Ahoj....
tak akosi som sa dnes rozhodla troska sa vypísať zo svojho problému....mám už dve takmer dospelé deti syna 19,5 a dcéru 17 .Človek sa o to celý život stará, dá tomu aj nemožné a naraz sa objaví v blízkosi ,,dáka ,, slečna ktorá sa tvárui akoby mala všetku múdrosť sveta a v hlave Vášho syna nastáva totálny chaos.....všetci naokolo mu krivdíme, všetci sme zlí, nemáme sa o neho starat....on už chce byt samostatný:-/ ale pritom v živote ešte toho veľa nedokázal...Naraz sa chce stavať na vlastné, podarilo sa mu nájsť si brigádu a ohromne sa cíti pri peniazoch....a všetky míňa s dotyčnou slečnou...krásne ich z neho ťahá.....proste paráda a naraz sme my ako rodičia niekde úplne na samom konci...proste hrozný pocit...
poznáte niekto tieto stavy???? čo ďalej, ako postupovať?? naozaj neviem......
Ja mám tiež už dospelé deti a radím im už minimálne, snažím sa už len ich usmerniť, trebars aj s tými peniazmi, ktoré si zarobili na brigádach, je jasné, že si ich chcú užiť , ale keď si ja spomeniem na svoje skúsenosti tiež mi moja mama do nich nekecala, ale vedela som, že keď niečo budem chcieť tak to nedostanem, lebo som na to mala myslieť, keď som tie peniaze mala. Tak aj deckám sa snažím naznačiť, že si majú kúpiť veci po ktorých túžia a potom nech si ich aj míňajú, lebo ja mám 4 decká 23, 21,18,7 a nemôžem im dať všetko čo chcú, dvoch mám na vysokej škole
syna, dcéru, tretia tohto roku končí strednú, tak si viete predstaviť nároky aké sú v našej rodine, tak si teda myslím, že sú rozumné a vedia si koruny vážiť. Aj tvoj syn musí na to prísť, a vôbec si nemyslím, že je zlý, len konečne má peniaze o ktorých rozhoduje sam a divíš sa mu, že ich chce míňať so svojou kočkou? Na to si musíš zvyknúť, že už ti tvoj chlapček nepatrí a snaží sa rozťahovať krídla a vymaniť sa z náručia rodiny, snaž sa mu byť nablízku, ale nesnaž sa ho kontrolovať za každú cenu aj ty to musíš pretrpieť ako každá matka, že deti sa snažia byť samostatné.a už nechcú počúvať naše rady, neboj má ťa rád, len teraz musí poriešiť niečo čo v živote čaká na každého, svoj vlastný štýl života a ty musíš už len sem tam správnymi radami, nenápadne ho usmerniť tam kam by se mal uberať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Snify, netrap sa tym, ja viem ze sa to lahko pise, mam 30 a presne viem, co ma ten tvoj syn v hlave. On na to, ze robi chybu musi prist sam a hlavne, skus sa s nim porozpravat, ale nevnucovat mu tvoju pravdu a nezakazovat mu. Zakazane ovocie najviac chuti, kazdy si tym presiel a za par rokov sa na tom zasmejete spolu 
Ale prajem velmi pevne nervy 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mery:-}
Tiež mám syna v tamto háklivom veku a niekedy ma
z neho čert berie. A svoju nezávislosť a samostatnosť dokazuje svojsyk, tak, že nie je od nás závislý(rozumej čo dom dá, je jeho)ale pomoc pkolo domu až po dôraznom a náročnom kolotoči vyjednávania a ústupkov. Niekdy už nevládzem. Tiež mám pocit, že je za tým frajerka, alebo nie?
Babo raĎ
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobré ránko, ďakujem za Vaše názory a postrehy, je fain si prečítať, že aj niekto iný má podobný problém....Tiež to u nás funguje štýlom , že syn je samostatný, ale mama nakúp, navar, ožehli...všetko čo je doma je aj moje a to ostatné nech nikoho nezaujíma....Vždy a za každú cenu chce mať presadený len ten svoj názor......včera som sa pekne snažila po prečítaní Vašich názorov zaťať zúbky a pekne sa snažiť nevšímať si ho...a viete aký bol výsledok??? Vraj teba už ani nezaujíma kam idem a kde som bol??? V kútiku duše som sa tešila, že ,,Keď nejde Mohamed k hore, prišla hora k Mohamedovi,, a tak som iba odpovedala , že veď už si veľký a dospelý tak asi sa vieš o seba postarať......
Potom šiel von k svojej ,,kamarátke,, ktorú často nazýva štýlom :Idem von so spolužiakom,,...xixix a predstavte si mi aj povedal, že pôjde asi aj za ňou a asi tam aj ostane spať....iba som povedala, že v poriadku.....Myslím, že toto bude asi naozaj momentálne tá najschodnejšia cesta....:-} som zvedavá ako sa mu bude páčiť tento spôsob správania.......Veď počkaj zajac, my prídeme na to ako ťa dostať tam kam potrebujem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím si, že každý z nás je strojcom svojho šťastia a ako sa vraví, múdry sa učí na chybách iných, hlúpy na vlastných. To sa týkalo aj môjho syna. Po skončení ZDŠ-ky šiel na Vojenskú do Nového mesta nad Váhom,po absolvovaní na dva roky do Rakovníka. Pri jednej z návštev domova sa zoznámil s jednou dievčinou a zaľúbil sa ako sa vraví po uši. Darmo sme mu dohovárali že je ešte veľmi mladý na takýto vážny vzťah, predsa si ešte nič neužil, nikam nechodil, nič neskúsil, ale nič nepomáhalo. Dievčinu sme poznali a odhovárali sme ho od nej z toho dôvodu, že sa k nemu povahovo vôbec nehodila. Ale bola to jeho prvá a nedal si povedať, mal vlastnú hlavu a keď sa hlásilo dieťa, tak sa ako 20-ročný oženil. V manželstve nebol šťastný, pomaly a iste začal spoznávať negatívne stránky svojej vyvolenej a samozrejme to po čase skončilo rozvodom. Dnes ako 35-ročný žije dlhodobo s jednou dievčinou, s ktorou si výborne rozumie, ale vstúpiť do ďalšieho manželstva sa zatiaľ nechystá, poučil sa na vlastnej prvej chybe. A tak si myslím, že každý máme akýsi predurčený osud a darmo my skúsenejší budeme deťom niečo prikazovať, alebo zakazovať, zrejme si musia na vlastnej koži skúsiť ako chutí život. Vtedy ma to veľmi trápilo, veď každá matka chce pre to svoje dieťa len to najlepšie a videla som, že sa chlapec rúti do záhuby,ale ako vravíš aj Ty, mal svoju hlavu a cítil sa táááááááák dospelý a nezávislý, ale ako šli roky dospieval a dnes sa len pousmeje a povie, mami, asi to tak malo byť, dnes som šťastný a tak som šťastná aj ja s ním. Nechcem dávať rady ako a prečo, nechaj udalosti plynúť a buď príde na to sám, alebo sa poučí na vlastnej chybe. Aj keď pre tie naše ratolesti chceme to naj a snažíme sa ich pred nástrahami života z vlastných skúseností chrániť, stejne si spravia po svojom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj baby,
tak problém s mladými?
Aj ja ich mám, niekedy bývam z toho taká nešťastná, že veľmi ťažko hľadám vlastnú dôstojnosť a cenu. 
Veď keď vidím, akú cenu má pre nich matka, čo sú pre ňu tým najdôležitejším... neviem sa otriasť a brať ich ako samostatné bytosti, aj keď u cudzích nemám ten problém.
Milá Snify, tvoj syn má aspoň dievča, nech sú nástrahy velké, jeho osobnosť sa tým rozvíja, peniaze sa len učí užívať a snáť si si niekedy nemyslela, že ti bude prispievať na náklady...
Keď boli malí, hovorila som im:"Marian ty ma budeš živiť a Mária ty mi budeš platiť nájom...!" Aby sa im to vštepovalo...HAHAHA
ešte bol malý a nechcela som mu niečo kúpiť v potravinách, tak mi povedal: "dobre, ale počkaj, keď ťa budem živiť..."
Moja slabá stránka je, že sa hneď smejem...
Moje deti sú strašné!!!
Neviem, ako to vydržím, jediné čo viem, že chcem aby boli šťastné.
Ale naozaj ich netreba príliš otravovať, lebo vidím, že to vypáli vždy inak, ako by som chcela...:-/
Milujem ich, som tu a čakám kedy ma budú potrebovať a ak nebudú, bude to pre ne asi lepšie, a ja si budem musieť poradiť bez nich, ALE NEPOVEDZTE IM TO!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj nechcem sa nikoho zastavat...len sa chcem spytat mas s tou slecnou osobne nezhody? Ci sa ti len nepaci, ako sa pod jej vplyvom sprava tvoj syn?
a dava mu rozumy. Rovnako som mohla aj za ine veci... Priatel si "kvoli mne" dobrovolne predlzil o rok studium na vyske, aby sme spolu promovali. Neposluchol moje odhovaranie a tvrdohlavo si urobil co uznal za vhodne on. Samozrejme, ze jeho mama to tiez pripisala na rovas mne... Napriek tymto problemom, sme pred tyzdnom oslavili 10 rokov co sme spolu. A musim povedat, ze vychadzame aj s jeho rodinou velmi dobre. Bohuzial svokra uz nie je medzi nami, ale nemam na nu tazke srdce, len obcas si spomeniem, ako to bolo medzi nami na zaciatku...:-/
Ja mam dieta sice este male, ale z vlastnej skusenosti mozem napisat... Ze moj chalan ked sme boli vo veku tvojho syna, tiez na mna minal vela penazi, ktore zarobil... Pritom vobec som ho o to neziadala, skor som ho nahovarala nech setri. Ja som pochadzala z rodiny, kde sa peniaze pouzivali rozumne a trosku mi to "rozhadzovanie" prislo divne... Samozrejme, ze jeho mama to videla rovnako ako ty, ze ja som ta, ktora ho zblbla, "stavi" ho...
Takze tolko moj postreh z druhej strany..., ak to nie je tvoj pripad, tak potom neviem poradit...