Bobko má narodeniny
Bolo ráno, teda už predpoloudnie, lebo po výlete na východe Slovenska zajace zaspali až o ôsmej ráno a vstali na pravé poludnie. Pomaly by už trebalo variť obed. Dudral si Bob pre seba, keď Bobko zrazu skríkol zajtra mám narodeniny! Jeej, keby si neskríkol by som si nespomenul. Spomenul si Bob.
Ty uvar obed, ja zoženiem darčeky a pozvem hostí, dodal Bob, nasadol do auta a odišiel. Kým Bobko varil kapustu s ananasom, obľúbené zajačie jedlo, Bob sa snažil pre Bobka zohnať čo najlepší darček. Inak mal starosti, kde ho schová pred zvedavým Bobkom. Bol už podvečer 18:21 hod a Bob sa stále nevracal. Ak sa do hodiny Bob nevráti, budem musieť zjesť posledné jedlo - nariekal hladný Bobko.
Ale príslovie hovorí, že čakanie sa vypláca a Bobko to vedel. Bolo už 19"00 a Bobko už zbadal auto, s ktorého vystúpil Bob s veľkým balíčkom darov. Môžem sa pozrieť? spýtal sa zvedavý Bobko. Zajtra keď padne úplná tma, pred tým prídu hostia, najeme sa a potom uvidíš - povedal Bob a vyzeral veľmi šťastne.
Na ďalší den, keď zajace raňajkovali, Bobko sa opätovne pokúsil pozrieť do balíčka. Hej mladý muiž, vyčkaj napomenul ho Bob.
napokon sa dlhokánsky den skončil, bolo pol deviatej večer a začalo sa stmievať, keďže bol jún. Boli tu už aj hostia tu je tvoja sestra, tú poznáš a môj kamarát, ktorý býva v Amerike, predstavoval Bob a naši kamaráti sa pustili do mrkvičky. Za chvíľu bola úplná tma a vtedy Bobko uvidel to prekvapenie. Zrazu na oblohe sa zablysol ohňostroj, zelený, červený a biely. Celá Bratislava to videla. Stále som si prial vidieť ohňostroj naživo - tešil sa Bobko. Okrem toho dostal sladkosti, kolobežku a hračkársky vláčik.
Koniec !!!
Dankova ďalšia rozprávka. Pekný deň
Martinka,super, len nech to tvoje chlapča píše...
