Baby moje, ktoré zdieľate podobný osud a máte práve svoje deti v tomto "roztomilom období puberty" 
, podeľte sa so mnou o výrazy Vašich detí, ktoré Vám dokážu nabúrať Váš ako tak tažko udržiavaný vnútorný kľud a pocit, že ste nad vecou! 
Ja to mám ešte k tomu dvojmo, keďže dcéry sú narodené rok po sebe. Každá je iná (14,15) ale čo sa puberty týka, jednu to plieska doprava a druhú zase doľava, aby sa aspoň ako-tak nenarušila rovnováha dvojitej puberty v jednej rodine.
Najviac mi vadí, že dcéry za každým a vlastne aj pred každým argumentom, či odpoveďou používajú zvolanie Ježiši, či Bože! Vravím im stále dookola: "Nehovorte stále Bože!" Efekt mojich pripomienok a napomienok je nulový. Odpoveď znie: " Bože! Ale ja nehovorím Bože! Bože!"
Všetko, čo im poviem ja, alebo manžel je odsúdené na označenie TRÁPNE. 
A ako sa vadia medzi sebou, to už radšej rozoberať ani nebudem. Keď ich tak počúvam, tak sa mi chce tak plakať, až sa niekedy aj smejem, inak by ma už muselo poraziť.
Úryvok dnešnej zachytenej debaty, či vlastne monológu staršej dcéry k mladšej: "Len si krúť tou svojou hlavičkou, kým sa Ti ešte dobre kýve! Keď dostaneš aspoň kvapku rozumu, tak sa ti už bude ťažko z hlavičku kývať!"
Reakcia mladšej dcéry: " Ty krava! Koza!"
Staršia: "Čo si mi to povedala???
atď atď...
Dokonca som už bola označená aj za úchylnú, keď som dcérke chcela dať pusu.
Ja viem, že to všetko prejde. Mňa by iba zaujímalo, ako tá dáma "puberta" ovplyvňuje správanie Vašich detí, ako to Vy zvládate a aký slovník Vašich detí Vás vyvádza a či vôbec vyvádza z miery.
Napadlo ma, že tak, ako existujú rôzne slovníky, ako je napríklad slovník cudzích slov, niekto by mohol vydať slovník pubertálnych výrazov. Možno by takýto slovník nám rodičom pomohol prekonať toto obdobie detí. Stačilo by, ak by sme si prečítali že výraz " Bože! Ty si hrozná!" znamená v preklade " Mami, veď ja Ťa mám rada!" 
Ako vlastne na tú pubertu? Ignorovať? Dohovárať? Trestať? Lebo ja by som niekedy už aj bila a priznávam, že sem-tam aj facka padne. Minule mi moja dcéra po jednej facke predniesla: " Za toto sa chodí aj do väzenia, keby som Ťa udala. Máš šťastie, že sa mi nechce."
Tak mi poraďte prosím! Preháňam? Alebo mám dôvody sa vážne obávať? Čo ak to nezvládam? 
Ty si teda bola riadne číslo! Ale záver si zoberiem k srdcu, lebo sa mi páči. Je pozitívny a dokonca ma ukľudnil. Inak, napísala si to skvele! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja síce ešte také starosti nemám, no, len dúfam, že ak so synom bude puberta "plieskať" doprava, alebo doľava, tak to budem zvládať tak, ako moja mama s nami...nechcela by som byť na jej mieste
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šak to ja som tiež nebola v puberte až taký svätúšik Sem-tam som aj zapapuľovala rodičom, ale naša mamina bola taká, že ona ma za to dokázala aj týždeň ignorovať a tak ma to potom trápilo, že som si ďalšie papuľovanie už dvakrát rozmyslela. Keď ja sa nedokážem dlho hnevať a ak dcéry za mnou prídu a sa milo prihovoria, ja som hneď na mäkko a oni to asi vedia a tak si aj viac dovoľujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola,myslím si že už od malička si im mala ukázať kde sú tvoje hranice - vás rodičov.Teraz si myslím že vidia čo si môžu k tebe dovoliť a aj to patrične využívajú,stopni to kým je čas /ak už aj nie je neskoro/.Samozrejme jednať s nimi slušne a ako s rovnocennými,ale rázne - čo povieš to platí.A ísť príkladom,žiadne facky! Ved sú to dospievajúce dievčatá - nemyslíš že ich to ponižuje? Vela sa s nimi rozprávaj a spolu preberajte chúlostivé témy ktoré patria k ich veku - si ich matka,ktoré by mala mať pre ne asi najviac pochopenia.Držím palce... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem. No vieš, tie facky. Ja som najmenšia z našej rodinky. Ja keď sa desaťkrát zaženiem, možno raz sa mi podarí aj trafiť Dcéra sa uhne a je po facke. No je fakt, že pár krát sa moja ruka trafila, ale keď oni naozaj vedia hrooozne vytočiť. Viem, že by som sa mala ovládať, ale zlyhávam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si predsa autorita - MAMA.Nenechaj sa vytočiť!!! Reaguj s nadhladom ale rázne,určite to nepôjde hned,ale pomaličky na tom pracuj...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď ja som tak chcela byť s dcérami kamarátka a mať kamarátsky vzťah, že teraz ma ozaj berú ako kamošku a nevidia aj to, že som hlavne MAMA. Inak celkovo tie dnešné deti, to je des! Minule mi rozprávala jedna pani, že jej vnúčka minule zahlásila: " Babka nerepuj!" , keď jej babka ohľadom niečoho dohovárala. Akoby deti nemali tie mantinely, za ktoré neradno už ísť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak sa pridám-ja som rázna k synovi (16) nikdy nebola a je super. Nie je to o tom. Určiť hranice, to áno-a aby videl, že keď niečo povieš, nie sú to len srandičky, srandičky, ale je to ozaj, že isté veci sú sranda ale isté sú vážne... Proste rozlišovať podstatné. Keď si to tak vezmeš, oni potrebujú nás viac ako my ich-a z toho sa dá vychádzať Ale je iné, keď on je sám a keď ty máš "dve v jednom"
Mne sa tiež osvedčilo veľa sa rozprávať-hocikedy ma večer, keď uspím krpatú, zavolá do izby-už ma čakajú otvorené dvere a on striehne, kedy pôjdem, aby ma odchytil to je milé. A kecá mi o spolužiakoch, kamošoch, športe, všetkom-a rozoberáme život a tak-a tu mám priestor a podsúvam mu sem-tam, čo sa osvedčilo mne a čo nie a tak...
A-vyťažiť-hlavne záujmami, športom, hocičím, čo ich baví, len nech sa nenudia doma pri PC-ku...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Páči sa mi, ako Ti to fajn funguje. Neviem, či to môže súvisieť, asi skôr áno, ale moje dcéry mali od malička také hormonálne problémy. S menšou som dokonca ležala na Kramároch , keď mala 2 roky a dg. znela pubertas praecox- predčasná puberta- zdúrené prsíčka a tak...Tak ma napadá, že či sa tie hormóny u nich neprejavujú v puberte viac, než u iných detí na margo tých hormonálnych problémov, lebo puberta s nimi fakt šije ako blázon.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to možné... Ale zas aby si si nemyslela, že je to dokonalosť sama toto moje dieťa. Bordelár neskutočný a sám nespraví nikdy nič-som to tu už písala-nezájem o nič, len 3 veci má robiť pravidelne-skoro nikdy však sám od seba-ale manžel už keď povie(je za prísnejšieho)... syn vstáva a bez poznámok ide robiť, čo treba. "čo? šak by som to spravi, ale som zabudol!"je u nás najčastejšie slovné spojenie... Ale zas vie, že mu skoro nikdy nič nezakazujeme a snažíme sa mu vychádzať v ústrety, či si zmyslí taký krúžok, alebo gitaru, keď chce ísť s kámošmi lyžovať, dáme evráče (už bol sám aj v Tatrách s kámašmi), môže ísť spať ku kámošovi, alebo niekto k nám, proste má dosť voľnosti, podľa mňa-nemusí klamať, keď niečo chce-ale potom aj on musí vychádzať v ústrety mne, nám, rodine... Je to asi aj obchod trochu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak mne moje baby pomáhajú, dokonca aj samé od seba, teda hlavne tá staršia, mladšia je lajdák a bordelár Keď sa upratuje, mladšia uteká na záchod a tam čuší, kým ju nevyzveme, aby sa tam nezašívala. Ale potom aj ona pomáha. Prišli sme aj na jej taktiku, že každú sobotu chcela ísť k babičke. Vedela, že sa upratuje a tak sa tomu pravidelne vyhýbala. Teraz môže k babičke až keď je upratané. Mne skôr vadia tie ich komentáre a drzačenie a papuľovanie, odsekávanie a božekovanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
záchod, to máš pravdu, to funguje aj u nás-keď treba niečo urobiť, vždy najprv zdrhne tam-akože je to teraz proste najnutnejšia vec na svete -presne-zašíváreň... Tak vidíš-každá máme niečo-náš nedrzačí, neprešlo by mu to pri manželovi-v živote od neho nedostal, ale stačí pohľad a rešpekt, hneď si rozmyslí, čo povie... A zas si myslím, že si niekedy musia povedať-veď ich to učí sa presadzovať v živote-nechceš z nich mať nejaké puťky, čo budú len hlavami kývať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Alexa ,aj u nás to tak funguje ale s tým že ja som aj niekedy rázna - ked vyžadujú okolnosti .Inak rozhovory sú aj u nás - syn má osem - tak ma zásobuje super trefnými pikoškami,rozoberáme spolu všetko z každého uhla ,teda ked akurát nie je vonku alebo sa nehrá s ocinkom....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, to je ešte malý, ale takto ste určite na dobrej ceste-zvládnuť normálne pubertu, nie s excesmi. Ale možno sa to aj dedí, alebo čo, lebo ja nepamätám, že by som vyrábala nejaké cirkusy doma-tiež som mala dosť voľnosti, musela som aj niečo urobiť, ale keď som si splnila povinnosti, naši mi dali pokoj a aj som mohla ísť, kde som chcela. V tomto období majú decká zvlášť silný zmysel pre spravodlivosť... U syna začala taká predpuberta asi v 9-tich-a také 2 roky boli dosť hororové-stále mal potrebu ma presviedčať, argumentovať, mať pravdu, no a potom sa akoby začal ukľudňovať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a nech si trebárs odvrávajú, poslúchať aj tak musia...alebo si aspoň vypočuť moje komentáre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Betana, tiež si myslím, že si jednoducho musia povedať aj oni niekedy svoje-primerane, ale veď sa to musia učiť. Treba to korigovať, aby to malo formu, aby to nebolo moc drzé, ale mne sa aj páči, keď vidím, že si urobí svoje, povie názor a tak. A toto obdobie je aj nato, aby sa učili trochu sa presadzovať, nie už len nás mať ako modly doma-veď sme tiež omylní, nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no veď ale zasa ja som ešte nezažila, že by boli moje deti drzé, skôr majú ku všetkému pripomienky, ale tak v norme. to by som ich potom inakšie zhaltovala. a môj synátor ma aj teraz každý deň objíma a vraví mi, že ma ľúbi, a dcéra si každý večer zalezie so mnou na gauči pod deku a navzájom sa zohrievame a tak. zatiaľ sa sťažovať nemôžem, aj keď papuľujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás taky tak-pripomienky, komenty, svoje si podudre, ale to je tak všetko, tak normálne-přimněřeně...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je pekné ked maju deti taky dobrí vstach s mamou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Beika, vitaj. Aj ty budeš raz mamina, budeš mať fúúúúúúúúúúúúru možností mať takýto vzťah, uvidíš, že to bude super. Lebo si ho budeš tvoriť ty a tak, ako budeš chcieť ty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem, verím že raz budem mat deti,a určite sa budem snažit byt dobrá mama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakola,podľa mňa by si sa mala tešiť,že máš dcéry s vlastným názorom a sú "hubaté".Viem si predstaviť,že ťa to dráždi,ale keď to budeš brať s humorom a nebudeš im ukazovať ako ti to lezie na nervy,skôr s tým prestanú.Obom určiť povinnosti a trvať na svojom,aby si to splnili.Komentáre môžu mať aj do rána,keď nebudú mať divákov,ani divadlo nebude.Lepšie je takéto vzdychanie,odúvanie,gúľanie očami a pod.ako apatia a totálny nezáujem.To už je potom prípad pre psychiatra,ty máš len obyčajné puberťáčky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stakola, skús ich DOBRE počúvať, keď papuľujú, aké majú argumenty, či to náhodou nie sú tvoje slová použité v podobnej situácii Detičky majú skvelý pozorovací talent a väčšinou sa v ich správaní odráža to naše. Mám skoro 20-ročnú dcéru a je neuveriteľné, ako dokázala od útleho detstva kopírovať celé vety moje aj manželove, až sme sa potajomky museli rehliť (len to nesmela vidieť ), ale zároveň si aj uvedomiť, že to my sme ju naučili argumentovať, bojovať za svoj názor, tak sa nemáme čo hnevať. Buď rada, že sa dievčatá prejavujú, aspoň máš možnosť ich pozorovať.
Moja dcéra je mojkadlo, vždy mi všetko porozprávala (až príliš veľa ), bola milá, ale v puberte sa zmenila na čertíka, odutá, papuľnatá, lajdácka bordelárka...
Osvedčilo sa nám nereagovať na nepodstatné poznámky, ktoré mali jediný cieľ - vytočiť nás. Skús nereagovať na božekanie a podobné prejavy, keď sa vadia, pusti si nahlas hudbu a nesnaž sa ich usmerňovať, uvidíš, prestane ich to baviť - už tu bolo napísané, že "bez divákov nie je divadlo".
Vo veku 14 a 15 rokov majú čo robiť samé so sebou a dospeláci, tobôž "trápni" rodičia, im do koncepcie "normálneho" sveta veľmi nezapadajú.
Keď mi bolo najhoršie a vytočená do bezvedomia som mala chuť revať, vždy som si povedala: "chudera moja mamina, toto si s nami prežívala?" (mám sestru) alebo "veď počkaj, aj ty raz budeš mať deti"!
Dnes sme kamarátky, čím ďalej, tým lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vďaka za milé komentáre a dobré rady a postoje. Je super, keď si tu teraz čítam Vaše názory. V podstate si uvedomujem, že sa nič hroznéééé nedeje 
a to je fajn. Ešte raz vďaka!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
) ahojte maminky, ja mám 4 chalanov /18,13,8 a 16 mesacov/najmenší je ašte anjelik, ale tí traja, keď ich to chytí, tak je u nás hotová "psychoška" a ja stále hovorím ,že či má 8 alebo 18,ked sú spolu tak rozum rovnaký.A tie nadávky a prezývky,ktoré medzi nimi počúvam
no a padne sem tam aj facka,dokonca mám aj takú špeciálnu varechu,ktorou im občas pohrozím. Ale inak mám s nimi veľmi dobrý vzťah,nemajú predo mnou žiadne tajnosti, hneď ako prídu zo školy referujú,čo je nové, s tým najstarším si pokecáme aj o dievčatách.Keďže bývane na dedine,tak majú dosť povinnosti okolo domu.Ale stále musia robiť spolu,aby si nemohli vykrikovsť, že jeden robí viac a druhý menej,som na nich pyšná.A nehanbia sa ani dať mi pusu aj pred cudzími ľuďmi.Nech budú naše deti pojašené,papuľnaté atď.,len nech budú zdravé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne napísané! Ďakujem za pozitívnu energiu, ktorá z Tvojich riadkov prešla až ku mne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som to robila tak, že keď si dcéry doviedli kamošky, tak som sa s nimi rozprávala tým ich slovníkom, to len otvárali ústa, že mami, si Ty normálna? Ich kamošky to brali s humorom, no ale keď odišli, tá staršia mi povedala, mami, hrozne som sa hanbila. Tak som povedala, že rovnako sa cítim aj ja. Ešte som to párkrát zopakovala, nielen doma, aj na pošte, v obchode, t.j. medzi ľuďmi a ani neviem ako, po čase bol pokoj. Teraz má tá mladšia 21 a sem-tam mi povie: "Mami, pamätáš na tie Tvoje úlety?" No nezabila by si ju? Tiež si pamätám, že keď mali tak pätnásť, šestnásť, nechceli chodiť so mnou do ochodu kupovať si veci, vraj trapoším. No a teraz mi dcéra povie: "Mami nejdeš so mnou, chcem si kúpiť rifle?" Vraj s kamoškou to nie je ono. Spomeň si na svoju pubertu, alebo sa opýtaj mamy, ak si už na nič nepamätáš.
Puberta je krásne obdobie, len pre rodičov je veľmi ťažké. No ale tie spomienky na tie časy ničím nenahradíš.
Zapamäaj si, čas pracuje pre Teba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto na nich vyskúšam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja ked mám rozšafnú náladičku , (spievam anglické piesne, popri totálnej neznalosti tohto jazyka, predvádzam tanečné kreácie atd.) mi moj syn povie, aby som sa ukludnila a po chvíli dodá: Uvedom si,že takto by si mala upzornovat ty mňa, nie ja teba!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dobré
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja osobne som ani nie tak nedávno bola taký pubiš a veru to nemali so mnou ľahké. v 14tich som 1 krát zdrhla z domu na 3 dni napríklad. na vela vecí nie som hrdá ale teraz už mám s našimi úplne iný vzťah.
u mna bol hlavný problém že rodičia rozbiehali firmu a na nás nemali čas, tak som pubertu trávila na košických sídliskách s punkáčmi :)
ak ti možem poradiť, tak sa s kočkami veeeela rozpravaj a začni ich brať ako seberovné, lebo oni sú presvedčené že toho vedia omnoho viac ako ty
/ preto aj to označenie že TRAPNA :)/. Skús byť s nimi kamarátka, nie len tá čo mapomína aj ked verím že to je ťažké. Lebo ak ti nebudú dôverovať, tak za tebou so žiadnym problémom neprídu a ty možno o pár rokov nebudeš vedieť aké tie tvoje dcéry sú a čo ich trápi. a neboj sa, milovať ťa určite milujú a facka sa tiež dá odpustiť, len sa potom treba uzmieriť a nabudúce sa tomu vyhnúť.
Ked ťa nabudúce niektorá takto vytočí tak si skús predstaviť že by sa jej niečo stalo a hned ti to príde ako hlúposť. Je to trocha drastické, ale niekedy si neuvedomujeme ako sa zaoberámew nepodstatnými vecami... ja to samozrejme robím tiež
Vieš moja teta prišla teraz o 18 ročnú dcéru a vtedy si človek naozaj uvedomí že čo je a čo nie je dôležité. Ona by sa tak chcela s nou pohádať a už sa nedá
no ale to už som sa zamotala do extrémov. vela na nu myslím a teším sa že tú svoju dcérku mám pri sebe :) /ma len rok, tak ešte tieto výchovné metódy na nej nie sú odskúšané/
Ale aby som to zhrnula, dievčatá ťa teraz potrebujú viac ako predtým, ale nečakaj že ti to samé povedia, ak tak v nejakej slabej chvílke
. Bud im nablízku a hlavne sa zbytočne neobávaj a NEVYPOČUVAJ!!! Doteraz mám v živej pamäti moju mamu: A čo bolo v škole? Odpoved: nič!
realita: V škole som nebola, poobede som sa s kamošmi opila a kým prišli domov tak som aj vytriezvela a bolela ma hlava :(
Tak dúfam že som ťa nevystrašila, ja som bola špeciálny prípad
Ale niečo pozitívne na záver: Teraz som zodpovedná mamička ročnej dcérky ktorá mi práve spinká chorá na rúčkach a s mojou mamou som častejšie ako ked som mala 15. A aj radšej
