Môj šesť ročný syn Jakub bol nejký divný.Niečo mi na ňom nesedelo.Potom som na to prišla,jeho ucho bolo proporčne a farebne predimenzované.Iba trošičku.Nevenovala som tomu až takú pozornosť.Ráno Kubo mrnkal, ucho bolo hnusné,spuchnuté a farebne by sa nemuselo hanbiť ani kvalitne vypečené prasa.
Pani doktorka bola milá,a napísala papierik k ušnej.
Čakali sme 3 hodiny.Ušná bola milá,starostlivo Jakubove ucho prezrela zvonka aj zvnútra, ale vylúčila ,že by Jakub potreboval otorinolaryngologickú pomoc,odporučila návštevu kožnej ambulancie.Ucho doďaleka svietilo ako maják, svietiaci na pomoc námorníkom v osudovej búrke.Ucho bolo tak veľké ,že Jakubova hlava strácala rovnováhu....
Pediatrička bola fakt veľmi milá,dala nám papierik na kožné.Čakali sme 4 hodiny.Po vkročení do ambulacie pani doktorka od stola ,,jukla,,s nechuťou na ucho.,,Blchy ,ploštice doma máte?,,to je evidentný štípanec,, Opovrhovačne vychŕlila.Źalúdok sa mi scvrkol do tuhej hrče, ktorú vie rozpustiť len dobre nadávkovaný neurol.V predklone/nie úctivom ,ale kŕčovitom/ som vyšla z ambulancie ,s diagnózou ,,štípanec,,a radou to prejde samo.Doma som minula na odtsránenie ploštíc a bĺch a možno aj vší Savo,Domestos,Jar, a dezinfekciu od kamošky z nemocnice,ktorou patológovia čistia stoly po mrtvolách nájdených v tropickom lete po tridsiatich dňoch. .Odtiahla som skrine a vymaľovala.
Další deň, keď Jakub evidentne strácal záujem o svet, nás pediatrička prednostne/ ucho blikalo na celú ambulanciu a ľudia sa odťahovali od Nás ako od nakazených minimálne leprou/a dala nám papierik k alergoločičke.
Čakali sme 5 minút.Alergoločička bolá úžasná,vypočula ako fňuká Jabub,ako fňukám ja a diagnostikovala ťažkú alergickú reakciu.Jabub dostal injekciu a lieky,ja na zničené ruky od Sava mastičku a lexaurin na nervy.
Jakub doma zaspal a slastne sa usmieval.
Uvarila som si kávu,vyložila unavené nohy na stôl,a chcela som si pre radosť namaľovať aspoň malý obrážtek / inšpiroval ma ten maják/,ale od únavy som privrela nevyspaté oči.Prebral ma nejaký divný pohyb.Cez nohy mi niečo malé najprv prebehlo,a potom skočilo smerom k mojej hlave.....Brrr
A čo vy? Aké máte doma zvieratko?
Ja len, že dávaš dobré prirovnania. Máš talent na písanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
štýl a nadhľad mi pripomína Kvetku Veverkovú...či??
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bohužiaľ, mám skúsenosť s blchami. Mačka nám priviedla domov 4 mačiatka, ktoré schovávala ktovie kde u susedov, kým podrástli. Boli straaašne blchavé. Po pár dňoch sme cestovali na dovolenku. Po príchode sme sa rozhodli dať ich utratiť s viacerých dôvodov. MM ich vzal k veterinárovi autom. Ten bol nahnevaný, čo mu to tam priviezol, že také blchavé zvieratá ešte nevidel. Pichol im injekcie a vrátil ich mužovi do krabice. A potom prišla katastrofa. Blchy začnú z mŕtveho zvieraťa okamžite utekať a hľadať iného hostiteľa. Najbližšie bol samozrejme MM. Krabicu vyhodil do prvého kontajnera, no blchy už boli na ňom. Sadol do auta a ponáhľal sa domov do sprchy, spláchnuť tie potvory. Auto sme vystriekali Biolitom a verili, že je to za nami. Až do druhého rána. Pred raňajkami sa bol prejsť v záhrade. V bielom tričku si sadol za stôl...
"Čo máš na tričku? Kde si bol?" - pýtam sa.
"Kde?"
"Tie čierne bodky..."
Dotkol sa... a skočila. Naše mačiatka sa veľa zdržiavali v drevárni a tam aj nejaké tie blchy, či ich larvy vytriasli. Blchám tam bolo dobre, kým sa tam mačiatka vracali. No prišiel na ne hlad a vybrali sa hľadať hostiteľa. Zamorili nám celý trávnik a altán blízko drevárne. Kým sme na to prišli, nanosili sme ich na sebe aj do domu, našla som jednu dokonca aj v spálni na poschodí.
V panike sme vysávali, dezinfikovali a biolitovali celý dom. Do záhrady sme objednali dezinsekciu a až vtedy sme sa bĺch definitívne zbavili.
Dovtedy som si myslela, že zvieracie blchy na človeka nejdú. Nuž, hlad je sviňa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S chorobami a našimi lekármi je vždy veľa "radosti", užila si si statočne. Ohľadne zvieratiek by som mohla napísať dvojstránkovú strory o našich mačkách a mačatách, už akosi nevládzem.