Zopár zamyslení jari …

Nie, nemýlite sa, je to parafráza na 17 zastavení jari ... a hlavne, tie čo ma už majú prečítanú vedia, že či priama citácia alebo (ešte radšej) parafrázovanie je mojím obľúbeným spôsobom vyjadrovania sa – rovnako ako vyjadrovanie sa v „podobenstvách“. Tentokrát to ale nebolo jednoduché – v predchádzajúcom blogu o 7 pliagach egyptských by som sa po nejakom čase bola možno k tej sedmičke dopracovala – v tomto prípade, ak by som sa mala dopracovať aspoň k nadpolovičnej väčšine, tak by mi ten blog hrooozne dlho trval. Čím samozrejme nechcem povedať, že vecí na zamyslenie v našej spoločnosti nie je aj ďaleko viacej, ako tých zastavení ....
Narazila som dnes na nete na anglickú verziu aj u nás (najčastejšie na rôznych chatách) dobre známeho povrázkového barometra. Ako si tak v duchu konfrontujem obe verzie bod za bodom ich „odfajfkávam“, zrazu – šok! Posledný bod – kameňa niet – a div sa svete, v anglickej verzii to znamená „tornádo“.
Pripomenulo mi to jeden z príbehov známeho rozprávača a baviča Petra Novotného o jeho americkej skúsenosti – na návšteve u známych si tam potreboval zavolať na opačný koniec USA, na čísle sa ohlásil niekto iný, získali nové a prv než naň zavolali, domáci vraví – počkaj, zavolám providerovi, že ten hovor bol omyl, aby mi ho neúčtovali. Novotný si vybavil svoj telefonát a potom sa pýta: „To by sme aj teraz mohli zavolať providerovi, že to bol omyl a nech nám to neúčtuje?“ Domáci pán na neho len začudovane pozrel a hovorí: „Mohli, ale prečo by som to robil? Niečo také by mi nikdy nenapadlo...“
Nechcem tým povedať, že iba u nás sa nájdu vychcálkovia, ošmekári a iní podobní týpkovia, ale faktom zostáva, že to naše dedičstvo k čias kráľovstva krivých zrkadiel, keď každý kto nekradol, okrádal svoju rodinu a kedy sa vlastne ani nekradlo, len „premiestňovalo“, lebo aj tak všetko patrilo všetkým (a keď na to prišlo, tak nikomu nič) nám tu bude asi ešte nejaký ten piatok strašiť. Takýchto „gavalierskych deliktov“ by sa našlo zaiste podstatne viacej, žijeme s nimi a nie vždy si ich plne uvedomujeme, často ich zľahčujeme s tým, že veď čo je na tom že ....
Nie nemám ilúzie, že by inde neboli podvodníci, nečestníci a iní podobní viťúzi, ale stále sa nemôžem zbaviť, že u nás sa vymýšľaniu, ako niekoho/niečo ofajčiť, o..bať, zapjchlovať, využiť, zneužiť, ... venuje podstatne viac času a úsilia, ako v iných končinách sveta. Ako keby niečo, čo získam takýmto spôsobom bolo hodnotnejšie, cennejšie než to, čo získam poctivou a legálnou cestou.
Nechcem, aby to celé vyznelo negatívne, som beznádejný optimista a preto som si našla niečo veselé na záver – osviežovala som si pamäť na Wikipédii a zistila som, že on nám ten hlavný hrdina (Stierlitz/Isajev) bol zjavne svetlým vzorom Chuckovi Norrisovi – koluje o ňom vraj pekná znôška vtipov – pre ilutráciu aspoň dva z nich:
Stierlitz vykopol dvere a po špičkách sa plížil k zamyslenému Bormannovi.
Stierlitz šiel po námestí. Vtom ho obkľúčilo gestapo. Stierlitz vytvoril skupinu. Gestapo skupinu postrieľalo. Stierlitz medzi zabitými nebol.
A pre osvieženie pamäti ešte aj toto: http://www.youtube.com/watch?v=mudYdcGS6rY

Ešte P.S. - prečo ten nadpis? Lebo už aj ja začínam mať dojem, že sa tá jar konečne NEZASTAVITEĽNE blíži