Nasypala som za dve hrsti do horúcej vody červených bobuliek a prv ako sa mi sfarbí voda na čaj, dumám o miestach, kde som tie šípky naň natrhala.
Asi pred 25 rokmi Vinohrady mohli hrdo konkurovať Boubínskemu pralesu a nejednému Greenpeasakovi by srdco poskočilo radosťou.
Plánky sa striedali s planými hruškami a divými orechmi, do kopcov sa plazili vrtké hlohy a šípové kríčky, čo vari nik nevidel kvitnúť, ale každý na jeseň otrhával, až kým nemal rozdriapané ruky do krvi a plnučký sáčok šípok. Bola som niekde na prvom stupni, keď začali kolovať reči, že šíre polia pod Vinohradmi sa zmenia na ihrisko a kopec ustúpi novej diaľnici.
Romanticky som si predstavovala ako pôjdem prostestovať proti tomu, veď mne nikto nemôže zobrať to miesto, kde sme behávali zabalení do igelitov na "brannom pochode", miesto kde ma otec raz začiatkom leta zobral a my sme sa šplhali nekonečne do kopcov, až sme prišli ku kovovým dverám, a za nimi našli "protiatomový úkryt". Predsa mi nemôžu zobrať močarisko, kde ma fascinovalo, ako "mama ropucha" nosí obetavo na chrbte svoje "mláďa" 
. Miesto, kde sme spolu s babkou a jej pletenou rukavicou, čo škriabala viac ako chránila pred pŕhlením pŕhľavy klesali dolu stráňou, aby sme pri potoku nazbierali tej najlepšie a najmladšej pre naše maškrtné husy a potom s plnou taškou sa nemohli vyteperiť na prašnú poľnú cestu.
Nikto sa ma nepýtal - prišli a vzali si. A postavili diaľnicu. Denne ňou prejdú stovky aút. Prihrmia zdiaľky, možno si niekto zo šoférov aj všimne, že sa k nim približuje Trenčín. A keď majú mesto ako na dlani, prejdú na kopec a šup - Trenčín majú za chrbtom.
Uhryzli mi z kopca - pažravo a divoko. Prehádzali kríky a vari aj tie stromy presadili nanovo. Rozbrázdili kopce a ja som tejto jeseni nemohla nájsť ani povestný zlatovský prameň s kyselkou. Ale ostalo mi tam jedno miesto. Miesto, kam sa vyšplháte a keď si sadnete, dlho tak nevydržíte. Musíte sa zvaliť celý do trávy a nasávať do seba tú šíru oblohu a oblaky, čo vám letia nad hlavou. A kým tak ležíte, cítite ako splývate so zemou, presne tak ako nás to raz určite čaká. Ako vás ten boží pažravý dav malého hmyzu precupkáva malinkými nôžkami, ako do vás ďupkajú tykadlami a skúšajú, či pod tou kožou ešte tepe krv. A keď sa najbližší kliešť slastne na vás pricucne, ste si úplne istý, že ste ešte tu a vy otvoríte oči. A sadnete si. V ten moment viete, že ste na mieste, kde nie je nič, ale vidíte všetko - jedno mesto ako na dlani a v ňom tisícky osudov.
PS A nabudúce si navarím iný čaj a aj o tom vám napíšem ak budete chcieť 
ja nemam slov ... iba, malo taketo pises, je to uzasne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
KRASNE, DAKUJEM VAM OBOM 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj baby..kraasne ste to...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sa usmievam.. sipky som si sice nenatrhala, ale kupila som si sipkovy caj.. v ziline.. a doniesla si ho do italy.. a dovod? Chybali mi tie chvile, ked som bola mala a chodila na sipky s tatinom a potom nam z nich mamina varila caj Stale si myslim, ze si moje dvojca
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jo - stratené 82 kilometrov od seba v detstve a nad tisíc teraz .
Ja som to Kličke povedala - dúfam, že sa neurazila 
: "Málokto je jedinečný originál . Všetci sa na niekoho podobáme."
Očuj, len neviem, prečo ja z nás dvojčiat nie som tá vysoká a štíhla blondína .
A nazdravie - k tomu čaju .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj, Klicka sa tak lahko neurazi a okrem toho, nepovedala si nic, preco by sa mohla urazit Tak strngaaaaam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj my sme chodievali na šípky a sušili sme ich doma na plechoch aj v rúre, mala som strašne rada taký čaj. a jedného môjho frajera starká robievala zo šípok celkom dobré víno. ja si tu v bb napríklad chodím zbierať aj borievky, celkom sa tu dajú nazbierať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
originál šípky nemám, ale idem si uvariť šípkový čajík a ďakujem za dušuhladkajúci blog -pekné čítaníčko
Maja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tebe ja rada 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj - a o toto som prišla "v priamom prenose" a čítam až takto "zo záznamu".
mám aj ja jedno také miesto - nebola som na ňom už viac ako dvadsať rokov - ale je to miesto, ktoré je hlboko v mojom srdci a okrem množstva iných zážitkov s ním spojených, tiež sme tam zvykli zbierať ...šípky, trnky, hlohyne.... - a v zime, keď som ten čajík z nich pila, som sa tam virtuálne znova ocitala, cítila tú jedinečnú vôňu vzduchu, chuť čerstvo odtrhnutého stebla trávy medzi zubami (až sa zo mňa smiali, keď som stále dookola tvrdila, že najlepšia tráva rastie jedine a práve tam).....
Aj by som sa tam rada pozrela zase (mám správy z prvej ruky, že stále sú tam veci, čo sa nezmenili ), aj sa bojím, že ma priveľmi bude bolieť to, čo sa zmenilo - pamätám si ešte, ako ma práve pri tej poslednej návšteve bolelo srdce, keď som videla holý kopec, kde vyrúbali všetky stromy, lebo vraj boli choré 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak v tom prípade treba len zavrieť oči Adi, a uvidíš, že za zavretými viečkami bude na svojom mieste každý jeden strom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja vidím nielen to! Kamoš, čo na tie miesta chodieval tiež tam bol toto leto, poslal mi kopec fotiek, ukazovala som ich mojej maminke, na jednej bol kus budovy s malými okienkami (boli to okienka na toaletách) a pred ňou zábradlie. Hovorím jej: "Pozri sem vidíš to?" "Čo tam mám vidieť?" "No predsa tu je môj zadok otlačený, tu som sa voľačo nasedela
!" - a podobne to bolo skoro pri každej jednej fotke. Ešte, že tá naša fantázia a virtuálna pamäť tak dobre funguje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
toto by mali pribaľovať do krabičiek so šípkovým čajom
Ajka Lenuška krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kráááááááááááááááááááááááááááásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem dievčence
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vinohrady poznám, veď som vyrastala v Zlatovciach a každé leto sme chodili pásť kozy a husi s deckami na Vinohrady. Tiež som chodila na kyselku, mali sme tam aj svoj "skládok" sliviek, ktoré sme chodili zbierať.
Spomínam si,ako sme chodili s babkou a mojimi rodičmi tým smerom, kde je Diaľničná spoločnosť, boli tam krásne vysoké orechy. V zime sme sa sánkovali na "Kline", ktorý je už zarastený - veľká škoda. Nie je to už také, aké to bývalo za mojich mladých čias. Dnešné deti si nevedia predstaviť tú krásnu prírodu, aká tam bývala, teraz sú tam motokrosové trate a plno dymu. Fuj. Chudera naša príroda.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A sákriš,preniesla si ma do môjho detstva.Chodili sme sa do stráne hrávať,starkí tam mali staručkú jabloň ktorá bola celá pokrútená.Polovica stromu bola suchá a na tej druhej polovici stromu rástli najväčšie jabĺčka aké som od detsrva nevidela.A po prvom zahryznutí nám po rukách stekala najlepšia jabĺčková šťava.Oblizovali sme ju z rúk skoro až po lakte.A keď sme zbehli dolu kopcom,napili sme sa zo studienky kyselky ktorá vyviera až dodnes zo starého dutého stromu.Ono to vlastne už ani nie je strom,ale voda je v ňom ohromná. Ale teraz je zima ale šípky by som určite na nejakom kríčku našla a chutili by sladko a vymrznuto.Stačilo by trošku zohriať šípku v ruke,puknúť šupku a vycucnúť dužinu.A zaspomínať si ako sme sa cez zimu kŕmili pri sánkovačke v stráni zamrznutými šípkami.