prehnala som to?

ja neviem...súhlasím s jedným aj druhým "táborom". Kde končia slová, nastupuje v našej spoločnosti bitka. Považujeme toto za správne? Tak prečo sa potom nad tým pozastavujeme? Prečo nenecháme biť svoje dieťa, keď útočníkovi dôjdu slová, ale keď dôjdu nám, môžeme skúsiť násilie? Je násilie riešenie, ale nesmie sa týkať nás?
Ale zas aj súdom stanovené je čosi ako obrana. Aj v prípade, že matka si bráni dieťa. Chápem čo si myslela tým, že ste si z toho robili posmešky- nejaké to štuchnutie, podpichovanie a pod., veci, ktoré nikdy neriešime lebo je to základ, aby sa naučilo naše dieťa brániť sa samé. Ale v tomto prípade sa násilie stupňovalo a nabralo nebezpečný rozmer.
Nemyslím si ani, že sa tento problém dá zaškatuľkovať typom "prečo si vybral práve tvoje dieťa?" Ľudia už sú raz taký, jedni sú silnejší a druhý a menej. Výchovou sa dajú tieto veci čiastočne ovplyvniť, ale prapodstata zostáva.
Možno sa vyjadrím ešte neskôr, letím s malou na polikliniku, máme horúčky

ZANULIENKA SPYTAM SA:"SI SPOKOJNA S TYM AKO SI REAGOVALA?"AK ANO NA CO CHCES POTOM POMOCT? PRECO SI NENAPISALA POCHVALTE MA! Ani jednemu inemu nazoru ako mas ty si neodpisala ze by to tak mohlo byt.Reagujes vdacne iba na tie ktore ti vravia za si spravila dobre.Tak ty nechces diskutovat o tom ako by to mohlo byt ale o tom ako si si fajn ulavila.Aj ja mam dceru uz ma 12 a preskakala som si toho fakt dost.

tak toto je sila predstav si ze by to niekto spravil tvojej dcere ako by si reagovala?Keby si mu dohovorila alebo jeho rodicom tak nepoviem nic ale fackat? otaaal potaaal

Tak, o 11,00 hod. sa zobudila dcérka a išla som s ňou k doktorke na poradňu a očkovanie. Keď sme sa vrátili, pripravila som obed, nakŕmila ju, seba, teraz sa tu pri mne hrá. Tak som pozrela, čo je nové a vidííím - slovná bitka!

Ach, jaaaj!

Dievčatá, nejdem vám odpisovať jednotlivo, skúsim takto celkovo:

Násilie plodí len násilie. Keď budete svoje deti učiť, že problémy sa riešia bitkou (a to robíte zakaždým, keď im capnete "jednu výchovnú"), tak sa podľa toho zariadia. Tiež tak budú problémy riešiť - budú sa biť.
Alebo je tu ešte jedna možnosť - zostanú bojazlivé a zakríknuté, lebo sa budú báť, od koho zase schytajú. A potom, samozrejme, od niekoho schytajú. Lebo sú bojazlivé a zakríknuté.

Bojazlivosť a zakríknutosť môže mať, samozrejme, príčiny aj inde. A rodičia majú svojmu dieťaťu pomôcť nájsť jeho hodnotu, pomôcť mu sebavedomie vybudovať. A to ťažko dosiahnu tak, že ho budú večne vodiť za ručičku a riešiť za neho jeho problémy.

Sebavedomé dieťa nevychováte za deň. Taká výchova začína doslova od plienok. Chváliť, povzbudzovať, vysvetľovať. Všetko do zblbnutia... Ak treba, tak aj tisíckrát...

Nášho chalana tu pár dievčat zažilo aj v reále, tak môžu posúdiť, či len trepem...
V januári bude mať 12 rokov. Je to milý chlapec, pomáha v domácnosti, stará sa o sestričku - všetko, samozrejme, v rámci svojich možností. V živote nedostal bitku. Ani od nás, ani od kamarátov. Ani posmechu sa mu ešte nedostalo.
A pritom nosí okuliare. Keď si ich zobral prvý raz do školy, poobede som sa ho pýtala, či sa mu neposmievali. A chalan sa usmial a povedal:" No, chceli. Ale ja som im povedal - No a čo? - a prestali."

O tom to je. Dieťa sa vie postaviť za seba, svoj výzor, svoje názory. A potom nemá problémy s tým, ako ho vnímajú ostatní... A všetci naokolo, naopak, rešpektujú jeho osobnosť...
Každý sme predsa nejaký... jeden je malý, druhý veľký, jeden chudý, druhý tučný...atď. Prečo sa teda niektorým deťom posmievajú (aj keď trebárs veľmi nie je prečo) a druhým nie (aj keď by bolo trebárs za čo)?

Zanulienka, problém tvojej dcérky skutočne nevyriešiš tým, že pôjdeš zakaždým vyfackať "agresora." Kým sa tvoja dcérka naučí aspoň trochu presadiť sa, rieš takéto incidenty radšej pohovorom s "agresorom", s jeho rodičmi, s učiteľkou (v tomto poradí). A hlavne - hovor o tom s dcérkou... Lebo to, čo sa nenaučila o svojom sebavedomí doteraz, môže dohnať. Len jej musíš pomôcť...

Devy krasne, tuto debatu som len ofukla. nejden sa zapajat, len ohladne sebavedomia deti, skus zanulienka svojej dcere najst konicek, sport, nieco na co ma predpoklad ale mozno len najde. Pravidelny pohyb, radost z niecoho, pocit ze sa mi dari, ze napredujem pomoze budovat dcere sebavedomie. Mam tri decka, kazde uplne ine, dala som ich na taekwondo a kazdt si tam nasiel to slovo, iank korejske bojove umenie, ale t je len priklad.
Tato problematika aj debata je velmi narocna, ja som len trosku odbocila.

Napis tvojho blogu znie - Prehnala som to?
Ja za seba odpovedam - prehnala. Nikdy si nesmies dovolit bit cudzie dieta. Ako matka si svoje dieta bran a to z celej sily, ale nie takto. Sme dospeli a vieme riesit veci rozumnejsie ako to riesia deti a to spominanou bitkou.
Viem, branis si dieta - ale aj to druhe je dieta, nie je pre teba rovnocenny protivnik. Ak by teraz prisiel rodic toho chlapca za tebou, ze chlapec nepocuje na ucho alebo si mu vyrazila zub, tak by to smrdelo trestnym stihanim.
A skus sa zamysliet aj nad tymto - co ked to dieta je doma tyrane a preto je agresivne? A ty si mu este pridala toho, co deti zazivat nemaju???
Uraz sa ak chces, ale tento postup nebol dobry a je znacne odsudeniahodny.

Zanulienka, nejdem rozpisovat..prehnala si to, a urcite to vies...je to protipravne... mnohe Ti radili, co by si mala spravit, a ja by som Ti poradila to iste.. jedna vec je vsak napisat to... ked Ti poviem pravdu, neviem, ako by som reagovala ja, a ci by sa tomu chlapcovi odomna v hneve neuslo po zadku... nakricala by som na neho vsak urcite... viem vsak ako by som chcela reagovat... dufam, ze taketo veci nikdy nebudem musiet riesit...
Obdivujem matky, ktore to zvladaju s rozvahou...

nuz, zanulienka sa sama seba pyta, ci to neprehnala, proste zareagovala ako zareagovala a este ma tolko rozumu, ze sa nad tym aspon zamysla a nepusti to z hlavy ako mnoho inych by spravilo. a komentare? zamysli sa nad tym, ci vychovavas sebavedome dieta, je hanbliva? cia je to asi tak vina?

...nezamyslate sa nad tym, ze deti su v roznych obdobiach rozne? nemozem zatial porovnavat. mam kratke skusenosti. dieta ma 2 a tristvrte roka a ja vidim, ze sa kazdu chvilu sprava inak. pol roka je hanblivy, potom je neuveritelne spolocensky, potom agresivny ... a pritom mam pocit, ze podavam ... ako to nazvat - "stabilny vychovny vykon" ( ). malo na synovi, cosi viac vsak na sebe viem porovnat moje obdobia a prejavy spontannosti a sebavedomia. zda sa mi, ze do tejto diskusie sa dostali veci, co sem vobec nepatria.

georgina, v jednej diskusii pises - zene, ze kazdy sme ini. niekomu vyhovuje byt vedeny, iny musi viest, niekto sa vie presadit a ineho treba potiahnut. ale urcite to nie je zle a urcite sa taketo obdobia v zivote striedaju. ja suhlasim, nie kazdy musi byt bojovnik a v uplne kazdej situacii. mozno by dcera zvladla slovny utok a odvratila by ho. prisiel vsak fyzicky utok - doma a v skole sa situacia vyriesila skor ako si to mohla sama na vlastnej kozi odskusat, vyriesila to mamina, ktorej sa zverila, nedusila to v sebe. ved ste sa hned vrhli v prispevkoch (potom, ked odzneli nesuhlasne prispevky s riesenim matky) na sebavedomie dietata cez par sprostredkovanych viet ... pride mi to divne.
Polarka pises, ze sa treba ovladat, pretoze sme dospeli - a to o neukojenej Tutkovej je co? ukazka ako sa poniektori vieme ovladat, vsakze.

Lydusha,mna moj muz nebije, ani sa nebijeme,ani nikoho ineho nebijeme ale keby niekto zdvihol ruku na mojho syna bez akehokolvek dovodu urcite by som zakrocila.vychovna facka neublizi.

raz sa mi stalo ze mojho 2 rocneho syna strcil 6 rocny chlapec na smykalke lebo neliezol tak rychlo ako on a moj maly spadol.predstavte si,ze som mu nevylepila ale isla som za jeho rodicmi.Viete ako dieta som dostala par zauch ked som si zasluzila a respektujem,milujem svojich rodicov aj napriek tomu.niekedy slova nechaju ovela hlbsie rany na dusi ako facka.
Zanulinke by som poradila aby svoju dceru zapisala na bojove umenie,narastie jej sebavedomie,nauci sa respektu a branit sa.

A esta nieco;aj najsebavedomejsie dieta strati sebavedomie ked sa dostane do cudzej krajiny,kde nevie ani ceknut a nevie sa verbalne ubranit utokom.nemusi byt ani nepekne uz tym,ze je z cudzej krajiny je pre druhych INE.Ked sa otuka potom uz mama nemusi za nu riesit podobne situacie.viem co pisem zijem v cudzine.Zanulienka hod to za hlavu.Nemas starsieho syna,ktory by sa na jej spoluziakov vzdy skaredo pozeral?

... bitie je tá najpozemnejšia vec, akú človek dokáže. Sama mám občas problém ovládnuť sa, keď herečka má svoje dni a tak jej naložím občas na prdel.
Cudzie dieťa by som asi neudrela, síce nedávno som od toho nemala ďaleko. Kráčame si s malou na rukách cez obchodíky, kopec ľudí, málo placu. Naľavo stojí jedno dievčatko asi 13 ročné s balónom na paličke. Nemám inú možnosť, iba obísť dav priamo pri nej. A to teľa mi skoro vypichlo oko. Ok, ok, iba som na ňu škaredo pozrela. Dav ma pri nej však uzemnil a tak som sa nemohla od nej pohnúť. A ona nemala ani toľko chochmesu, aby mi s tou paličkou prestala šibrinkovať 2 cm od tváre. Potom sa k nej otočila Nicol, takmer vypichla oko jej a poškrabala ju s tým po tvári. Tých nadávok čo som vychŕlilaaaaaaa........
Nechce sa mi viac rozpisovať- na 50 % súhlasím s Georgi, Polárkou a Lydushkou, na 50 % s Ariesou a Jahodkou.
Biť určite nie, určite to bola prehnaná reakcia, ale každý sme iný, MOŽNO v tomto prípade namala Zanulienka na výber.

Dievča, netráp sa tým, nikomu sa nič nestalo, čoskoro sa deti naučia lepšie jazyk, naučia sa brániť a všetko bude dobré. Toto sú tie útrapy, ktoré nás posúvajú vpred, aby sme nabudúce vedeli reagovať inak. Držím palce

Zanulienka viem sa vžiť do tvojej situácie, prešla som si podobné obdobie. Moja dcérka začala chodiť do školy ako 5 ročná, zo slovenskej škôlky rovno do irskej školy. Tiež neovládala AJ, nebolo to pre ňu jednoduché obdobie. Ináč na Sk bola zdravo sebavedomá, nemala problémy s komunikáciu, s deťmi. No tu to bolo iné, trvalo to pol roka, kým sa začlenila do kolektívu, naučila reč. Tiež sme mali problémy so spolužiačkou. Bolo to veľmi nevystaté dievča, tiež robila deťom zle, ubližovala im. Bolo obdobie keď si zobrala na mušku moju dcéru. Raz som prišla pre ňu do školy a ona celá uplakaná, odretá - krvavá, špinavá. Myslela som že odpadnem, keď som ju videla a mala som čo robiť aby som sa udržala a tomu dievčaťu jednu nedala. Štopla moju dcéru z betónových schodov. Najprv sa mi ospravedlňovala učiteľka zato čo sa dcére stalo. Povedala som im, aby už konečne s tým dievčatom niečo robili a hlavne na ňu dávali oveľa väčší pozor. Potom som si počkala na matku a spolu s učiteľkou sme sa s ňou porozprávali. To dievča sa dcére muselo ospravedlniť a sľúbiť že to už nikdy nespraví. Po tomto veľkom incidente sme s ňou mali už pokoj, moja dcéra sa zdokonalila v jazyku a už si nenechá skákať po hlave. No to dievča ďalej terorizovalo ostatné detí.
Ináč sa ale nestotožňujem s tým, že si chlapcovi dala facku. Určite to bolo v afekte, čo ťa aj určite mrzí. Dcérke musíš veľmi pomáhať, aby to nemala také ťažké. Ak sa naučí ich jazyk tak by sa to malo zlepšiť. Prípadne požiadajte učiteľku, aby dohliadli na toho chlapca aby jej viac neubližoval. Hlavne sa s ňou stále rozprávaj, vypytuj sa ako bolo v škole aby si niečo neprehliadla. Ona Ti musí dôverovať, že jej dokážeš pomôcť a zároveň ju veď k tomu aby nikomu nedovolila ubližovať jej.

zanulienka,kedze aj my zijeme v spanielsku a moja dcera navstevuje colegio,viem si predstavit,ako to tam funguje.moja dcera ma tiez problemy s jednym chlapcom,ktory ale nie je z maroka.je to spaniel.takisto mi chodila s placom domov,ze nejde,dokonca mi prstom ukazala dieta,co jej robi zle.a videla som,ked sa postavila do radu s detmi a ucitelka si ich mala odviest do triedy,ako ju sace a buchnatuje.ja som isla najskor za ucitelkou a ked to ona ignorovala,porozpravala som sa s jeho mamou.myslim,ze nie je spravne bit cudzie dieta.ja teda vo vseobecnosti neuznavam bitku ako vychovny prostriedok,mozno kvoli nasej minulosti...
kedze v nasom pripade to doslo tak daleko,ze ucitelka po mojej staznosti na toho chlapca a na dalsiu,ktora sa tykala toho,ze moju malu dali inej osobe a neoverili si kto je to/hoci maju listu s menami osob ktore mozu malu vyzdvhnut z colegia,kedze jej otec ma zakaz pristupu a vyhrazal sa unosom/zacala malu vyslovene diskriminovat.
vyriesila som to guarderiou,ktora ma bude stat o malicko viac,ale za ten klud to stoji.mala zmakne valenciancinu/kedze hovori len spanielsky/a snad to zvladne lepsie

Dnes som v tlaci citla,ze sa caka na schvalenie zakona o zakazu telesnych trestov pri vychove deti,ktori plati v celej europskej unii.Teda bude sa to tykat aj Spanielska ,ak to tam uz neplati.Takze cela tato debata mozno bude mat po schvaleni dalsie pokracovanie.Neviem si to dost dobre predstavit v reale,vy ano?

Lussesita neviem.toto je uzakonene uz aj v bulharsku.Boli sme tam na dovolenke a len som cakala kedy sa mi moja mala hodi pre nieco o zem.Nuz co keby sme cestovali autobusom a ona by si vylievala svoju zlost pocas prestavky ,musel by cakat cely autobus na to kym si moje dieta ulavi z nervov.Bala som sa toho ale nastastie nic take sa nestalo.Ale jeden cech v Chorvatsku zaplatil 11 tisic za to ze dal malemu po zadku ked robil velmi zle.No tak to si moc dovcu neuzil

Hej. Určite to bolo tou fackou.