Silvester a iné bubliny

Na Silvestra mi NEvyšla cesta po východnej  Európe, ani nočný výstup na Choč. Mali sme ísť s parťákom z FB stránky Parťák na hory, pozrieť si ohňostroje. Počasie hlásili zamračené, tak sme to obaja zhodnotili ako zbytočné, trepať sa na hory do mraku. Ale vo mne furt hlodalo čosi, že čo ak presne o polnoci bude na chvíľu nejaká diera v mraku a bude aspoň na chvíľu úžasný výhľad na ohňostroje po celom svete Veľký úsmev Veľký úsmev. Večer som sa zbalila (deťúchy boli u starkých), nasadla na bus a ťapkala si to cestou hore zo Strání na Martinské hole. Bolo hnusne, odmäk, tma, hmla. Vyšla som po chaty a ďalej som sa sama bála. "Toto nedám." Stála som tam na ceste, pozerala sa na vysvietené mesto a reku, keď mi začne byť zima, pôjdem domov. Ako na just, nie a nie vychladnúť a domov sa mi teda moc nechcelo. O nejakých 15 minút vidím dvoch ľudí s čelovkami. "Oneskorilci, čo sa idú doraziť na chatu." Chalan s babou ale išli na Martinky a juch, zobrali ma so sebou. Wau! V pohodičke a šikovne sme vybehli hore, dostali sa nad pásmo mrakov, "našli" úžasný mesiac, bezvetrie a nááádherný výhľad doďaleka. Hmla síce dole bola, ale priesvitná, mesto aj hory naokolo bolo pekne vidieť. Na lyžiarsky svah povychádzalo osadenstvo všetkých chát, ľudí tam bolo dosť, parťáci vytiahli šampanské, fernet, pálili sme prskavky, ujúkali o dušu... bolo to KRÁSNE. Ohňostroje na Magure, chate pod Chlebom, v dedinách, meste, aj na holiach... videli sme všetko  Veľký úsmev. Ani sa mi nesnívalo, že ten Silvester na horách nakoniec dám, lebo ja som sa už videla v posteli. A teraz som FAKT NAOZAJ TU!! Nádhera. Bola som šťastná. Cestou dole som spievala o dušu, užívala si spoločnosť v horách a vedela som, že tento rok bude úplne rozprávkový. To keď TAKTO začínam, to sa budú diať veľké veci :) 

                                                                   .......

O týždeň neskôr.

Išla som zaplatiť obedy za seba (deculo mi už 3 týždne bere obedy zo školskej jedálne) a majiteľ (poznáme sa z videnia ale nezdravíme sa) ma pozval na kávu.

- Určite si dáte so mnou takú dobrú kávu. -

Ja: - Ponáhľam sa domov, mám hlad... -

- Tak Vás pozývam na obed. -

Prišlo mi to také milé, lebo ja si xkrát hovorím, že kŕmiť hladné deti nemusíme ísť do Afriky, aj na Slovensku je hlad. Ja tiež vyzerám tak trochu desne podvyživená (rýchly metabolizmus, nadšenie pre cyklo a turistiku, nechuť variť a žgrlenie na jedle aby som mohla trochu žiť je blbá kombinácia), tak prečo neprijať takúto ponuku? Snažila som sa necítiť divne, lebo ja pozvania zažívam tak raz za 10 rokov a nie som zvyknutá, že po mne chlapi idú. Kuš! Bože, určite ma nebalí, len ma proste pozval na obed. Možno potrebuje niekoho dostať na vyšetrenie Váľam sa od smiechu po podlahe (robím sestričku v ambulancii) a ja si tu už domýšľam sprostosti. Posedeli sme 10 minút, pokecali, najedla som sa Veľký úsmev, bavili sme sa o živote, on spomínal že chodí robiť dobrovoľníka do nemocnice (klesla mi sánka) a bolo. Nič odo mňa nechcel. Ale tak kráááásne ma to celé potešilo (a nasýtilo:). Ďakujem. Cením si.

                                                                .......

Okrem sestričky mám aj druhú prácu. Predavačka v Priore a ohromne ma to baví. Baví ma všímať si ľudí akí sú, čo z nich cítim, sledovať ako pekne sa chlapi správajú k svojim ženám, babičky čo prídu s dcérami kupovať klobúk a dospelí vnuci a vnučky dotvárajú doprovod - bože, to je tak jednoducho krásne, ako z nich sála niečo príjemné, obyčajné, teplé. Baví ma sledovať vyrovnané ženy, čo si vedia vybrať pre seba čo sa im páči.  

Stretla som tu KEFARU, nevideli sme sa roky, vystískali sa. Krásna žena.

Starší manželský pár, už dávno na dôchodku. On jej kupoval rukavice a len tak naoko frfľal.

- Stále len, zima mi je, zima mi je. Kto to má počúvať?!-

Ukázala som im rukavice a taký pekný bol na ňu:

- Ukáž pršťok, či ti budú dobré.-

Len tak medzi rečou spomenul, že pred piatimi rokmi oslávili svadbu. Ja som si pomyslela, no tak sa spoznali ako starší. Správal sa ku nej pekne, staral sa o ňu. A potom dodal, že to oslávili zlatú svadbu.

Ach...

 

Po práci o 21:30 som prišla domov a krpatá (11r), vyškerená od ucha k uchu skákala jak besná srnka v chodbe.

- Mami hádaj čo?-

Hádala som čo tak asi "vyviedla" a neuhádla.

- Spravila som ti vifonku.-

Uff, aby deculo spravilo SAMO OD SEBA niečo PRE MŇA??? Nechápala som, čo ju osvietilo (ožiarilo?), ale TAK DOBRE mi to PADLO! Sladký pocit. Len si sadnúť k hotovému a najesť sa. Ďakujem.

Ďalší deň mi staršia (16r, je na intráku v BA) poslala SMS-ku: -...dnes bol fakt dobrý deň :) dúfam, že aj vám je dobre.-

Ako sa asi cíti mama, keď deti na ňu myslia, sú šťastné a v poriadku. Už viem Úsmev už som to zažila aj ja. 

                                                                   ........

Kupujem si skialp (he-he, peniaze síce nemám ale šak budú:) a stretla som sa s chalaniskom na parkovisku, skúšať lyžiarky. Už po telefóne som cítila, že je to obrovský pohoďák (má priateľku, žiadna romantická zápletka tu neni). Ale že je až tak správne praštený som netušila. Okrem toho, že berie stopárov, on aj zastaví na zastávke, že odvezie do mesta a ľudia sa naňho kukajú podozrievavo... Veľa sme sa bavili o skialpe. Viac menej idem do toho naslepo, aj keď on line poradcov mám, rozhodnúť sa, či to chcem viac na zjazd alebo na šľapanie neviem ani ja, lebo som neskúsila, tak neviem. Ale mám tichého tušáka, že ja budem robiť besné zjazdy a šľapať na miesta, kde ľudia nechodia. Dala som si týždeň na rozmyslenie, lebo ma trochu dosť tlačili na píšťale a zase som mala pocit, že za ten týždeň môžem ešte na kadečo naďabiť a kúpiť aj celý set (lyže, lyžiarky, viazanie).

Chalanisko najprv spomínal, že pôjdu do Tatier, tak som sa chcela (drzo) odviezť s nimi, že nech ma vyhodia v Šútove. Zmenili ale plány, išli na Martinky a mňa aj tak do toho Šútova (15km?) odviezol. Cením si to. Ďakujem.

V ten istý deň po túre, povzbudená týpkom ktorého som stretla ráno, som si povedala, že cestou na vlak budem chvíľu stopovať. A možno niekoho stopnem (kedysi som stopovala dosť veľa, ale na SK to ide biedne, tak na to už kašlem a proste nestopujem, nechce sa mi). Neprešlo ani 5 minút a zastavil mi opäť neskutočný týpek, čo robí paraglajding (lietanie na padáku, štartuje sa z kopca nie z lietadla) a ja som sa v duchu strašne rehotala. V lete som totiž chcela ísť na 15 min. vyhliadkový let lietadlom aj s deckami. Najprv tam neboli piloti (dovolenky), potom sme si nevedeli dohodnúť termín (keď mohli oni, nemohla som ja), a keď povedali že sa ozvú ak sa nazbiera viac záujemcov, lebo kvôli jednému letu sa im neoplatí zohrievať motor, jednoducho sa neozvali. Pripomenula som sa po mesiaci, že stále mám záujem o ten let, áno ozveme sa a neozvali sa. Viem, že za takéto situácie v živote nemôže nikto druhý len ja, síce ma to sralo trochu ale vykašľala som sa na celý letecký klub v Martine. A teraz mi život privedie do cesty paraglajding? Nuž, keď to nejde lietadlom, ide to aj inakVeľký úsmev Chalan robí aj tandemové lety a ja to deckám veľmi chcem dopriať, aby videli aké je to tu krásne zhora. Že mi ho život priviedol do cesty takto "náhodne", bez toho, aby som niečo hľadala, ma už neprekvapuje. Vymenili sme si čísla a teším sa na jar.

 

Prečo spomínam takéto primitívne, nenápadné, malé situácie? Lebo jednak v mojom živote neboli bežné a druhak, viem, že prídu ďalšie, väčšie, dychberúce "náhody", ktoré vôbec nie su náhody. Takto perfektne, jednoducho a ladne život proste funguje. Už konečne viem, čo som vo svojom živote potrebovala zmeniť, aby som žila tak, ako sa mi páči. Viem, že nadšenie, radosť je hybnou silou čohokoľvek, čo človek chce dosiahnuť, zažiť. A potom všetko ide ľahko a hladko, samo od seba, jedna situácia nadväzuje na druhú a zapadá do seba ako puzle skladačka. Naučila som sa tešiť dlhý čas aj z drobných vecí, ďakovať neustále aj 100x denne v duchu, oceňovať na ľuďoch, čo sa mi páči, žehnať si deťúchy radosťou a dobrými priateľmi, všímať si a sústrediť sa na veci, ktoré chcem, páčia sa mi a rada by som ich zažiť. Strašne sa mi páči držať si v sebe postoj obrovskej úcty a prijímania druhých takých akých sú (momentálne), bez posudzovania či sú dobrí, zlí, sprostí... ľudí delím na takých čo sa mi páčia, inšpirujú ma a zaujímajú a na tých čo ma nazaujímajú. Niekedy to hraničí až so servilnosťou, a keď poviem, že preto sa tak chcem k druhým správať, lebo mám rada samu seba a MNE robí  dobre byť príjemná, he-he, vyzerá to divne. Ale nie som jediná, takto praštených ľudí je veľa (vídam ich na you tube:). Také tie keci, ako že my ľudia sme navzájom spojení a prečo by som mala byť na seba (k druhým) hnusná, už zaváňajú, hmm, nejakou duševnou úchylkou. Žiaľ, ja tomu naozaj verím Veľký úsmev Život začala byť pre mňa zaujímavá hra, ktorú som  začala chápať, jej pravidlá a zákonitosti... a to čo sa konečne deje v mojom živote je kus iné ako doteraz. A ja s tým rada pomachrujem, nech celý svet vie Úsmev 

Takže ja len začínam... 

 

Komentáre

Oooo držím ti silne palce moja.

Keď pôjdeš nejakú kľudnú trasu - chatu na Chleb napríklad, tak daj vedieť. Ale nie z Vrátnej Veľký úsmev - lavínovú výstroj zatiaľ nemám. Rada ťa z Martina vezmem a môžeme ísť spolu.

Nech je veľa takých vzácných dní.

Jo a tuším ťa idem na FB nájsť - cyklo robíš MTB či cestu? By som nejaké dobré trasy potrebovala ... tuším v lete budem musieť tým tvojím smerom naštartovať. Znie to viac ako výborne.

okamžite mi daj číslo na teba :) cyklo mám radšej cestu (už 20 rokov), ale možno by som aj MTB začala. Neznášam šľapať do kopca a na druhom biku (akože dcérin ale bohvieako ho neche a nemá rada) mám nahovno prehadzovačku.

Lavínovú výstroj tiež ešte nemám, ale strašne sa teším na kurz na ďalšiu zimu. 

TOTO BUDE SKVELY ROK!!!!!!!!!

Jasne, že cesta je best. Akurát, keď žena a bike, tak ešte tak horský, čo som ja zvyknutá Chichocem sa. Takže tak. Teším sa. Hľadaj mail. Mrkám

filipka,

zacala si sa tesit zo zivota, to je skveleee!

Paradne, na prvy kuk "obycajne" zazitky, ale je v nich krasa zivota. Uzivaj si!

Krásne čítanie, ďakujem.

Prajem veľa takýchto dušehojivých skor úplne obyčajných, ale vzácnych okamihov. 

ÚsmevÚsmevÚsmevKvietok

Joj, to bolo radosti, keď som pochopila, že filipka sa mi nemarí, že ona proste v tom obchodíku naozaj sedí !  Normálne malé vianoce som z toho mala BozkávamSlnko

A že v priore Veľký úsmev  Váľam sa od smiechu po podlahe

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.