na oboch stranách?

mne toto ohľadom Kubíka teda nikdy nenapadlo, ale až mi zabehlo, keď som si to tu prečítala

reálne - hrozí, že by si išiel ex malého kupovať? lebo iba tak - jedného dňa si Rišuľko zbalí svojich pár sliviek do kufríka s Mackom Pu a vyberie sa bývať k tatkovi, tak to isto nebude.

ariesa netrap sa dopredu, viem ze je to lahko povedat, ale skus to teraz vzpustit z hlavy, vsetko sa ukaze az o par rokov, pocas ktorych aj risko bude rast a vyvijat sa a utvarat si nazor na to co vlastne chce, je este malinky, sam nerozumie co vsetko obnasa to co ti povedal...

Aries viem, ako ľahko sa povie- nerieš to, ale viem , ako ťažké je tie myšlienky vypustiť z hlavy ...syn bude mať za 3 mesiace 18 a už pár krát som z jeho úst počula, že po 18-tke sa sťahuje k otcovi (najmä v situáciách, keď sme mali na určité veci iný názor), nechcem si radšej predstavovať všetky dôsledky, ak by sa to stalo, len minimum by bolo, že by možno ani budúci rok nezmaturoval...proste okrem problémov s učením je aj lajdák a potrebuje nad sebou pevnú ruku a zároveň neskutočne veľa, veľa lásky, pochopenia a povzbudzovania...u otca má materiálne zabezpečenie, ale to je asi tak všetko

väčšinou sa snažím neriešiť veci dopredu, ale riešiť problémy až keď prídu, snažím sa nedávať silu týmto myšlienkam, ale proste to niekedy nejde...a tak sa snažím myslieť pozitívne a naozaj verím, že všetko, čo som synovi za celý jeho život "dala", čo som ho naučila a to aký človek z neho vyrástol, ho podrží aj v tých ťažkých chvíľach v živote...proste verím v svoju výchovu, tak Arieska ver aj ty a uvidíš, že všetko dopadne tak, ako má byť aj napriek našim obavám

Viem, ako sa cítiš-asi sa pýtaš sama seba, kde si zlyhala. Nezlyhala si. To iba naše deti skúšajú, pokiaľ môžu. A za ten čas, kým Ti dieťa vyrastie, uplynie more času. Možno len Tvojmu synovi chýba otec a vo svojej mysli si to predstavuje tak, že teda dobre, "som malý, budem s maminkou, ale ja potrebujem aj nejaký chlapský vzor". Sama som bola v takejto situácii ( 5-ročný stál pred bránou s kufríkom-on ide k ocovi). Keď som súhlasila a "pobalila ho", vyšiel pred bránu a veľmi rýchlo sa vrátil. Ty si jeho mama navždy, nech sa rozhodne akokoľvek, to však neznamená, že mu musíš podliezať a splniť všetko, čo si zmyslí. Neboj sa, nikdy nezabudne na rozprávky, ktoré si mu čítala, ani na hračky, nech akokoľvek skromné, ktoré si mu kúpila...