Spoveď o materstve...

Nedávno sa mi dostala do rúk nie veľmi hrubá, nie veľmi veľká kniha Spoveď šialenej matky, ktorú mi dala kamarátka k narodeninám a musím priznať, že naozaj sa ´´trafila´´ do môjho vkusu...ked som začala čítať, nevedela som prestaťuž dávno som sa toľko nenasmiala, ako pri čítaní tejto knihy...zábavnou formou je tam popísaný úprimný pohľad na materstvo...Spisovateľka tam opisuje odľahčenou formou situácie, ktoré zažila pri svojich deťoch, ale tak pravdivo a skutočne, ako to v reálnom živote chodí...že niekedy je to ozaj na zaplakanie, ale pri čítaní tejto knihy sa musíte jednoducho smiať. Páči sa mi, že prezentuje konkrétnu realitu, ako to bežne v materstve a pri výchove detí býva...že nič nepredstiera, ako to často býva... nič nieje dokonalé, ani my nie, to však neznamená, že sme zlé matky, že aj deti vedia byť neznesiteľné a nielen krásne, spinkajúce a dobré...

Citujem zo zadného obalu knihy...´´Ktokoľvek sa vás pokúsi presvedčiť, že materstvo sú len tie dobré veci, nežije v realite.Tým, že si priznáme, že materstvo nie je ľahké, nehovoríme, že sme zlé matky. Aspoň by to tak nik nemal chápať.´´

Túto knihu by som rada odporučila, hoci aj na dovolenkové čítanie, nudiť sa pri nej isto nebudete, len budúce mamičky by to mohlo trocha odradiť

Nedávno sa na jednom internetovom potáli viedla diskusia, čo vás na materstve najviac prekvapilo, či zaskočilo...mám rada diskusie, tak som sa zapojila a  rozpísala sa...kým mamičky písali o nekonečnej láske k dieťaťu,o financiách, o nedostatku času pri spoločných chvíľkach s manželom, ja som ´´vyplávala´´ s realitou napovrch...mnohé mamičky mi dali za pravdu,aj ked sa neodvážili o tom otvorene písať...v dnešnejdobe je akoby predurčené, že my ženy, musíme byť dokonalé matky, manželky, gazdinky...ja nemám problém priznať si, že nie vždy všetko zvládam,nie vždy všetko ide tak ako by som chcela, ale snažím sa ako len viem...

Tak k tomu materstvu...i ja som čítala veľa článkov o materstve, výchove. Tiež som si mnohé veci predstavovala inak......avšak realita bola krutá...mýty, že bábo viac menej len papá a spinká, otom som mohla len snívať, dcérka cez deň vôbec takmer vôbec nespinkala. Že deti radi spia v kočíku na vzduchu, tak moja bola asi výnimka, o masírovaní bábätka som sa toho tiež napočúvala,avšak naša pritom neskutočne plakala ...potom reči o správnom zoorganizovaní času, že všetko sa dá stihnúť, no nedalo - bohužiaľ všetko muselo ísť bokom, kedže celý deň sa ´´točil´´ len okolo nej. A moje pravidlo, že svoje dieťa nikdy neudriem, nebudem kričať ako ostatné mamičky...prestalo veľmi rýchlo platiť, len čo dcérka prišla do obdobia vzdoru a začala skúšať moju trpezlivosť a čo všetko si môže dovoliť...bez jednej ´´výchovnej´´ po zadku to sem-tam nejde..A ako by som to zhrnula na záver...S dieťaťom je nepochybne veľa starostí, ale aj radosti.Vždy niečím novým, nečakaným či už dobrým, alebo zlým prekvapia...napriek všetkému to stojí zato a je to najkrajšie obdobie môjho života.