Deti a výchova

Tretiaci včera dostali nazad opravenú slohovú prácu spred prázdnin a za úlohu (teda okrem matematiky) ju mali znovu prepísať korektne do zošita. Potiaľto bolo všetko ok. Jasné zadanie a v podstate jednoduché vyplnenie.

Prvý bol hotový Tretí muškatier. Skontrolovala som opravu, našla nejaké dve chybičky, ktoré sme prediskutovali a on opustil miestnosť. Potom sa prihlásil Severan. Takisto som skontrolovala, ako splnil zadanie. Už počas kontroly sa dohadoval so zostávajúcim Južanom, že po úlohách si ešte na chodbe zahrajú futbal so softballom.

Ráno 6:50 zapípal mobil. Pomyslela som si: kto z rodičov nevie vydržať aspoň do ôsmej? No mýlila som sa. Kolegýňa mi narýchlo oznamovala, že v noci vracala, a tak sa uvidíme až po prázdninách. Namiesto nej mi počas obeda prišla vypomôcť šéfka. Keby som vopred vedela, že mi zostane 5 a 1/2 dieťaťa, tak ani nemusí prísť. Ale aspoň sa s nami podelila o novoty z Afriky.

Tato so skoro trojročným Vilkom išli na nákup potravín. Ako to už pri takýchto príležitostiach býva, Vilko si do košíka prihodil niečo naviac. Dva balíky chrumiek. Veď ktorému dieťaťu by nechutili?

Tato sa rozhodol zasiahnuť a vyhlásil, že iba jeden balík môžu kúpiť.

Vtedy sa Vilko na neho rozhorčene pozrel a vyhlásil: "A maminke nič?????"

Od úplného začiatku, bolo pre mňa štvrté dieťa,  totálnym prekvapením. No dobre až na pôrod, ten bol rýchly, zvyšok dobrodružstvo ...Už v pôrodnici som si pripadala úplne bezradná, ako prvorodička, aj potom doma ...., aj neskôr ... Za mnohé možno mohla neodhalená histaminová intolerancia, samozrejme aj naša (ne)výchova, dcérina povaha ... Akosi v mojich spomienkach ostalo, že som sa najmladšiu devu stále pokúšala rozosmiať, odviesť pozornosť..., akosi viac negatívnych emócii bolo ... Zmiernila ich až waldorfská škola, ale ...

... koľko si myslia, že máte rokov, ak od nich očakávate lichotivú odpoveď.

Deti to nemyslia zle. Deti sú až tak úprimné, že vám väčšinou pri neodškriepiteľných šedinách pridajú aspoň desať rokov navyše. Asi si hovoria, radšej poviem viac, nech sa neurazí, že jej/mu čosi uberám (na cene a vedomostiach)...

Blíži sa pol rok a tak deti na prvom stupni u nás zasa namiesto vysvedčení prechádzajú pohovormi "rodičia-učiteľ-dieťa". Tento systém sa zaviedol asi pred 4-5 rokmi a všetci si ho odvtedy pochvaľujú.

Minulý rok som som zážitok s Afričanom zhrnula tu.

Včera ho opäť čakal ten tohtoročný. Priamo z neho išiel rovno na krúžok a my dvaja sme sa potom náhodne stretli na ulici. Nuž sa ho pýtam:

- Tak ako dopadol rozhovor tento rok?

Začal sa uškŕňať.

- Nie tak dobre.

- To čo znamená?

Večer vystupoval Michaelov zbor v kostole medzi Marienplatzom a Viktualienmarktom a ja som sa spýtala Afričana, či chce ísť so mnou na ich vianočný koncert. Keď som mu to týždeň predtým prvýkrát navrhla, neuvedomila som si, že sa pár dní predtým budú sťahovať. Podľa pôvodných informácii sa nová adresa nachádzala dosť ďaleko, čo by som časovo po koncerte nedala. Nakoniec sa mestu podarilo zohnať pre nich ubytovanie o čosi bližšie. Autom odo mňa v nočnej premávke asi na 15 minút jazdy.

Chcem poprosiť o radu.mam polročného syna ktorý nie je kojeny je na UM + už dokrmujem.( Polievky,zemiak,,,) zuby ešte nemá.Ide o to že vkuse vrieska ,sa zlosti až je celý červený v tvary.co s tým ? Robí to aj keď sme vonku,keď je Najedeny,vyspatý,proste stále.sam sa nepohra ani na 5 min.v postieľke s hračkami.ani len v chodaku chvíľu neobsedí.poradte čo robiť.dakujem.

Áno, ja viem. Nemala by som pridávať príspevky z iných stránok .

Uvedomujem si to.

No tento rozhovor s Marekom Hermanom sa mi zdá veľmi dobrý. Tak dobrý, že je podľa mňa dobré, aby si ho prečítalo veľa ľudí.

Napríklad aj o tom, ako sa po nás vyžaduje dokonalosť. A ako to môže skončiť. Alebo o tom, ako zvládať výchovu tých najmenších.