vzácna duša

Včera večer sme po tvrdom tréningu išli som 6,5 ročným synom Šimonom kúpiť ešte niečo "fajné".
"Mamíííí, pozri lietadlo!!!" kričí Šimon, ktorý miluje všetky stroje a prístroje, najmä v pohybe.
"To nie je lietadlo, Šimon, to je hviezda, prvá, večerná ... Večernica sa volá ..." poučujem ja.
"Ale veď bliká!"
"Áno, lebo ju vidíme cez vzduch."
"Aha ..."
"A... mami, každá duša má na nebi svoju hviezdu?" pýta sa Šimon, pretože v našej rodine hovorievame, že duša toho, kto zomrie sa zmení na hviezdu a každý večer ju môžeme vidieť, ak sa dobre dívame.
"Nie Šimon, nie každá."
"A ... mami, len duša vzácneho človeka má na nebi hviezdu ?"
"Áno Šimon."
"A... mami, Ty a ja ju budeme mať?"
"Musíme sa snažiť Šimon."
"Ja sa budem... a pozrííííí majú kinderká so šmolkami."