Deti a výchova

Ochkajúc, jajkajúc vošla do triedy Tichá voda. Na chrbte mala aktovku a oboma rukami za sebou ťahala velikánsku papierovú tašku. Navonok vyzerala byť pevná/stabilná, ale i dosť plná.

- Katarína, uff, uff, ledva ju unesiem!

- Čo v nej skrývaš kamene?

- Nie, iba nové knihy a tohtoročné pozostatky z lavice (rozumej napr. tvorbu z výtvarnej). Vyprázdnila som celú aktovku a jej obsah som nastrkala sem do tašky.

Po piatej vyučovacej hodine sa u mňa nazbieralo namiesto 10 detí iba 6 prvákov a druhákov. Štyria mládenci zostali hrať s praktikantom futbal na dvore a Tichá voda s Neistou hrali "Vier gewinnt" u mňa v triede. Ja som upratovala (dnes som sa snažila a snažila, veď bolo načim využiť príležitosť v takmer prázdnych priestoroch, no zakaždým ma ako na potvoru niekto vyrušil) a medzi rečou asi frfľala, že kam s toľkými zbytočnosťami, lebo zrazu sa ku mne pripojila Tichá voda.

- Ja keď neviem, ako sa zbaviť zbytočných vecí, darujem ich mame.

Občas mám pocit, že niektorí ľudia uspejú aj napriek škole. A nie vďaka škole. Žiaľ.

Oslavovali sme promócie mladej ženy.

Spomenula som si na dávne časy. Bola v 8. ročníku a učitelia sa veľmi čudovali, keď chcela vyskúšať príjmačky na bilingválne gymnázium. Vraj to nie, nie je tak dobrá. A ešte viac sa čudovali, keď ju prijali hneď z osmeho ročníka.

Manžel spomenul pred kolegom, jak junior hľadá brigádu. A ten kolega sa len začudovane pozrel a spýtal sa, či ho neuživíme. Či si musí chudáčik zarábať?

K neveľa povinnostiam nášho juniora patrí vysávanie bytu. Nefrfle, po zhruba piatej výzve relatívne bez frfľania povysáva.

Minule sobota a vyhlásil že si ide umyť a povysávať auto.

A vtedy som si uvedomila - celý byt, relatívne veľkú plochu povysáva  za 10, maximálne 15 minút.

(písané pred rokom, aktuálne večne)

Túto sobotu sa konalo naše v poradí už tretie školenie s tou istou dámou v priestoroch družiny, tentokrát na tému Predpuberta a problémy s ňou spojené.

V dnešnom pretechnizovanom svete, kde sa informácie šíria tisíckrát rýchlejšie, detailnejšie a do všetkých, i tých najskrytejších kútov sveta, sa i spomínaná vývojová fáza prejavuje u detí o čosi skôr a v iných rozmeroch, než za mojich mladých čias.

Konverzácia so synom cez msg, počas vyučovania

- mama, zajtra si doma? Príde mi balík

- jj, a čo to bude?

- počítač

Skoro sa mi zahmlilo pred očami. Pár týždňov dozadu sme robili inventúru a v jeho izbe sme napočítali viac ako 10 funkčných počítačov (bez tabletov a telefónu samozrejme). Okamžite mi vysvetlil, prečo je toto niečo úžasné a prečo to nemohol nechať ležať v obchode.... Platí si to sám z brigád, tak čo už.

Pôvodne som plánovala iný darček na Deň matiek, ale výpadok kolegyne ma prinútil zvoliť rýchlejšiu a pre deti ľahšiu alternatívu. Námet som opäť objavila na jednej z návštev u kamarátky a pri pohľade naň si povedala, toto vyskúšame tiež!

Minule mi doma rozprávali o babke od nás. V lete oslávi 90-te narodeniny. A stále chodí na bicykli. Do obchodu, do kostola.

Ozývalo sa dnes (viac než je počujúcemu človeku milé) z každej strany a v každej skupine.

A tak začnem koncom družiny. Práve sme s poslednými deťmi zišli na dvor, keď mi kolegyňa zo 4.poschodia so smiechom vraví: