reklama

Nostalgické chute

Pridal/a Kamila dňa 07. 02. 2014 - 12:40

reklama

"Joj, Ňaňka moja!" Pamätáte si ešte rozprávku o krásnej Varvare? Často z nej citujem. Síce aj inak by som nadávala, vo chvíľach keď mi celý príspevok, padol za vlasť, lebo sa musel reštartovať server. No nič skúsim byť za duchaplnú ešte raz. Pohoda

Momentálne mám náročnejšie obdobie, ale nie poviem to takto. Mam za sebou veselšiu fázu, kus dlhšiu ako by som chcela, ale už bude dobre. Úsmev V každom prípade si treba v takýchto životných etapách spraviť radosť, dobiť energiu, ako inak niečím sladkým. Ako hovorievala moja mamka: "Pomasti si dušičku". A tak mastím a mastím, aj keď mojej ohlodanej imunite, by sa aj voľačo zdravšie zišlo. Však raz.

Ono ani také sladké pohladenie, pri mojej bezlepkovej diéte, už nie je to čo bývalo. O takej Marlenke môžem len snívať. Prekvapenie Ešte že majú v akcii horkú študentskú pečať. Chichocem sa Inak je to so mnou vážne, keď som ochotná, v návale zúfalstva, o desiatej večer uvariť čokoládový puding. So zabudnutou šľahačkou,jooj, ten je tak dobrý Hambím sa.

Vrátila som sa zopár dosť veľa rokov dozadu. To som si dovolila taký luxus, akým je vaječný puding, na výške, v lahôdkach kúsok od školy. Keď som už lovila v moje deravej pamäti, dostala som sa ešte k ďalším chutným spomienkam. V ešte dávnejšej dobe, nie nebolo to pred Kristom Hambím sa. Za mladých čias sme si zvykli spraviť malý sviatok. V reštike pri malej stanici v Humennom, kam sme chodili na rôzne akcie, sme si dopriali vyprážaný syr s hranolkami s pomarančovým džúsom. Hambím sa

Božské spomienky sa u mňa spájajú ešte s prázdninami u babky, joj ta vypekala také dobré koláčiky a šuhajdy v našej špajze, juhoslovanské rezy od mamky, len pre mňa. Musím vymyslieť bezlepkovú verziu.
Najnovšie som objavila výborné špenátové kuracie rizoto. Dievčatá, ja som hladná a nemá mi kto navariť. Joj! Prekvapenie Ale vďaka pegybaby mám už v repertoári aj zopár zdravých skvostov, len to by som musela zdvihnúť svoj ani veľký ako ťažký zadok, očistiť zeleninu, nastrúhať ju ... Je jednoduchšie vybrať z chladničky Pribináčka. "Joj, Ňaňka moja", dievčatá neberte si zo mňa príklad. Už viem načo je chlop dobrý, aby som bola nútená aj variť, nielen somariny pojedať. Váľam sa od smiechu po podlahe

Dievčatá, aké sú vaše naj spomienky napojené na chuťové poháriky?
Prajem vám pekný víkend a veľa slniečka v duši. Slnko

PS: Dnes som objavila pekný výrok tu na NM, pridávam malý úryvok:
" ... A neberte všetko vážne, život nie je vážny je to zábava. Vyzerá ako vianočný stromček plný prekvapení. Chcete jedno a život Vám nadelí niečo úplne iné. Život je najväčší žart vesmíru..." autora som si nezapamätala. Hambím sa


reklama

reklama

balalajka, Pi, 07. 02. 2014 - 13:28

Si sa ma pýtala, že čo nové ... tak som zabudla napísať a teraz mi to pri tom tvojom blogu napadlo.
No čo nové?
Chodím ráno s chlapčekami - teda na neskorú 7mu do práce.
Ale zvyk - železná košeľa, čožeby som ráno nevstala skôr. A tak moji chlapčekovia majú na raňajky teplú krupičku, chlebík vo vajíčku či koláčik čokoládový. No a ja pravidelne muffinky teplé ešte do roboty ku káve balím Veľký úsmev . Takže u mňa platí iné - nie ťažky, ale veeeeliký zadok dvíham ráno z postele.
A nostalgia? To je kakový pudig po odberoch krvi. Na vrchu s čerešničkou.....

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 13:35

Tak také nikdy nepochopím, dokiaľ budem živý, hlboko sa skláňam, ako sa da ráno o pol šiestej piecť koláčik. Ja som vďačná za to, že okolo siedmej rozlepím oči a učešem dieťa. Teraz musím toho stihnúť kus viac, tak o deviatej hlásim: "Pekný deň za nami" Chichocem sa

balalajka, Pi, 07. 02. 2014 - 14:34

No no ... aby ťa neseklo Veľký úsmev .
Ja sa zobúdzam umývaním riadu Veľký úsmev .

A Adus mi chute narobila.
Mňam!

Kamila, So, 08. 02. 2014 - 21:05

No seklo ma v krku. Prekvapenie ale to nebude tou poklonou. Úsmev

Iwa, Pi, 07. 02. 2014 - 15:44

Tak takéto zvládam iba v lete - kým je vonku tma, tak je ma ťažko dostať z postele. Zato v lete, keĎ chlapcov odvediem do školy, si už musím dať druhé raňajky Vyplazený jazyk Na druhej strane, som u nás doma jediná, ktorej ráno chutí jesť Úsmev Ale dnes som varila párky o 8:30 chorému junáčikovi Bozkávam

adus, Pi, 07. 02. 2014 - 13:39

Vajcia od sliepky! Jednoznačne! No a hneď na druhom mieste mastný chlieb s cibuľou, v tesnom závese s malinami a ríbezľami, čerstvo natrhanými v záhrade, pomáganými v hliníkovom! (ó môj ty Bože, že vôbec ešte žijem Mrkám ) hrnku a premiešané s cukrom, fest kyslé jablká z cestárskych jabloní čo rástli pozdĺž cesty do dediny, kapustové "srdiečka" povylamované z kapustových hlávok, čo sa ešte nestihli poriadne zatvoriť (samozrejme, tie kapusty boli na susedinej záhumenke a čo tá narobila za cirkus, keď zistila, čo sme spáchali.... Hambím sa ) - všetko to súvisí s mojimi prázdninovými pobytmi u babky na dedine. Inak, moje vidiecke príbuzenstvo sa išlo "zblázniť" z toho, že chcem furt iba také "obyčajné" veci, stále si mysleli, že ako mestské dieťa musím mať fajnovejší jazýček Chichocem sa
Kapitolou samou o sebe sú veci (ale tam si nie tak celkom viem spomenúť na chuť samotnú), čo mi vyvárala a vypekala omama, ktorá si časť mladosti odslúžila v grófskych rodinách v Pešti a Viedni - cisársky trhanec, akým som potom už nikdy nejedla, citrónové palacinky, ťahané štrúdle všeho druhu, také tenulinké, že veru až do tej Viedne sa cez ne dalo dovidieť, slíže zapekané s hrozienkami, strúhanými jablkami, slivkovým lekvárom, hrozienkami a tvarohom ... No a jej majsterštyky - čokoľvek upravené na spôsob béčiseletu (=viedenský rezeň) - lebo to bolo jediné masové jedlo, ktoré som bola ochotná akceptovať. Tiež jej domáce šiflíky, frkaculky a iné cestovinové dobroty... Dukátové buchtičky také dobré, až som sa z nich asi ako 5-6 ročná zčemerila tak, že odvtedy som ich nemohla ani cítiť ....
Juj, toho by bolo na dlhé rozprávanie

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 13:47

No nádhera, Tlieskam ako hovorieva pre zmenu naša Aramana. Samé dobré skvosty, tie jedlá pre "šľachtu" museli byť ozaj sviatkom. Slnko

val, Pi, 07. 02. 2014 - 14:16

Juuj keby mne niekto spravil take fliacky s kapustou, mnaaam. Moja mama ich robievala uzasne. A kurca na smotane alebo vtacie mlieko, no mozem len snivat, niezeby som to nezvladla ale chut bude ina. Nedavnom sme v jednom obchode objavili fantastikus masove vyrobky, medzi inymi aj domacu skvarkovu pomazanku. Baby poviem vam co som roky rokuce nejedla teraz objavujem Úsmev
Jo a este rezance s makom to bola mnamka Slnko

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 14:34

Skromná a náročná zároveň. Objímam Naša mamka robila výborné zemiakové pirohy, také by som veru teraz dala. Očúvaj, kde je ten obchod s masovými výrobkami? Majú menej chémie?

val, Pi, 07. 02. 2014 - 14:55

U nas vo Fre.i na Orgovanovej maju tieto fantastikus vyrobky http://www.hurka.sk/kontakt.html. Ich prazska sunka je uzasna, nakrajana nadherne tenucko, dokonca aj parky sme ochutnali. Mozno su ich vyrobky aj bezlepkove ale to neviem na isto. A este sa mi podarilo objavit Poctivy farmar-slovenske potraviny, len tam som este nebola. Najdes ich na FB, predajnu maju na Ukrajinskej na Jazere. Inak pirohy robievam aj ja, pravidelne bryndzove osobne pekne rucne lepim 100 pirohov Veľký úsmev

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 15:30

Dakujem, ... to druhe jazero mam kus od ruky, uz aj tak najazdim viac ako znesiem, skoda. No na tie pirohy by som sa nechala pozvať, robíš ich varené, či vyprážané? Slnko

Iwa, Pi, 07. 02. 2014 - 15:49

S kvasenou kapustou alebo s čerstvou na sladko či na slano? Dojdi, spravím. U nás len ja mám také rada (len tie na sladko mi nechutia). Aj fliačky spravím domáce, aj tie rezance makové... pekne hrubé, poliate masielkom Zlomené srdce

Evka1223, Pi, 07. 02. 2014 - 14:48

Narodila som sa pravdepodobne s odporom k jedlu Chichocem sa .... jedla som len toľko, aby som prežila. Starká so mnou lietala po dóchtoroch a všade ukazovala moje tenké končatiny a trčiace rebrá, aby mi niečo nasadili, nech sa rozjem. Škoda, že mi to nevydržalo. Pubertou sa všetko otočilo a konečne som vyzerala podľa starkej predstáv Veľký úsmev
Každé ráno ma budila so šálkou teplého mlieka - povinne som ho musela vypiť ešte na posteli a späť zaľahnúť, lebo by som ho inak neudržala v sebe ...blé. Na tej šálke bolo také ružovofialkové prasiatko,... blé!

Takže mňa napadla takáto nostalgická chuť. Starkú som nesmierne milovala a tú lásku akú prejavovala, keď mi mlieko podávala....tomu sa nedalo odolať.
Poslúchla som ju, zatvorila oči, vypila mlieko a švacla sa do vankúša nedýchajúc....starká spustila svoje ódy na radosť a hladkanie, mojkanie zlatého dievčatka....Za toto mi to mlieko stálo Chichocem sa

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 14:50

Joj ta to sú zážitky. Prekvapenie Chichocem sa Úsmev

Evka1223, Pi, 07. 02. 2014 - 14:57

Chichocem sa hej sú.
Na jej večnú otázku, čo ti navarím, čo by si si dala, čo by ti chutilo? - som takmer vždy odpovedala: - Nič a načo? Veľký úsmev
To dnes by mala zo mňa óbrovskú radosť Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 15:28

Ta to si môj úplny opak, mne ako malému dieťaťu, vraj bolo zle skoro každý pondelok, čo som sa cez víkend prejedla. Prekvapenie

púpavienka, Pi, 07. 02. 2014 - 15:02

Mne chýba a nostalgický budem stále spomínať - mliečny bufet a v ňom, vtáčie mlieko výborné šľahačkové poháre, v cukrárňach mi chýba bohémka - viem aj teraz sú, ale mne chýbajú tie pravé zákusky a nie z vody ušľahané.
Doma sa vraciam k jednoduchým a starým jedlam.
Dnes príde Nikoletka a tak už máme aj na zajtra uvarené, žaludky a srdiečka na smotane s cestovinou.
Ja taký gurman sa vraciam k minimu korenín a tak robim jedla ako niekedy, rezance s makom u nás vedú a stale, takže to som neprestala nikdy aj ked už domáce rezance som nahradila kúpenými.
Ešte stále hľadam chuť cukríkov z minulosti, ale neviem ju veru nájsť v ničom, nikdy to nie je to čo hľadám a na čo si hlavne pamätam.
Milovala som štolverky, ale marne hľadám ich chuť v nejakej karamelke.

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 20:06

Vtáčie mlieko, to by som si dala, žeby som si navarila. Prezrad, co je to Bohemka? Vidíš ja cukríky, neriešim, také na mňa nerozprávalo, čokoláda a kakakové rezy sa až tak nezmenili, akurát ich už nemôžem jesť.

púpavienka, So, 08. 02. 2014 - 09:03

Bohemka je zákusok, taká kocka. Moje deti boli malé a ja som s nimi chodila do cukrárne ku Usvitu a tam bola moja bohemka, hanbila som sa že k tak veľkému zákusku si ešte dám niečo, lenže vtedy ma ani trochu kila netrápili, pre moju svokru som bola vychudnutá a hrozná, ako si môže muž nájsť takú ženu, kosť a kožu. No myslím že som nebola až taká chudá ale najmenšiu veľkosť som si veru kupovala dlho.
Inak ja tie vajcia od sliepky, mlieko od kravy a aj mäsko mám, dokonca škvarky a masť jedine domácu a nakoniec som zistila že ak poprosím v mäsiarni o vyškvar ale aj slaninu a sadlo tak je masť voňavá a super.
Mám domáci syr a občas aj maslo, nehovorím o jogurte, lebo ten si viem urobiť ak sa mi chce, mávam domácu bryndzu aj ked nie vždy ovčiu.
Takže tieto klasické chute stále mám rada a potom radšej menej ale lepšieho ako veľa bez chuti.
No a veru neviem, ale som dosť chorá na to aby som maškrtila a tak si urobime vtáčie mlieko s domácimi vajičkami. Slnko

Kamila, So, 08. 02. 2014 - 09:56

Prajem skoré uzdravenie s vtacim mliekom. Objímam

Iwa, Pi, 07. 02. 2014 - 15:58

Žĺtko s cukrom!!!! Nikdy som nedostala salmonelu alebo hnačku.
V lete sme sa chodili pásť na ríbezle, jahody, čerešne, maliny, černice... z toho som niekedy hnačku dostala, ale keď neviem, kedy prestať jesť Vyplazený jazyk
Na jeseň slivkový lekvár varený v kotlíku nad ohňom, ktorý sa dal krájať a vydržal aj 10 rokov bez zmeny farby, chute a vône (jeden sme omylom vyložili v pivnici na skriňu a prekryli krabicou). Keď sa varil lekvár, piekli sa aj zemiaky v pahrebe.
Na jar zase maslový chleba s mladou cibuľkou alebo len tak cibuľka, ktorú sme si "namáčali" do soli.
V zime fučka - zemiaková kaša, ale s kúskami zemiakov, k tomu opražená cibuľa, slanina, kyslá kapusta a domáce kyslé mlieko.

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 20:08

Jáj zemiaky v pahrebe a s tvarohovou pomazanakou, také som už dávno nemala.

adus, Pi, 07. 02. 2014 - 22:40

Vidis, na zltko s cukrom by som skoro zabudla - ja som si este aj citron pridavala

Evka1223, Pi, 07. 02. 2014 - 22:44

...a moja mama pár kvapiek kvalitného koňaku (gruziňák myslím) pridávala. Na radu jedného lekára ako si vylepšiť krvný obraz Chichocem sa
Užívala ona....my deti sme sa len prizerali, ako jej chutí. Tvárila sa vážne Chichocem sa

saly17, So, 08. 02. 2014 - 11:47

Babka mi to pravidelne robievala,ale celé vajce,nielen žĺtko,vraj na výživu a volala to šprudlované vajco Veľký úsmev

púpavienka, So, 08. 02. 2014 - 17:40

Ani som nevedela že sa tak zdravo vyžívam, lebo mne žltok bol málo a tak som potom už celé vajičko s tým cukrom rozšprudlovala Chichocem sa

Iwa, So, 08. 02. 2014 - 20:37

Mne bol tiež (jeden) žĺtok málo, tak som si dala 2 Chichocem sa z bielkov som potom spravila pusinky, ktorých som sa tiež vedela parádne prežrať Vyplazený jazyk

púpavienka, Ne, 09. 02. 2014 - 08:03

No tak to si už bola iný level. My sme pusinky vtedy robili z vyšľahaného snehu nad parou a ten je tak dobrý ako žltok s cukrom a veľakrát už na pusinky neostalo lebo sme sneh zjedli.
Vieš naša mama nám vždy pridala o dve žltka viac aj ked sme poctivo miešali základ na piškotu, vedela že minimalne také množstvo vyližeme kým to budeme miešať 20 minut.
Doteraz mi to ostalo a neviem si predstaviť že by som aspoň trošku nemaškrtila na žltku či sladkom snehu, potom už s práškom do pečiva mi to nechutí Chichocem sa

saly17, Pi, 07. 02. 2014 - 19:01

Ja nostalgicky spomínam ako chutil kedysi Miláčik. Hambím sa Tavený syr v takých malých kelímkoch, turecký med, bosniaky.A vôbec,vtedy všetky potraviny chutili lepšie.Boli určené normy a receptúry,ktoré sa museli dodržať, nie ako teraz keď sú povolené všelijaké náhrady...bléééé Vyplazený jazyk

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 20:10

Očúvaj, miláčik bol aký? Podobný pribináčku, či čokoládový? Veru, tie kvantá chémie, čo su dnes v potravinách, des a hrúza.

saly17, So, 08. 02. 2014 - 11:43

Nooo,Pribináčik sa niekdajšiemu Miláčiku trocha podobá,Miláčik bol biely,v bielom kelímku,ale to som nenašla ani na webe, to bolo asi pred 35 - 40 rokmi,tak to si len staršie ročníky pamätajú.

Iwa, So, 08. 02. 2014 - 13:17

Chichocem sa napísala som to, čo už včera

Kamila, So, 08. 02. 2014 - 13:18

Matne si pamätám, lebo som také jedávala, však aj preto pokračuje moja láska aj keď kus neverna Hambím sa k pribinackovi, maju aj smotanovu verziu ta je menej sladka.

Iwa, Pi, 07. 02. 2014 - 21:31

Vanilkový miláčik v kelímku z voskového papiera s modrými postavičkami?

saly17, So, 08. 02. 2014 - 11:44

Pamätám si ten obal už len matne,ale myslím,že bol taký ako opisuješ.

saly17, Pi, 07. 02. 2014 - 19:07

Joj a mlieko od babičky tiež vlastne od kravičky,čerstvo nadojené,neviem či by to dnes naše deti vypili....

ne - mozna (bez overenia), Pi, 07. 02. 2014 - 19:52

Také krásne jedlá ste tu baby popísali, že som skoro oblízala obrazovku.
U mňa absolútna jednotka: chlieb s masťou a cibuľou. N1 !!!
Zákusok.
MM to neznáša, nejem. Teda presnejšie neznáša cibuľu a odmieta so mnou byť v jednej miestnosti a tak mi to znechutí, že nejem. No a samozrejme každý deň dýcham na ľudí, tak nič. Smútok
A ani nemám dobrú masť a keď na to nemôžem dať cibuľu, tak nebaví.
Hrianka s cesnakom boduje tiež. A čokoľvek od mojej mamy. Tekvicový prívarok, klasická fašírka, tá moja chutí akosi inak.
Teraz oceňujem, za slobodna, mama mi volala do roboty, že čo má navariť, vtedy ma to trochu otravovalo a čo by som dnes za to dala. Kvietok
A mliečny bar za študentských čias. Tie veci čo tam mávali...... Slnko
A tuto Evka pripomenula, za mladi som bola tiež taká dlžižná palička, mama chodila so mnou na B12. No dnes by mi veru nebolo treba. Minul sme boli s dcérou u lekára a sestrička hovorí, no mamička chudučké je to vaše dievča. A ja: sestrička, v jej veku som aj ja tak vyzerala a dnes... Setrička kukla a hneď to bolo v pohode. Slnko

Kamila, Pi, 07. 02. 2014 - 21:22

Veru tie "vône" cesnaku a cibule MM tiež "zbožňuje", musela som ho naučiť také jesť. Chichocem sa

Evka1223, Pi, 07. 02. 2014 - 20:59

Objavujem čaro minulosti. Som na dedine....sused v ulici chová kravky....mám mlieko!!!! Dnes mi už chutí Chichocem sa (Máločo mi nechutí Veľký úsmev )
Starká sa iste tam hore vytešuje Úsmev
A s mliekom sa mi vybavuje ďalšia nostalgická chuť...Melta. Starká ju varievala starkému s mliekom a sladenú medom. Viete, že si ju občas robievam ráno s hriankami? Nesladím ničím, ale hrianku riadne maslom a medom potriem.
A ešte ma napadá:
- lokše
- bryndzové halušky - kedykoľvek vymením za rezeň Chichocem sa
- strapačky s kyslou kapustou
- huspenina
- zemiakové placky
- granadír
- zemiaky na kyslo, tekvicový prívarok, kôprová omáčka a dusené hríby s vajíčkom Vyplazený jazyk

ne - mozna (bez overenia), So, 08. 02. 2014 - 08:55

Evka, Ty si môj človek. Tlieskam

Ariesa, So, 08. 02. 2014 - 10:19

asi ani nemam nejake tradicne nostalgicke chute, staru mamu este chodime cez vikendy vyjedat Vyplazený jazyk Úsmev egrese v lete obtrhat a sipky na jesennej prechadchke obhryzame ... mne sa nostalgicke chute viazu na intrak Veľký úsmev . naucila som sa jest veci, ku ktorym by som normalne ani neprivonala a to iste som naucila kamaratov ja. taka klasika - olivy, plesnove syry najroznejsieho druhu, vina z vinnych vystav, kde sa chodilo na brigady - kamosky vyplacali v naturaliach, na skrini v byte mali medailove vina, rozne specialitky a tak Úsmev , tak sa u nich robili posedenia syr, ovocie, vino. uplne najlepsie - plati doteraz, mi chuti jedlo, ktore mi niekto pripravi Hambím sa . taka intrakova pizza z remosky - nikto nikdy neukoristil od kuchara(ani ked sme frajerili spolu Úsmev nevymamila som) recept na omacku, bola perfektna Áno , variacie na halusky z improvizovanych surovin, ja som robievala jedla zo zemiakoveho cesta z prasku. to su u mna nostalgicke chute Úsmev

Kamila, So, 08. 02. 2014 - 11:07

Ono toto su tie prave nostalgicke chute aj s prislusnym obdobim, ludmi a spomienkami. U nas co si spominam, tak zakladna strava na intaku bol chlieb s tavenym syrom a kecupom. Chichocem sa Ta to vy ste boli v inom levely. Úsmev

púpavienka, So, 08. 02. 2014 - 17:42

no a ja z intraku hlavne hrianky a aj s ničím, len aspoň tie a bolo fajn a tu sme.

Evka1223, So, 08. 02. 2014 - 18:01

Na intráku som jeden čas bývala s kočkou z Moravy. Bola už maminou dvoch krásnych dcér a zvládala varenie.....čo my slobodné bezdetné sme o varení ani nešípili Chichocem sa
Teda šípili, ale kto už by sa s tým zapodieval vtedy, že?
Robievala úžasné pomazánky (rybaciu, vajíčkovú, kvasnicovú, syrovú...) a vždy ich obložila sterilizovanou zeleninkou z domu....či nejakým šalátikom. To boli iné večere so Stankou, než ako sme si robievali samé Vyplazený jazyk
Keď bol čas, tak aj teplé večere sme dali- napr. minútkové medailónky z diviny (otca mala poľovníka) na víne so šampiňónmi....mňam!

Karolinka71, So, 08. 02. 2014 - 18:30

jáj spomienky
ako dieťa ma moja starostlivá mamička kŕmila poctivo čo dodnes vidno.
Každodenná prechádzka do mliečneho baru v hrnčeku smotana, po prechádzke mestom ešte jedna zástavka na puding so šľahačkou na vrchu čerešnička.
Do dnes nezjem čokoládový puding onehdy to býval BB. No nech sa snažím ako koľvek nejde to Úsmev
ďalšou špecialitou mojej mamky bolo tlačiť do mňa banány. Rozmačkala nadrvila piškótu a kŕmila ma. Keď už som to vypľuvala a rumázgala o dušu tak banán rozmixovala v mlieku. No snažila sa až tak, že od vtedy banány nejem.
Spomienku mám ale na neskoršie chute. Mrazená dreň. V malom kelimku ale aj väčšom. Jahodová a marhuľová. To bola ozajstná chuť ovocia.Behom do obchodu ked sme dostali 50 halierov alebo korunu Úsmev
V tej dobe sme za super maškrtu ešte považovali za turecký med.Taký valček, býval aj s orechmi i bez.
No a milovali sme sladené mlieko priamo z tej tuby. Pikao a piknik Úsmev
Z čias študentských mam na jazyku chuť - jahodový koktail v Priore. Majonézový šalát dva rožky a kofola.
Úplne krásne spomienky mám na život na slobodárke, na varenie čo chladnička dá.Kto čo mal doniesol - švédske stoly Úsmev a pomazánky z ničoho - paštéka, horčica, cibuľa.
Rozhodne ostali krásne spomienky Úsmev

Iwa, So, 08. 02. 2014 - 20:42

To asi mali matky špeciálne školenia, aby do detí pchali banány a teplé mlieko (najlepšie s kožou na vrchu)... dodnes toto nemusím - teplé mlieko nikdy (občas kakao) a banán tak raz za polroka Vyplazený jazyk

sadlonka, So, 08. 02. 2014 - 20:55

Ste mi tu teda riadne chute narobili a mnohé pripomenuli. Napriek tomu, že som ako dieťa bola čo sa týka stravovania považovaná za prieberčivú, dnes zisťujem, že mi nechutili vlastne všetky tie dnes nezdravé, ale o to chutnejšie potraviny Veľký úsmev . Možno preto som bola až takmer do dospelosti taká ako povedala jedna kamoška -ani cici, ani rici Váľam sa od smiechu po podlahe , čomu sa dnes dá uveriť len ťažko Vyplazený jazyk , ale fotky ako dôkaz existujú. Nechodila som do jasiel ani do škôlky, varovala som sa s mojou babičkou, a tá mi s radosťou robila moje obľúbené múčne jedlé - tzv. šmornu Áno - neskôr som zistila, že sa to volá spisovne trhanec, asi taký, ako Adus spomínala, a úžasné krupicové rezance Áno , ku ktorým mi vždy v maličkom hrnci uvarila jablkový "kompótik". Mala som rada aj jej slížikovú polievku, ktorú som volala špinková a babička ma rozmaznávala natoľko, že mi tie špinky / asi niečo ako vegeta, už si ozaj nepamätám/ cedila Hambím sa . U druhej babičky v Čechách sme mali zamilované špagety a rajčinovou omáčkou a hovädzím mäsom Zlomené srdce síce z konzervy, ale s takou neodolateľnou chuťou Áno . AJ jej borúvkové knedlíčky boli jednoducho božské a dokonca sme sa predháňali, kto doje po obede z hrnca zopár posledných uvarených zemiakov - nikdy sme tak chutné zemiaky už nejedli, vôbec netrúsili, vždy boli voňavé.
Na výške sme chodili štipko "oslavovať" alebo do Cukrárne pri Šafr. námestí, alebo do takého úplne prvého akoby rýchleho občerstvenia v meste , možno sa to volalo Gurmán a tam robili úžasné hranolčeky Vyplazený jazyk , dávali ich do takej papierovej kapsičky, to mohlo byť tesne po nežnej revolúcii. K tomu ešte pomarančový džús, tú chuť si viem stále živo predstaviť, ako aj chuť mojej prvej pizze, na ktorú ma pozval teraz už MM. Slnko

Kamila, Ne, 09. 02. 2014 - 17:15

Veru aké skromné a "obyčajné" jedlá dokážu zanechať neopakovateľné spomienky.

staronova (bez overenia), Ne, 09. 02. 2014 - 09:16

ja som už z týchto voňavých príspevkov asi aj pribrala!!!!! Prekvapenie
Ja nemôžem nespomenúť taký úplne obyčajný obed z detstva....Fazulovozeleninová hustá polievočka s domácimi, mamou súkanými rezancami. Rezance nahusto,fazuľa bohato,cesnak bol cítiť statočne,mrkvička na červené líčka,všetko kypelo z taniera,ved sme neboli trochári-to bol prvý chod. Druhý chod boli tie isté rezance s makom alebo tvarohom....fúha tá vôňa domácej cestoviny pomastená domácou bravčovou masťou....Tretím chodom bolo preškobrcnutie na za nami stojacu kanapu,lebo po takomto obede,sa ani iné nedalo....Občas aj ja ešte navarím, ale ten terajší mak "sakra práce" furt nechce byť ako za onoho času....

Kamila, Ne, 09. 02. 2014 - 17:20

Zdravé, chutné, od mamy. Úsmev

lia6, Ne, 09. 02. 2014 - 10:51

Nostalgické chuťe?...fu, u mňa trošku hlbšie do pamate "zaloviť"-nie preto, žeby som si nepamatala, ale hlavne kvôli nášmu despotickému a uzurpátorskému starkému( som ho tu už onehdá spomínala, ako spomienky na príšerné vianoce), ktorý doslovne stál nad nami s rukami prekríženými na hrudi a čakal aj hodinu, pokým sme nenávidený pokrm nezjedli Smútok ...ale pamatám si, napriek tomu, že palacinky nemusím, že plnku do nich som vyžierala lyžicou a mama dorábala a dorábala-taká bola fajnová Áno -tvaroh, vanil. a škoricový cukor a surový žĺtok...pre mňa božské jedlo Zlomené srdce ...a ešte mamin čvachtajúci zemiakový šalátik Zlomené srdce ...mňááám, si mi chúťky narobila, ďakujem za pripomenutie tých krajších spomienok z detstva Úsmev

Kamila, Ne, 09. 02. 2014 - 17:21

Rado sa stalo, na čo budu naše deti spomínať?

annie, Ne, 09. 02. 2014 - 12:06

Ja si spomínam na to ako mala moja stará mama vytesanú letnú kuchynku do kopčeka vedľa domu a keď som sa ráno zobudila v studenej spálni,tak som v pyžame prebehla cez celý dvor len v papučiach v snehu do tej vyhriatej letnej kuchynky, ktorú ona využívala ako celoročnú. Tam už rozvoniaval bundáskenyér (chlieb vo vajíčku) a spravila stále aj čerstvý pigi čaj, do ktorého dala snáď kilo cukru lebo niečo také príšerne sladké som v živote nepila. Pigi čaj sa namočil pár krát (kdeže lúhovať ako píšu v návode že 5minút Váľam sa od smiechu po podlahe), potom sa odložil na malý umelohmotný tanierik a použil sa viackrát. Moje deti sa minule smiali keď som im rozprávala že kedysi sa čaj používal viackrát. Spomínam si ako sme v lete pili sirupy z umelohmotnej štvorhrannej fľaše a bol tam nápis "espresso". Bol to taký zvláštny sirup, ktorý vraj deti nemali piť, ale samozrejme sme si potajomky z neho robili sirupovú vodu....však zakázané ovocie chutí najlepšie, či nie? Ešte som milovala rožky plnené tvarohom, namočené do mlieka a opečené z každej strany na oleji. To bola teda mňamka, tvarohu bolo vždy dosť, lebo druhá starká chovala kravu, takže sme nevedeli čo s tvarohom. Teraz keď to raz za čas urobím, už to nie je ono. Už nikdy to nechutilo tak ako vtedy keď som mala 7 rokov. Ešte si spomínam na zabíjačkové špeciality - ale tým som veľmi neholdovala a ostalo mi to dodnes. Chlieb s masťou, červenou paprikou a cibuľkou zo záhradky - na to sa tiež nedá zabudnúť. Ani na úžasné ringloty plné šťavy, dozreté na slnku ktoré sme mali v záhrade, modré slivky, jahody, maliny, egreše, ríbezle, višne....nebolo čo ani oberať, lebo my ako deti (starká mala 4 vnúčatá) sme to vždy všetko pojedli rovno z kríku/stromu. Fóliovník musela zamykať, lebo by sme boli požrali aj všetky paradajky a papriky a ona by nám nemala z čoho potom urobiť lečo. Od detských čias som nejedla tak skvelé ovocie a zeleninu. Pamätám si našu vinicu, to hrozno ktoré sme pestovali malo skvelú chuť, v obchode veru také nekúpite. A ešte čo sa týka jedál u mňa boli vždy NO.1 bryndzové pirohy - bryndza sa kupovala rovno na salaši vždy čerstvá. Pirohy milujem dodnes, ale už nikdy som nejedla také ako vtedy, suroviny sa zmenili za tie roky. Ešte sa nedá zabudnúť na zemiakové lokše pečené rovno na platni šporáka a potreté husacou masťou. Mňam.

Kamila, Ne, 09. 02. 2014 - 17:26

Samé dobroty si vymenovala, čím to bude, že rovnaké jedlá už nemajú tu výnimočnú chuť. Chýba im pridaná hodnota, láska našich babičiek, mám?

annie, Ne, 09. 02. 2014 - 18:04

Myslím si že to bude tým prostredím, zdravými prísadami (všetko dopestované doma, zvieratá chované doma), neopakovateľným detstvom a tou bezstarostnosťou ktorú sme zažívali ako deti. A samozrejme staré mamy sa vždy dokázali o nás - vnúčatá postarať lepšie ako mamy - aspoň ako dieťa som to tak vnímala, lebo starká nás rozmaznávala a plnila každý rozmar a mama sa nás snažila vychovávať a preto sa zdala prísna Úsmev ....mňa budú vnímať rovnako moje deti, lebo ja som tiež prísna mama a naopak - moja mama ich poza môj chrbát rozmaznáva a ja sa samozrejme tvárim že to nevidím Chichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama