Rozhodnutie

Cestou domov v aute som sa rozhodla. Nebudem to ďalej odkladať. Viem, že to chcem. Naozaj, úprimne, ba priam každým cólom svojho tela. Tak načo čakať, odkladať to. Bála som sa iba toho, že len čo odomknem dvere, tak moje nadšenie a rozhodnosť vyprchajú, že sa zase nájde niečo „súrnejšie, dôležitejšie“ čo treba neodkladne urobiť. Potom príde možno únava, možno apatia a možno oboje – a zase budem celú noc ľutovať. Dnes nesmiem podľahnúť – maximálne uvarím večeru a potom sa do toho pustím. Veď pripravovať sa môžem aj popri pozeraní správ a Paneláku.

Dlho predlho som stála pred otvorenou skriňou – váhala som, nevedela som sa rozhodnúť. Do užšieho výberu sa dostali zelená a ružová. Kvalitou rovnocenné, tak ozaj už len podľa momentálnej nálady – v mysli rýchlo prebehnem „doplnky“ – a vyhrala to ružová. Vypínam televízor v obývačke, presťahujem sa do spálne a dám sa do práce. Prv než Panelák skončil, bolo všetko pripravené.

Zdá sa, že som si vybrala dobrý deň, deti mi jedno po druhom oznamujú, že ..“prídem neskôr“... Teším sa ako malá, vyzerá, že na nikto a nič nebude rušiť. Líham si do postele plná očakávania. Ukladá sa na mňa pomaličky, jemne. Láska sa s mojím telom od prstov na nohách, pokračuje vyššie a vyššie. Zľahúčka objíma a láska každučký centimeter môjho tela. A každučký centimeter môjho tela, každá jeho bunka ho s radosťou a vzrušením víta. Snažím sa nájsť čo najvhodnejšiu polohu, aby sa mohol maximalizovať výsledný efekt našej interakcie. Vnímam ho stále intenzívnejšie nielen svojou pokožkou ale zhlboka vdychujem jeho vôňu. Je omamná, sladká a vášnivá zároveň. Priťahujem si ho bližšie k sebe a slastne zatváram oči. Prv než ma stihli objať božské mrákoty som sa stihla v duchu pochváliť. Dobre, že som to už neodkladala, táto noc bude skvelá, budem si ju pôžitkársky vychutnávať až do samého rána - už nebudem mrznúť, bude ma zohrievať môj starý dobrý kamarát – páperový paplón.