Svadba s prezidentom

alebo Čas rodinných stretnutí

Tento víkend sa zadarili stretnutia blízkeho druhu s rodinou blízkou i vzdialenou, dokonca aj novozískanou.

Nedávno tu na stránke bola debata či má ešte zmysel uzatvárať manželstvo. Padol v nej aj názor, že kde inde by sa mala rodina stretávať, ak nie na svadbe, prípadne na kare. To druhé nám prinieslo už štvrté veľké stretnutie rodiny z otcovej strany. Voľakedy pred štyrmi rokmi sme sa stretli na pohrebe otcovho najstaršieho brata, mal pekný vek, „pekne“ zomrel ak sa dá také povedať ... Z karu nás museli vyhadzovať, čo sme si mali toľko čo povedať ... Napadlo nás, že by sme sa mohli stretnúť aj pri inej príležitosti. Všetky sesternice a bratranci už svadbu mali, a tak vznikla myšlienka zorganizovať raz do roka veľké rodinné stretnutie.

Tradícia sa ujala a tento víkend sa konal už štvrtý ročník na Šírave. Zišlo sa nás skoro štyridsať. Štyria bratia, najmladší z nich náš otec, 12 bratrancov a sesterníc ešte viac ich detí a dokonca jedno pravnúča. Škoda len, že termín stretávky bol v čase, keď sme boli pozvaní na svadbu. Ale došli sme aspoň v piatok. Okukali sme Šíravu, len kúsok od miesta, kde sme boli v máji na prvej svadbe z nášho svadobného minimaratónu. Stihla som absolvovať zopár príjemných rozhovorov, deti hľadali „kešky“, hádzali žabky, zahrali si futbal, bowling ... Večer sme sa presúvali späť domov aby sme sa vyspali do krásy na ďalšiu svadbu.

V sobotu nás čakalo sťahovanie národov, pre zmenu do Tatier. Asi som nepoučiteľná. Znova som si nechala žehlenie košieľ a šiat na poslednú chvíľu. Na moje "šľachtenie" mi, klasika, ostala pol hodina tesne pred odchodom. Stihla som si len vlasy umyť a ako tak vysušiť. Doslovne v hodine dvanástej, kedy sme mali naplánovaný odchod z domu, som si ešte ofinu strihala. Cestou sme sa zastavili v kvetinárstve aby sme kúpili ružičku. Predo mnou v rade na kvety stáli dve dámy. Podľa parádnych účesov som usúdila, že tiež smerujú na svadbu. Vyzerali, že u kaderníčky strávili zo dve hodiny. Však celá ja, ale čo sa budem šaliť, za krásnu má byť nevesta.

Do Tatranskej Lomnice sme došli včas. Keby nás len svadobná hostina čakala, ale aj štvorhviezdičkový hotel. My z valala, dzedziny, ak náhodou neviete o čo ide ... Tvárili sme sa však, že také bežne navštevujeme. Stihli sme z auta poprenášať naše "parádne" oblečenie tesne predtým, než sa spustil riadny lejak. Ešte som nezohnala obal na obleky .... V rukách som niesla vešiaky s troma košeľami, troma šatami, obleky prevzal synátor ... Však z valala

Aj tejto neveste padalo šťastie z neba rovnako ako na májovej svadbe. Obrad bol chvalabohu v hoteli, tak sa už žiadne presuny v sandálkach po daždi nekonali. Nahodili sme sa do „koscelného“ a dali si dostaveníčko s manželovou veľkou rodinou. Tesne pred obradom dorazil aj prezident so svojou rodinkou. Je strýkom ženícha a môj drahý zase nevestiným.

Potom už dej nabral spád. Nevesta bola ozaj prekrásna, ženích prešťastný, obrad pekný a celkom rýchly. Po tradičných blahoželaniach sme sa presunuli do sály k stolom. No dievčatá, čo vám budem hovoriť, narátali sme požehnane príborov, pohárov ... Našťastie som mala odbornú podporu v „zbehlom“ švagrovi, sediacom vedľa. Pravidlo, že začíname s príborom vždy z vonkajšej strany bolo dostatočne zrozumiteľné aj mne. Ženích mal odvahu, ujal sa úvodného príhovoru. Klobúk dole. Úžasnú päťchodovú večeru sme zvládli bez ujmy na duševnom zdraví. Jedlo bolo ozaj fantastické. Trošku vzrušenia priniesla dupľa polievky pre jedného zo švagrov. Ja som si zase od susedov pozbierala Chocolate fudge. Mám alibi, však to bolo jediné bezlepkové sladké na svadobnej hostine. Najmladšie dieťa, sediace o dva stoly ďalej, celé prázdniny fungujúce na nutelovej či vlastne chrumkovej diéte, dokonca ochutnalo kačacie mäso nakrájané na tenké plátky. Počas večere sme si vychutnali aj krásne predstavenie čašníkov pri nosení jedla a zbieraní prázdnych tanierov. Od spolusediacich sem tam zaznelo „už nás obkľúčili ...“

Svadba zbehla akosi prirýchlo ... Mladomanželom to veľmi pristalo. Ja som bola tuším chvíľu za nadbytočnú, keď mi najmladšia obsadila drahého pri všetkých párových tancoch. Ale nie, užívala som si jej pokusy o valčík, polku, zatančili sme si aj spolu. Prezident so svojou rodinkou bol v úzadí, ako to v rámci možnosti šlo. On vám je celkom vysoký, telka skresľuje, a hlavne veľmi príjemný a so zmyslom pre humor. Zašpásoval si pri požiadavkách na spoločné fotenie, ktoré sa kde tu objavili, aj pri dvojzmyselných srandičkách pri redovom s pierkom na klobúku. Najväčší fešák bol jednoznačne pri tom redovom, keď sa všetci Kiskovci nahodili do goralských krojov. A ako im to spievalo. Mali sme aj"cimbálovú" muziku, neviem prečo som ich tak pomenovala, keď cimbal nemali, ta sme aj ľudovky spievali.

Postupne sme sa unavení vytratili do hotelových izieb, nech si ich aspoň kus užijeme. Len starší, vraj dospelý, syn sa nadránom eštee vybral na potulky po Lomnici. Mala by som byť asi rada, že holduje len coca cole a len kvantum cukru či kofeínu mu nedá spávať... Na nedeľnú prechádzku pod Tatrami som už nikoho neukecala a tak sme putovali späť domov, do každodennej reality.

Máme za sebou ďalšiu svadbu. Sme bohatší o skúsenosť s parádnym hotelom aj stolovaním na úrovni. Užila som si drahého, príjemnú rodinku, vytancovala som sa, jedlo bola výborné ... Už včera som pokúšala osud pri príprave Chocolate fudge, netuším ako sa to číta, ktorý som kradla z taniera spolusediacim susedom. Ako zahlásilo moje najstaršie dieťa, „celá mama, čo vyjedá koláčky kade chodí“. Len prišiel na psa mráz, pri mojej bezlepkovej diéte už nie je čo „kradnúť“ Kus z rýchlika sa to moje fudge podobá na to, čo sa podávalo na svadobnej hostine.

O dva týždne a zhruba o mesiac pokračujeme v našom svadobnom minimaratóne. To aby sme mali dostatočnú predstavu čo nás čaká a neminie, keď sa naše štyri deti rozhodnú „spojiť svoj život“ s novou rodinou.