Svadobné blues po I.

Tento víkend nám začal svadobný minimaratón. Celkom prirodzene mu predchádzali rôzne "peripetie" ohľadne zháňania košieľ, kravát, šiat ... až po sandále. Vystrojiť šesťčlennú rodinu, ktorá nemá skoro žiaden spoločenský šatník bolo veľmi zaujímavé. Moje a dcérine šaty sa ako inak, upravovali na úplne poslednú chvíľu. Krajčírka z nás mala radosť.

Odborníčky na spločenské "fopa", nech radšej nečítajú.
Upršanú sobotu istili sandálky so silonkami. Tie svoje som zháňala nekonečne dlho, sandálky, nie silonky . Aby boli nízke, pohodlné, bez štrasových kamienkov, aby ma devy nezrušili, že sú jak pre starú babku ... Našla som jedny ako tak vhodné v hodine dvanástej. Aj to ja "umelkyňa", som viac času venovala objavovaniu lacného tvorivého materiálu ako skúšaniu topánok. O kabelke k nim už ani nevravím ..., to už bola len z núdze cnosť ... Ale veď krásna má byť nevesta Chalani nemali "ancuky", len tmavé košele s kravatami podľa vlastného výberu a voľajaké slušnejšie nohavice, ale vraj boli v pohode, takí svoji. Starší syn to všetko vhodne doplnil slnečnými okuliarmi. Aj tak nás kúpa obleku pre budúceho maturanta neminie, ale keď som videla tie ceny, nechala som to na lepšie časy. Aj keď drahý stále tvrdí, že lepšie už bolo.

Deň D bol tiež veselý, už len tým, že som musela vyžehliť zopár košieľ. Jasné, že tiež keď už horelo, ale keď rizikový stupeň č.5, v predchádzajúcich dňoch také nedovoľoval. Ešte by som k úrazu prišla ja alebo voľajaká košeľa. A tak som dopadla ako vždy. Možno to poznáte aj vy, všetci už sedia v aute a vy sa začínate obliekať. Presne tak to vyzeralo aj u nás. Na vystrojenie sa som mala "všeho všudy" asi 10 minút, aby som zistila, že silonky bolo treba väčšie kúpiť. Zachránilo ma však moje osvedčené, kus sťahujúce body so zapínaním presne tam. Skvelá kúpa, moja spása už po druhýkrát. Ale dvíhaniu spadnutých siloniek som sa nevyhla aj tak. Malička, napriek tomu, že mala dobrú veľkosť, si daň za "krásu" užila aj za mňa. Maľovala som sa tiež ako vždy za jazdy v aute.

Cestou nás prevádzal úžasný lejak, aj pri vystupovaní z auta u nevesty, aj cestou do kostola. Ale po obrade vyšlo slniečko a nám sa ani na ďalšiu cestu nechcelo, čo sme si ho užívali. Hlášky z obradu vám radšej nenapíšem, bo ...by som asi vzbudila verejné pohoršenie. Drahý bol za duchaplného a ja som mala čo robiť, aby som nespustila nekontrolovaný záchvat smiechu. Ale nevesta bola prekrásna a ženích pri svojom sľube v ľúbozvučnej češtine veľmi presvedčivý, inak tiež fešák.

V tom daždi bolo všetko dobrodružné a moje zásobovanie proviantom poslabšie. Pri 60 km presune autom na miesto, kde sa malo konať svadobné mecheche, padli návrhy, že ideme na benzinku po bagety. Deti ma vyhlásili za hysterickú, keď som nie raz zhíkla pri krízových situáciach počas lejakov, ktoré nás miestami doprevádzali.

Svadobné veselie sme si statočne užili. Mladomanželia bolí ozaj zlatí, jedlo chutné ... až na to, že som sa pri svojej bezlepkovej diéte mohla na koláčky len kukať. Nerada také používam, ale nedá mi - , nemôžem pojedať svadobné zákusky, pomóc! Veru došiel na psa mráz. Aspoň som nepribrala. Inak ja som si aj kúpila preventívne bezlepkové praclíky, jedny také minikoláčiky aj chipsy. Ale ak ma niekto pozná, tak asi tuší ako to dopadlo. Chipsy zjedol syn už v piatok, bo sme naňho zabudli pri kúpe sladkého. Tie akože koláčiky som zjedla hneď doma, čo som bola taká dobitá z kupovania sandál. Jedny slané praclíky padli za vlasť večer, keď som sa dorazila akože upratovaním tvorivého "sersanu", ktorý už na mňa dlho zazeral. A skromný zvyšok proviantu som zjedla hneď po sobáši, aj to mi deti chceli bezlepkové slané zjesť, to je hrozné.

Sandále sa ukázali ako celkom použiteľné, v mojich ani nie veľmi spoločenských šatách som sa cítila skvele. Inak po takom krásnom mixe šiat, ktorý mali dámy rôzneho veku na sebe, vôbec nemá zmysel trápiť si hlavu, nad veľkou garderóbou. A to je na tom skvelé, dôležité je aby sa každý cítil príjemne. Už len krátko. Maličká zahlásila o deviatej, že je unavená a chce ísť späť a to ostali tancovať hodne dlhšie oveľa mladšie deti. Očarila ju totižto postel v hotelovej izbe, ale asi na ňu doľahol aj náročný program. Po predchádzajúcej dohode, sladko spala na izbe , kúsok od sály s mobilom pri sebe a občasnými kontrolami. Chalani zo zásady odmietali tancovať, no čo už, ale vraj dobre bolo. Starší vypil toľko koly, že si už na druhý deň objednával minerálku, čo je u neho veľmi vážne. Ja som prišla na to, že moja kondička je stále biedna. Užila som si však drahého, zopár tanečkov a aj príjemných rozhovorov.

Inak som si celkom vychutnala aj spiatočnú cesu autom, keď deti nemali kam újsť. Na počudovanie sme viedli sme celkom plodnú debatu. Doma som poobede zaspala, ako keby som celú noc preflámovala.

Svadobnú generálku, máme teda úspešne za sebou. Teraz si trochu oddýchneme aby sme sa zodpovednejšie pripravili na ďalšie tri v závere leta. Joj skoro som na také dôležité zabudla. Najmladšia sa sťahuje na Šíravu, lebo v penzióne mali na toalete kreslá. Až neskoro som prišla na to, že som sa mala mladomanželom viac venovať, ak chcem ísť na dovolenku do Švédska, kde budú žiť. No čo už človek sa učí na vlastných chybách.