Vlak s meškaním 380 minút

V sobotu v noci sme vchádzali na vlakovú stanicu do Košíc. Bolo voľačo po 23. hodíne. Vo vlaku sa s nami lúčila stewardka. Prichádzame do stanice Košice, vlak s pravidelných príchodom 16 hodín 54 minút ....Toto už znelo ako čistá provokácia...

V piatok skoro ráno som vyrazila do Trenčína, cez Bratislavu, vrámci hesla naokolo bližšie. V Blave som si dala príjemné pracovné dostaveníčko s kolegami zo Sme.sk.  K večeru som si v útulnej kaviarničke sadla v kľude k horúcej čokoláde, nikam som sa neponáhľala. Vlak do Trenčína, ktorý bol mojou cieľovou stanicou, som mala až o 18.55. Aspoň som si to myslela, kým sa som si, na moje veľké šťastie, nekontrolovala lístok o štvrť na šesť. Zistila som, že ozaj neviem ako a a kde som kukala, keď ja som mala lístok kúpený na rýchlik o 17.55.

Ta davaj, rýchlo na stanicu. Nechcelo sa mi nacvičovať spartakiádu s kupovaním lístka na MHD, hľadaním vhodného spoja, ta som sa vybrala na stanicu pešo. Mohla som si to odpustiť, nie všetko na prvý pohľad jednoduchšie, je aj lepšie. Vlak som síce stihla, ale celá spotená, v tvári červená, som bola som bola ideálne pripravená na večernú dámsku jazdu. Však za krásnu byť nemusím, duchaplnou som tiež nikdy nebola ... Kým som došla do mesta módy aspoň som vybledla.

Večer sme si dali príjemné dostaveníčko s dievčatami z Trenčína, s kolegyňou z časopisu, hviezdnou aramanou. Koláčiky nás statočne provokovali...   Neskôr s Luciou sme po polnoci prestali švitoriť, aby som sa pokúsila o spanie pod lampou. Nie nespali sme na ulici, ale v izbe penzionu, vysvietenej ako v Las Vegas. Zodpovedajúco tomu som sa aj vyspala.

Sobotu sme strávili na cukrárskej výstave ... No dievčatá, úspešná trhovkyňa by zo mňa nebola ... Prezentovali sme časopis Torty od mamy, v závere vyťahovali bezkonkurenčné zľavy ... K večeru, s boľavými nohami, sme  už len odratávali čas , kedy bude padla. Zmorené sme sa vybrali na vlakovú stanicu v Trenčíne, tiež pešo, však aj kus pohybu nám treba. Tešili sme sa ako si konečne v kľude sadneme vo vlaku a kus oddýchneme. Lucia sa išla ku okienku pýtať, na ktoré stanovište prichádza náš vlak. Došla s veľmi povzbudivou správou, vlaky nepremávajú, chodí náhradná doprava, ale o žltom dopravcovi nemá pracovníčka železníc ani poňatia. Tak sme sa vybrali pred stanicu zhľadúvať autobusy. Železničná spoločnosť ich tam mala neúrekom, ale tiež nikto nič netušil, čo s cestujúcimi regio jetu. Vraj máme čakať na voľačo žlté. Z útržkov okoloidúcich sme sa dozvedeli, že sa pred Trenčínom vykoľajil voľajaký vlak.

Na našu veľkú úľavu, v čase odchodu nášho vlaku, došli dva žlté autobusy. Ak keď steward a pomaly ani šofér nevedeli čo a ako, kto a s kým ..., nakoniec sa rozhodli, že cestujúci smer Košice, môžu nastúpiť. Vraj v Považskej prestúpime na vlak. Celé zmorené sme sa usadili v skoro plnom autobuse. Hodil s nami reč mladý pán, aby sme zistili, že sme šťastné osoby, že oni cestujú z Blavy od jedenástej. Podotýkam, že bolo sedem hodín večer a boli sme 1,5 hodiny cesty vlakom z Bratislavy.

V Považskej sme sa konečne zložili vo vlaku aj so spolucestujúcimi, ktorí do Košíc vyrazili už predpoludním. Postupne sme sa dozvedali všetky detialy, o tom ako nič netušiac nastúpili v Blave do vlaku, podotýkam o jedenástej predpoludním. Pričom vlak pred Trenčínom sa vykoľajil vraj už o piatej ráno. Došli až do Nového mesta nad Váhom, aby v stojacom vlaku strávili "príjemných" päť hodín. Z okienka sledovali, ako k vlakom slovenských železníc, promtne prichádzali autobusy a presúvali cestujúcich. Regiojet síce poslal dva autobusy po troch hodinách, ale tie vzali len polovicu ľudí, že po zvyšok dôjdu neskôr. Aj došli po ďalších dvoch hodinách.

My s Luciou sme boli kus za provokatérky, keď sme sledovali, naše cca polhodinové meškanie. Spoločnosť v našom kupé sa stretla celkom príjemná. Dozvedeli sme sa, že všetko zlé, je aj na niečo dobré,  že po pár hodinách čakania sa rozprúdila medzi našimi spolucestujúcimi z Blavy celkom príjemná a aj poučná debata. A že stále sa niekam všetci ženieme a zrazu dostali šancu zastaviť sa na päť hodín a nerobiť nič? Pre nás to bolo ako zo sféry scifi, keď na každej stanici, znelo, vlak spoločnosti Regio Jet s meškaním 376 minút .... prichádza, odchádza ...

Mali sme šťastie, naše oneskorenie 25 minút, bolo v porovnaní s týmto len symbolické. Ťažko povedať, kto v tomto procese zlyhal, keď trať bola mimo prevádzky pár hodín, pred odchodom vlaku z  Blavy. Dostali zabrať cestujúci, aj stewardi, žeby zlyhala komunikácia medzi konkurenčnými spoločnosťami? Náročnú skúsenosť mali za sbeou všetci, ja našťastie, len sprostredkovanú.