(príbeh z pondelka)
Začnem tak nevinne, úplne od veci, ale však nejako do dopadne. Rýchlo píšem, prsty mám rýchlejšie ako myšlienky, tak keď začínam blog, nikdy neviem, ako skončím.
Synátor mal v júli 12 rokov, okrem iného najväčší dar pre dvanásťročného chlapca, čo myslíte, že je?
Sedieť vpredu na mieste spolujazdca.
Prakticky to malo jednu skvelú výhodu. Nesedel medzi babami vzadu. Zrazu bolo ticho. Nikto vzadu nevrešťal, nikto sa nehádal, nikto neplakal, nikto nikoho neštípal. Slečny sedia každá vo svojom kúte, pozerajú krajinu, alebo sa hrajú, alebo si čítajú. Také ticho som v aute dávno nemala. (dávno, znamená, že som pravdepodobne nemala deti)
Ticho.
Rozmýšľate vôbec, či ste ich nalodili do auta.
Dostala som aj šok, že som ich zabudla v meste.
Musela som sa ich pýtať, aby som vôbec dosiahla nejakú konverzáciu.
Ony si normálne vychutnávali, ten pokoj na zadných sedadlách.
No a mne dopredu pribudla novinka, ktorú som nepoznala počas celej mojej šoférskej praxe.
Tie „palčiská“ sú všade.
Štelujú MI rádio, štelujú mi pesničky, vkladá si to svoje vlastné, mizne mi mobil, je tam strčený iný, púšťajú si wifi....štelujú mi nervy!
Ide tretí mesiac a neviem sa na to skonsolidovať. Keďže sa demokraticky snažím a v duchu toho, že auto nie je iba môj priestor, kto to tam musí prežiť, tak striedame rozprávky, jemnemelódie a divočinu.
Taký Skrillex, či ako sa to píše, nezvládam ani po prvom vrzgnutí. To len vŕzga do rytmu, inak to popísať neviem. HorkýžeSlíže s Mám v.... , však viete kde, a onýneviemaký Pod papučou, som zatrhla už pri prvej znelke.
Vravím, si kompletný? JA mám vzadu malé deti????
Proste je to jeho Raj.
Vždy to spomínam, ťažko sa mi buzeruje dieťa, ktoré mi je v kritických situáciách veľmi nápomocné.
Tak som si dneska „vypočula“ , čo bolo prvé: Rammstein – 1. Kilometer, nasledovalo Red Hot Chilli Peppers, (fajn – zvládam, môže byť), asi 8. Kilometer Kabát, už mi tikalo mierne, tesne pri škôlke Mettalica a to drvenie na gitarách v začiatku St. Angers. Všetko som zvládla, len preboha, nie Skrillex. Odparkovala som a Hurá!
Prvý rozvoz bol naplánovaný famózne:
1. syn sa presunie po škole na byt, kde sa naje
2. ja pôjdem o tretej po dcéru a odveziem ju do ZUŠ-ky, keďže je to jej prvý deň, chcem aby ma mala iba pre seba
3. vrátim sa pre najmladšie do škôlky (medzi 16:00 a 16:30) a vrátime sa do podzemného parkoviska, ktoré je najbližšie k ZUŠ-ke a máme tam dve hodiny parkovné zadarmo
4. odparkujeme a pôjdeme pešo na byt, kde sa deti navečerajú
5. o polšiestej z bytu pešo na ZuŠ na 17:45, vyberieme prostrednú, strčím jej do ruky svačinu, zájdeme po auto a odchádzame na šiestu na karate do 19:30
6. Príchod domov 20:20
7. Ukladanie na spánok 20:45
Realita:
Vyberám slečnu-prváčku o tretej zo školy. Úlohy napísané, slečna mierne napätá. Toto dieťa, keď sa na niečo teší, tak sa od radosti aj povracia. Takže kľud, rozprávame sa. Presúvame sa do podzemky.
Syn sa hlásil mobilom, že je na tvare miesta a či všetko platí. Platí, dohodneme.
Operácia a Strategický presun ako naozaj.
(čo je tomu autu?)
Z podzemky, kde som krásne nacúvala aj s čiernymi sklami na mini-mini-mini parkovacie miesto sme išli kľudným krokom na ZUŠ. Polhodinu sme boli skôr. Vravím slečne, počkáš tu, prosím ťa? Pozrela na mňa obrovskými očami, ale že zostane. Tak dobre, dohodli sme (nič ma nenaháňa), počkám s tebou. Mokrá som bola ako myš. Tieklo mi po chrbte statočne.
Sedím tam, sedím v tej čakárni, rozmýšľam, že mi tu niečo nesedí. Mala som ja vybrať aj to
malinké zo škôlky a radšej krúžiť po Okružnej, ako sa tam vracať naspäť. Nie je to dobre!
Čo keď bude zápcha v meste alebo sa mi niečo stane, to dieťa je úplne niekde inde. Škôlku zatvárajú napevno 16:30. Nesedí, nie je to dobre. Bola by som kľudnejšia a zariadila by som si to lepšie, keby bola pri mne.
Ponaučenie:
Vyberať obe slečny naraz. Pre istotu.
Učiteľku som slušne požiadala, že ju budem vyberať miesto o šiestej, tak zadesaťšesť a schytala som prvú palebnú. Od „že som už tretia po čo nechám bez verejného komentára“. Keďže parkovné v našom meste nie je sranda, tak nebolo o čom sa ani nejako vážne baviť. Chvíľu som tú nekompletnosť počúvala, ale po argumente ohľadom parkovného a či mi navrhuje zrušiť sa našlo riešenie, že niečo vyriešime. Nabudúce ju pošlem za tými prvými dvoma, nech si to vypočujú tiež.
Dobre.
Upotená sa vraciam k autu. Čas si nepamätám, čosi okolo štvrtej. Najvyšší čas ísť po najmladšie.
Prichádzam.
Pozerám. Zaostrím.
Defekt.
Ježišmárja.
A ja na platenom parkovisku. A dieťa na inom konci mesta. A teraz čo?
Pevne rozhodnutá som bola vyletieť s tým autom odtiaľ, doťapkať sa ku škôlke a tam keď budem mať rukolapne dieťa pri sebe, tak sa zameriam na koleso.
Čas beží.
Volám manželovi, čo sa stalo, že trčím v podzemke, ale IDEM pre dieťa. Potrebovala so skonzultovať, že tam na tom kolese zájdem.
NEDOVOLÍ!
Najprv, že opraviť defekt.
Ako????
16:10
Revem po ňom, že som to v živote nerobila. On tak chlapsky na mňa, že je to LEN defekt, mám si vymeniť koleso, že to treba vyriešiť.
Tak odznova vysvetľujem, že ja to nevyriešim. Som na platenom parkovisku a je mi to jedno, nechám tu aj celú výplatu, ale ŽE MÁM DETI KAŽDÉ NA INOM KONCI MESTA a NEVIEM SA KU MALINKEJ DOSTAŤ NAČAS. Zázraky robiť neviem.
Vetu „si šikovná, ty to zvládneš“ jeho vlastný pud sebazáchovy prestal hovoriť už pred 5 rokmi, lebo ako každá veta, mi je to nanič.
Pri „ľúbim ťa, láska“ som tresla telefónom, nech si to strčí niekam, žiadne ľúbim ťa, láska ma neteleportuje do škôlky, ani mi neopraví defekt.
16:15
Normálne som sa rozplakala. Ako som tam rumázgala za volantom, verejne priznávam, nervy v háji, ruky sa mi triasli, načim sa poberať behom do škôlky, auto poriešim potom.
(ponaučenie, nosiť si v kabele vreckovky, minimálne 2 rezervné tričká)
Mokrá som bola na totálku.
Volám synovi, ktorý bol o polcestu peši bližšie, či by sa nevrátil po sestru, čo sa stalo, že im pôjdem oproti. Jasné, maminka, už bežím.
Bežať v jeho poňatí bol dosť relatívny pojem, lebo minulý pondelok stúpil na hrdzavé klince a keďže noha bola taká všelijaká, tak pre istotu s ňou v piatok zakopol a obrátil si naruby necht na palci na pravej nohe.
Ale išiel.
Ja behom za nimi, samozrejme trasa okolo bankomatu, však parkovné.
Asi v polceste si voláme, že mi idú oproti. Videla som, ako mi ide oproti krívajúc drží sestru za ruku, tak som ich vystískala, vreckovka na nose. Prvá vec vyriešená. Vraciame sa do podzemky.
Čo auto, pýtam sa. Skúsim vymeniť koleso, pomôžeš mi, prosím ťa?
(teoreticky to viem, ale to sú fakt ťažké kolesá)
Maminka, ja ti to spravím. Viem ako sa to robí, som pred dvoma týždňami pomáhal tatinkovi vymeniť brzdové platničky.
Neboj sa, vymeníme. Urobím to sám.
Keď on viem, tak už som vedela, že vymení/me.
A vymenil. Ja som asistovala v rámci možností, ktoré mi dovolila rifľová minisukňa, čiže ani zohnúť, ani čupnúť, ani nič poriadne, ale rezervu, keď uvoľnil z dverí, som pomohla dať dolu a druhé koleso som vytiahla hore. Na piaty pokus, ale podarilo sa. Syn dal auto na zdvihák, predtým si pouvoľňoval skrutky, vybrali sme koleso, nasadili rezervu. A stihli sme to stále v pôvodnej dvojhodinovej lehote. Čo budem hovoriť, vyšli sme odtiaľ ako dvaja bagristi.
Jednak v tej tme nevidíte, jednak antibakteriálny gél oblečenie za pochodu nevyperie. On mokrý, tričko čierne, kolená čierne, ja som vyzerala, ako by som sa v tej sukni váľala po pneumatike. Sukňa čierna s odtlačkami, ruky špinavé, fúzy som mala na tvári, čelo čierne, no chápete???
Za pochodu sme sa pucovali a bežali sme do ZUŠ-ky.
Slečna bola krásne za desaťšesť vypustená z triedy s jednotkou v žiackej knižke a tešila sa na tréning. Pravdupoviem, keby sa deti netešili na tréningy, ja to stáčam a odchádzam domov, do bezpečia, sadnem – ľahnem a pokoj so mnou. Ale nie. Išlo sa.
Na tréningu ma odvalilo, počítala som minúty, potom sekundy, všetci spokojní, už aj ja spokojná.
20:20 príchod domov, všetci sme sa vystískali, poďakovala som im zaradom, ako mi pomohli v rámci svojich možností a synátor je prešťastný, lebo si, samozrejme, zarobil na mobil, čo budem hovoriť.
A vyzerá to tak, že nepotrebujem ani bežecký trenažér, ani posilovňu... a hlavne, že sa máme radi.
(heart)
áno a to červené víno navečer na nervy bolo najlepšie. (giggle)
no, raz za občas, aj to stačí.
Tomu nášmu rádiu ešte dám priestor a potom dohodneme hranice. (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(rofl) máš skvelého a šikovného syna (sun)
Ja viem vymeniť kolo tiež len teoreticky . Pravdepodobne by som donútila MM buď druhým autom alebo taxíkom sa urýchlene dopraviť za mnou a pomôcť. To, že by si zo mňa následne uťahoval, by som už nejako prežila (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šmarjá nervy drásajúci príbeh (giggle) . Synátor zlatý a fakt (y) (y) (y) , že takéto čosi zvláda. Aj tebe patrí (y) (y) (y) za ten výkon pri pendlovaní hore-dolu mestom. Mne sa stalo raz, že som mala defekt. Pneumatika naciprcampr rozfofrovaná, ale našťastie len 1-2 km od domu. Volala som manželovi a bohužiaľ pre neho, musel prísť na bicykli a vymeniť. Ale všetka česť, vymenil koleso za 15 min. Tiež sme išli na tréning so synom a hoci mal 14, defekt teda opraviť nevedel. Čítam tvoje blogy pravidelne a sú teda dosť často napínavé. (y) (y) (y)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No moja tak toto su ine stresy, mas skveleho syna (y) Ja by som tam pobehovala jak Mr.Bean, inak moja hviezda jasna kopasna 11rocna mi zacina v takychto situaciach spievat: Mamka klid, mir a pohoda (giggle) (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poznamka do mojho diara: naucit syna opravit defekt.
Joj, crystall, predstavovala som si seba na tvojom mieste a slzy som mala aj ja na krajicku. Ako vsak poznam mojho manzela, ten by ma poslal s defektom za dcerou, potom na najblizsiu benzinku dofukat a potom domov a tam cakat na jeho prichod. Esteze mi zatial chodia deti len na 3 kruzky, z toho na jeden spolocny, lebo ked budu chodit vsetci traja, kazdy na dva kruzky a kazdy v inom case... to bude ina logistika. Klobuk dole ako to zvladas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(y) máš môj obdiv, aj všetci tvoji spolubývajúci-ste úžasní
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sikovny synator.... (sun) a ste to napokon spolocnymi silami super zvladli... (clap) ale pri citani Tvojich riadkov som citila ten prezivany stres...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šmáriapanna ... to boli nervy, klobúk dolu, že ste to všetci zvládli... (y)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem, dámy, no a pritom len obyčajný defekt a ako to človeka rozhádže a všetkých spolusúčinných.
Dnes som zas prešla nejakou uvedomelou cestou a stále je dobre, tak ako je, len aby nebolo horšie.
(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Streda
(dnešok)
Sedím tu preto, lebo by som najskôr trčala kdesi v kúte a možno rekapitulovala, možno príliš premýšľala, možno plakala. Ktovie... Takto sa tvárim pred deťmi, že pracujem na počítači.
Poobede mi zazvonil telefón.
Pozerám. Otec, dúfam, že nič vážne.
(???)
Tatko začal štandardne, ako sa mám, čo deti, keď z neho vypadlo, že sa tri dni cítil veľmi zle a bol na príjme v nemocnici a že ho odmietol a vrátil sa domov, že aby som teda vedela, že má ísť ležať do nemocnice, ale že ide na nákup 1 a 2! – dobre čítate – a že potom tak večer stačí, sa pôjde hlásiť na príjem.
Ja – čierno pred očami.
Najprv potrebujete celú informáciu pochopiť. Potom som hľadala zmysel, toho, čo stvára, ale nepodarilo sa. A že sa nemám báť, že sa cíti dobre, že si pôjde do nemocnice sám večer a že primár mu síce povedal, že ho tam musia nechať a keby zostal, tak dostane infúzie skôr a skôr bude mať za tým, ale náš dedo nie a nie a musí a musí.
Zase synovi esemeska a echo, že buď v pozore, lebo dedo a budem ťa potrebovať ku babám, vybrať zo školy, škôlky a postrážiť. Deco sa ozvalo hneď po skončení vyučovania. Ja utekám do auta, prvý obchod, nákup pre otca do nemocnice a letím k nim domov. No, hádajte, kto mi ide oproti v aute???
Otec.
Rozhovor radšej nenapíšem, ale musel odparkovať, ja som preparkovala a išla som s ním, lebo možnosť dva by bola, omráčiť ho a strčiť do kufra a odviesť na príjem. V obchode dva som našvácala nákup a poďho ku nim domov, kde čakala mamka, ktorá sa patrične rozplakala a nedalo sa ju zastaviť. Tatko nachystaný ako starý, 74 ročný, pán, keď ide niekam s jednou igelitkou a jedným uterákom. Dobre, pripočítam mu k dobru jedno pižamo.
Čierno pred očami dva.
Takže 100 percent vecí, ktoré som tam po svojej linke dovliekla som mu pobalila, všetky tie rezervné veci, ktoré nemal, lebo Tajničky musia byť, ale na šlapky zabudol. Úspech nad úspechov bola veta, no keď tu teda si, tak ja teda pôjdem. Hurá!
A tak som svojho zlatého tatuška, teraz už aj revem pri tom písaní, osprchovaného, upraveného, zbaleného, slabého ako čaj, ledva hovoriaceho priviezla na urgentný príjem chirurgického oddelenia.
Kde na moje počudovanie, fakt bol pán primár a zobral si ho pod patronát, usadili ho, vysvetlili mu a čakali sme na poradie do ambulancie.
To čakanie vám musím napísať.
Čakám, čakám, sedím – stojím, debatujem s otcom, ktorý ma vyháňal a ja som bola mulica jedna zaťatá, že v žiadnom prípade, kým ťa neuvidím ako ideš na oddelenie, tak sa odtiaľto proste NEPOHNEM. A BASTA!
I prešiel okolo mňa taký riadny vyšportovaný urastený fešáčisko s nádhernými očami v doktorskom habite. Musím to takto opísať, prepáčte dámy, ale on prešiel tak, že som si ho musela všimnúť. Akurát ma v tom strese napadlo iba jedno, že čo tí doktori robia s figúrami, že všetci od primára po neviemkoho, čo sa mi tu pretŕča, majú také skvelé vyšportované figúry.
A tým to pre mňa haslo. Otec sedel na stoličke, tak som mu venovala svoju pozornosť, ale chlapík sa predviedol zas.
Ja nič.
Postavil sa oproti do dverí a pozerá a pozerá. Vojde do ambulancie, vyjde znovu, stojí a pozerá.
Pre zmenu ma napadlo, to tu nemajú nič iné na robote, len sa takto nechutne predvádzať???? A čo tí pacienti ostatní, ubolení...pozerám na otca... a čo nadriadení, no fuj! Fuj a fuj a nechutné!
Ignorujem.
Otca zavolali do ambulancie a milý chlapík za ním. Verte – neverte, kvalitne mi zdvihlo tlak.
A EŠTE JE AJ DRZÍ!!!!!!!!!!!! A keď z tade vyjde, za seba neručím!
Som si fakt na..rato sadla presne pred dvere ambulancie, prekrížila si ruky pred sebou, zaborila oči svoje do svojich topánok, pevne rozhodnutá ignorovať. A ignorovať ja viem dokonale. A viem tak ignorovať, až je to nechutné. (vidím, že sa opakujem so slovom „nechutné“)
Hádajte, kto zastal presne pred mojimi topánkami?
Presne predo mňa sa postavil.
Ignorovala som. Nech si stojí.
A nado mnou taký vysmiaty hlas, že AHOJ A...KA , ako sa máš?
A v tej chvíli mi to došlo, kto to je. Som pozrela do tých jeho očí, ktoré sa vôbec nezmenili a on sa celý čas usmieval, tak ako sa usmieval na mňa dávno kedysi. Chlapi nestarnú, či čo? On vedel presne, kto som, len si išiel overiť priezvisko môjho otca. Celý čas to vedel. (ja nemožná) Na všetkých fotkách sme spolu, držíme sa za ruky.
...môj bozkávací kamarát z materskej škôlky...
Viete ako to so mnou zamávalo. Pamätám si, ako hovoril mojej mame, že si ma vezme za manželku. Mama na to dlho spomínala, ako jej to hovorieval.
Dobre, hovorím, spoznala som ťa podľa očí. Tvoje oči sa vôbec nezmenili. A postavila som sa.
Takú odpoveď nečakal, lebo som videla, že ho to zneistilo, asi stavil na figúru a ja trepem niečo o očiach. Ale takýto rozhovor som ešte nezažila... Jeho druhá otázka bola, si vydatá? Vravím, áno.
Áno, som.
Tretia: A si šťastná?
????
Čo máte na to povedať?
Na chodbe chirurgického urgentu, otca som mala v ambulancii a mňa sa po 30 rokoch spýta kamarát zo škôlky, či som v manželstve šťastná. No, to bola otázka. Za prvé ma napadlo, že „čo je teba do toho“! za druhé, veď som šťastná. Vravím SOM šťastná.
(Ja som hrdá na toto manželstvo, aj ke´d niekedy je to také – všelijaké, s trápením hore-dolu, ale som hrdá za tie roky, že som to ustála a som hrdá na svojho manžela a na svoje deti a na to čo sme spolu dokázali.)
Normálne sme debatili, pochválila som sa svojou rodinou. Toto je na knihu normálne, fakt a on stál oproti mne a vraví, vieš, lebo ja nie som šťastný. Na tej chodbe...
Neviem prečo sa to takto stalo. Veci sa zrejme pre niečo dejú, pre niečo sme sa stretnúť mali, možno pre tú otázku a pre tú informáciu. Prvé som zodpovedala, na druhé som fakt nemala energiu. Ani nemám a pravdupovediac, ani ma to nezaujíma.
Potreboval odísť. Predpokladal, že budem ešte čakať, keď sa vráti.
Ešte som čakala chvíľu, tatuško vyšiel z ambulancie, povedal mi teda, čo a ako, aké ešte vyšetrenia musí spraviť, nech teda nečakám, že s ním má ísť sestrička, oznámil mi, kde bude ležať a že mi zavolá, tak sme sa rozlúčili, som ho vybozkávala, premodlila som sa a odišla som.
To bol deň. Teri mi tu prišla plakať. Teším sa na chvíľu s manželom a na jeho názor. Už som „vykecaná“ stačilo, panebože pomôž tatinovi, nech to zvládne. Idem ´dalej fungovať a poprosím touto cestou, čo si kúpiť, aby som mohla fungovať. Napadlo ma Magne B6, iné ma nenapadá.
Ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja zlatá (hug) (hug) (hug) ta to más nadelenie.
Napriek náročnej situácii, neda mi ťa nepochváliť, ty tak pútavo píšeš. (clap)
No fešák sa tak dlho musel promenádovať ...., (giggle) páni to ako z románu ..., vyzerá, že si jeho tajná spása, aspoň si to možno myslel. B-]
Otcovi prajem rychle zotavenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem, ale nechváľ ma. To je iba tým, že píšem skutočne veľmi rýchlo. Pokiaľ ma dieťa nepotiahne za ruku a nepretrhne mi myšlienku, tak píšem ako robot. V jednej robote som mala na stole tri počítače, potom som to zredukovala na dva, takže poznám svoje možnosti.
Ale som si spomenula dnes ráno, že otec postrehol tú promenádu a povedal mi, že "ale tu majú dobrú robotu, čo?" To bolo tak na pousmiatie. Keby tam sedela mama, tak hneď vie, kde je sever, už by bola pri ňom a kecali by. Ale my s tatkom sme boli trošku niekde inde.
S MM sme to včera preberali, prečo nie veta "som nešťastný", ale veta "nie som šťastný", ako keby sa to slovo šťastie malo nejako zhmotniť.
Ale keď to zhrniem s tými osobnými vecami, fakt je to o tom, že pravé šťastie, ak to tak môžem nazvať, nie som odborník na tieto veci, že pravé šťastie človek nájde, až keď si uprace v hlave. A som ja na tej chodbe nemienila rozoberať, ani nemienim. Veľmi zvláštne stretnutie.
Najlepší bol MM večer, keď som mu to povedala, tak zostal v nemom úžase, presne v takom ako ja na tej chodbe. A vravím, vidíš a takto som zírala aj ja. A potom sme sa smiali a ja som sa smiala konečne za celý ten blbý deň. Ešteže má MM tak širokú náruč a krátku pamäť, lebo v pondelok som ho fakt pri defekte poslala do hája zeleného, aj na veľmi škaredé miesto. (blush)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš to je ozaj dobrá otázka, hodná miliona (giggle) Aký je rozdiel medzi "Som nešťastný" a "Nie som šťastný." V podstate chápem tie nuancy ani netusim ako sato pise. Plne suhlasim s tym, ze kym si clovek neuprace v hlave sam k viac ci menej pravidelnym navstevam pocit ustatsia sa nedopracuje, nepomoze sa vyhovarat na okolie a vonkajsie cinitele.
Mas zlateho manzela a ozaj putavo pises. :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...darmo, si herečka :) ... TM Ťa musí mať rád :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... Ty teda vieš dojať človeka až k slzám... (clap) ... držte sa, celá rodinka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(hug) (hug) (hug)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(hug) (hug) (hug) tatkovi moc držím palce, nech všetko dobre dopadne . Píšeš naozaj pútavo a je moc milé ak si pri stretnutí s detskou láskou a navyše zrejme mooc príťažlivým mužom uvedomíš , že si vlastne šťastná a máš skvelú rodinku (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem, Lenka, za tvoj zrelý pohľad, čo ja nemám, to mi je jasné.
Mňa takýto dôsledok vôbec nenapadol, skôr som to brala celé ako prežitú situáciu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len sa ozývam, nech nepôsobím ako ignorant vo vlastnom blogu, pravdepodobne sa mi podarí dostať na NM až koncom budúceho týždňa, lebo povinnosti.
Ďakujem za podporu, aj za milé slová, aj za pochvalu (blush) s dievčatami hore som sa v duchu nasmiala a pevne verím, že všetko bude v poriadku.
(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Crystall, Ty si proste jednotka, svetová :-* Držím palce tatinovi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, ďakujem.
Odvčera je po zákroku, pôjdem ho dnes navštíviť.
A svetové a jednotky sú tie kočky, čo majú po 5 detí priemerne a gazdovstvo k tomu, lebo keby som si ja mala predstaviť, že treba k bežným povinnostiam obriadiť prasa a podojiť zo dve kravy, ktoré sú kdesi na opačnom konci, dať sliepkam, kačkam, psovi, mačke a ešte utekať do poľa po neviemčo.
Takže ja tak poskromne, riešim, čo sa vyvinie v pohotovostnom a krízovom režime. (giggle)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(hug) (hug) (hug) Moja zlatá, toto máš každý deň?
Blahoželám k vymenenému kolesu a k synovi, prajem veľa energie do ďalších "krásnych" dní.
Moji spolujzdci na prednom sedadle mi nemôžu veľmi čo rozprávať do toho čo počúvam, lebo ja som šofér, aj keď ruské pesničky som púšťala len tým čo to znesú. Občas beriem ohľad aj na nich, ale stále som šef vozu aj ovládacieho panelu. ;-) Keby som mala počúvať staršieho metal, ta nikam nedojdeme.