A to len tak, mám čas sedieť a dostala som sa k počítaču. Hurá!
To som započula včera.
Večerná idyla
Ja som toho času na horách s deťmi. Slečny si objednali večerné kúpanie, tak nastaviť bojler, vyštelovať vodu, obaliť hlavy do igelitov a šup ich do vane aspoň na dvadsať minút. Tri minúty ako som ich posadila do vane, tak synova nuda zgradovala a vylial z recesie na platňu pece sprite, dymu smradu všade. Ja už vo vývrtke a vetrať! Pri mínusových teplotách, revem po ňom, že tie dve sú vo vani, to nevykúrime ani náhodou. Päť minút boli vo vani, keď počujem, že si vypustili vodu a my ešte ani nevyvetrané. A tak ten dostal hubovú a vetral a tie dostali hubovú a sedeli v pyžamách na posteli a ja som sedela v kuchyni a čítala časopis a snívala o večernej idyle a teplej vode. Keď zrazu ktorési píplo, že niečo potrebuje a druhé ho zastavilo:
Ticho! Lebo maminka skolauduje!
A potom sme sa rehotali a otočili sme 3 pexesá.
Naničmama
Dnes som viedla debatu, popri obliekaní na vonka.
- Maminka, prečo čítaš Naničmamu?
- Lebo tam sa dozviem rady ako vychovávať deti.
- Aké ?
- Napríklad, že deti sa nemajú biť.
- A aké rady sú tam teda?
- Že ich treba dať do polepšovne.
- Fíha, na tej Naničmame je veľmi ťažké čítanie.
Po Mamma mia
- Ja by som OD-PADLA, keby som mala dvoch tatinkov!
- Čo ty...ale tatinko...
Kumbus a Chachamon
To som dlho pátrala, ale teraz viem, že Kumbus objavil Ameriku a Chachamon mi trval dlho, ale mal výstavu v Bratislave. Čo sa človek nedozvie.
Chachamon je úžasný
Koľko že má rokov? 
Veru ťažké čítanie tu občas máme. 
Chachamónové dieťa má 7 to je to prostredné. Som šoférovala vtedy a ona mi začala rozprávať o Chachamónovi a to je jedna z tých situácií, že je lepšie sledovať premávku a neriešiť ako si lámať hlavu. Ale potom mi to došlo.
Odvtedy ku Johanke z Arcu pridávame aj Chachamóna a jeho hrobku, som zvedavá, čo bude toto dieťa nosiť z dejepisu.
To s tou polepšovňou, aby to zas tak nevyznelo, jednak, čo ich do toho
, čo robím na Naničmame a druhá vec bola, že za otcupána to dieťa neoblečieš. Vrtí sa to, uteká, nepostojí, rečí kopu, tak aká bola otázka - takú som poskytla "vyčerpávajúcu" odpoveď. No, ale veď riešime, čítame, vzdelávame sa... 
A to o tom tatinkovi, to sa bavili dcéry medzi sebou, v tom som bola nevinne ako poslucháč, ale v hlave mi to zostalo, inak by som zabudla.
PS:
...chýba mi civilizácia, hrozné čosi...
...odpadla som
to kedysi dávno moje dieťa na otázku akú si prosí zmrzku odpovedalo,že paradajkovú
všetci naokolo išli do kolien,crystall máte to doma veselé,ale to je dobre 
áno, sem-tam na skolaudovanie.
máš veselo.
U nás perlí najčastejšie náš najmladší. Minule som sa pýtala, čo im spravím na večeru a starší mi kričí, že odbložený rožok. Mladší za ním: "aj ja chcem odložený rožok".
Pred nedávnom sme mali debatu a nejak sme sa dopracovali k tomu, že on je chlapec a ja dievča. Pozerá na mňa a hovorí mi: "ty nie si dievča", tak mu vysvetľujem, že no nie som, som žena. On mi na to "že nie, ty si mamina".
Mamina je najvyšší level.
Odložený rožok je aj u nás a mne sa to tak dobre počúva.
aj u nas bolo dnes veselo vdaka rozku. Pytam sa dcerky (este nema 3 rocky) ze co jej mam priniest z obchodu. A ona ze "taky zatoceny pasikavy rozok"
lamala som si hlavu aky to len moze byt... Potom mi to nakreslila prstekom do vzduchu a osvietilo ma-ona chcela skoricove hniezdo 
. Pri starsom synovi som si zapisovala skoro kazdu srandovnu hlasku, je toho 70 stran najdrobnejsim pismom, ked to citam placeme cela rodina od smiechu. Ked sa bude zenit dostane vesely svadobny dar 
Najkrajší svadobný dar a veľmi hodnotný.
Ja dosť zabúdam. Niekedy sa smejem, že to občas hodím sem, aby som si tu niektoré hlášky našla, potom si viem vybaviť situáciu, dokonca obdobie, kedy som to písala. A lenivá som na zošit. Nech sa vám nestratí.
Tiež som rozmýšľala, ako tvoja malinká opísala škoricové hniezdo. Deti vedia opísať tak "maľovane", len keby sme dospelí viac počúvali. Minimálne ja. Niekedy ma zaujíma iba záver a o koľko farieb v slovách prichádzam.
A smiechu a spomienok.
Fakt stoji za to zaznamenat tie detske mudrosti, lebo sa ich vacsina strati do nenavratna. ja si pisem kade tade, co je po ruke - do telefonu, na papierik, tabulu, do mailu. raz za cas si dam tu namahu a dam to do kopy, odatumujem a prepisem do pocitaca. Ked raz budem mat cas, tak tomu chcem dat kniznu podobu aj s fotkami z prislusneho obdobia. Ja som inak vo vsetkom dost lajdak, ale za tieto zapisky som na seba pysna
oooch, k ohnu, smradu a pod., sa dnes vyjadrovat nejdem, lebo skolaudujem. Ale nemozem vysvetlit, 9-rocnemu synovi, ze zena moze mat rovnaky uces, farbu vlasov ako ina zena, ale su to DVE rozne osoby. Na priklad herecky vo filme, rozne zname ktore stretavame ... no ma mimoriadny problem s ich rozoznavanim a dostava ma do absurdnych situacii, kde JA, vyzeram ako ... s prepacenim, debil.
no, nazdar...
...že schválne, že kedy? ako? prečo?
Aries, ty máš doma malého chlapa, skôr myslím, že určité veci nie sú pre neho podstatné a o tom to je a môžeš vysvetľovať do aleluja. Proste je to tak.
Dan-cula hore mi pripomenula tie roky.
Kedysi v mojich začiatkoch na NM tu tiež bol blog o brebtoch alebo čo deti povedali, určite je to niekde v archíve, ja teraz neviem, či ma nezmažú za neslušné slovo, ale musím.
Jedna maminka, sorry, naničmama /ahoj, ak čítaš, pozdravujem/ vtedy napísala, že išla so synom za ruku a on sa pozrel na oblohu a povedal:
- Aha, mami, letí jebadlo!
A celé tie roky, keď vidím na oblohe tryskáč, tak ma napáda táto veta. Takúto perlu moji ešte nevymysleli.
tak len na okraj mám známeho ktory zamerne zamieňa slová-a ja ked potrebujem rychlo čosi povedať prvé ma napadnú tie jeho sprosté napr.názov obce Košťany u neho Kokoťany,jedáleň-jebáleň..ale tryskáč boduje viac..myslím že od dnes sa budem na oblohu pozerať s usmevom..
jebadlo je dobré........
. Minule sa mi podarilo to po ňom zopakovať a to doslovne, ešteže ma nikto iný nepočul. Musela som sa smiať sama na sebe a Maťo na mňa pozeral... 
mňa ešte napadlo, náš mladší začal neskoro rozprávať, skoro ako 3 ročný, nastupoval do škôlky a nikto mu nerozumel, mal takú svoju reč. Postupne sa rozrozprával a teraz ako 4 ročný, je to obrovský pokrok (navštevuje v škôlke aj logopedičku).
Ale stále má problém s niektorými písmenami, narp. zmäkčuje "c" v slove pizza (pica)
Má problém aj so skloňovaním - napr. mamina kúpil a Maťko zjedla ... Tak tu vznikajú tie situácie, že ja nie som chlapec...
To skloňovanie nepoznám, to je pekné. Situácie musia byť ešte zaujímavejšie.
skloňovanie... to už bol večer...
Nas najstarsi zacal rozpravat pomerne skoro, okolo roku a tiez zaujimavo sklonoval. Napriklad miesto pijem, hovoril pim a podobne. Teraz ma 6 rokov a stale ma problemy so sykavkami a L, R. Uz som zufala, on to povedat vie, ale nepouziva to. Podla logopedicky sa vraj nepocuje, resp. nepocuje ten rozdiel.
Najmladsi zacina rozpravat teraz v 16 mesiacoch a napr. Ó je oko, nono je noha, havo su vsetky zvieratka. A ked sa ho opytame ako sa vola tak oo (poslednu hlasku mena a prvu priezviska). Mame teraz doma veselo.
Náš mladý, keď začala rozprávať, tak si všetko skracoval a upravoval tak, že prvý slabiku slova povedal dvakrát - tratra bol traktor, keke bol keksík ... a najlepšie bolo - mali sme kamaráta, hovorili sme mu Kubo (hoci sa nevolal Jakub) a toho volal Kuku - tomu kámošovi sa to tak zapáčilo, že sa (na pohľadnice kamošom a tak) začal podpisovať Coocoo
Bol CooCoo Cool
Naši chalani mrvia časovanie slovies
robím-robíš-robí-robíme-robíte-robiJÚ alebo staviam-staviaš-stavia-staviame-staviate-staVIAJÚ, prípadne zahlási niektorý "Postaviam si niečo z lega." 
...a to sú už školáci.
postaviam
po liptovsky 
No tak toto postaviam naších už násť-ročných stéle neviem odučiť. Ostalo nám aj kepuč namiesto kečup. Momentálne sa už dlhšie "zabávame" na správnom používaní dva-dve a napadlo mi, napadlo ma.
Dala som nadpis prečítať junákom a vyhnala ich spať - dnes boli mimiriadne protivnííííí, hlavne starší, ktorý nedokáže pochopiť mladšieho fantazijné hry, nie to že sa do nich aj zapojiť, a tak mu pre istotu nadáva. A mladší mu neostával nič dlžný!
Vyliať sprite na sporák, tak to je nápad hodný "Mladého chemika" 
Mala som takú súpravu (staršie ročníky vedia), po prvej diere v koberci od kyseliny som používala ako podložku plech na pečenie a raz som ho zabudla opláchnuť, len som ho upratala do rúry - ani neviem, čo to starká išla piecť... tiež sme dlho vetrali, aj utierkou som dostala...
A teraz sa tu rehúňam na Chachamónovi
Nuž v našom prípade neberiem do úvahy žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani nápady "mladého chemika" ani iné. Ja keď som si predstavila, že by tá platňa praskla, tak som šla do nekonečnej vývrtky.
U nás to bola nuda najvyššieho stupňa...mladý poctivo zarezáva, drevo nosí do bezvedomia, popol vynáša...ja mu dám sprite na platni.
A ten údes, že AHA, ono to skaramelizovalo. Zázrak.
Nevinné očká na maminku.
To je na tých vymýšľavých junákoch najkrajšie (aj keď mamu občas ide poraziť - mňa naposledy, keď si mladší posypal kiwi práškom na pečenie a rehlil sa, ako to penííí a lezie po obruse)... vie, že zle spravil, ale dopracoval sa k nejakému objavu, ba priam zázraku
a to je pre neho také pohladenie ega výskumníka, že sa matka môže aj na kolomaž rozliať, s ním to nehne 
Sú proste úžasní!
...ale kdeže.
Najlepšie sú tie odpovede, veď poznáš aj ty.
Otázka:
Prosím ťa, PREČO?????
Odpoveď:
JA - neviem....
A sme vybavené...
Dobrá si, ja som pri najmladšej skončila vo fáze, "neotravuj ma", keď si dovolím pripomenúť, napr., že treba prečítať vlastivedu ...
Ale najlepšia je jej hláška "Mamka sa chce potískať", ako že chce objať.
Ešte k dvom tatinkom poznámka... pamätám sa, keď mladší objavil, že mama nemá pipíka. Hneď utekal za tatom, že mi treba ísť nejakého kúpiť
a dlho mu nešlo do makovičky, prečo nie sme doma všetci rovnakí (s pipíkom a bez pŕs). To mal necelé 3 roky. Niekedy v decembri túto tému zaklincoval starší, že keby som aj ja bola chlap, mohli by si ísť umývať zuby do kúpeľne aj keď sa sprchujem 
Tak neviem, čo by im pán Chromík povedal na toto 
Môj vtipný muž vtedy chalanom povedal, že pipík si mamy nekupujú, ale môžu si hocikedy požičať od tatinov
Neboli dotazy ako? To by sa mu ešte len vysvetľovalo.
Také ešte tatka čaká
starší už ma začína z kúpeľne vyháňať, schováva sa, hambí, keď chodím len v gaťkách a podprsenke (napr. večer, keĎ sa idem osprchovať a je ešte náhodou hore). To zase budem mať zábavu 
a drahý nervy 
Moja mladšia dcérka, keď začala hovoriť nevedela správne vysloviť babkine meno - Libuška. Hovorila jej babka Jebuška - čo babka s predýchavaním vždy opravila.
...ale s akou láskou to muselo znieť. A babka s láskou predýchala.
Mne sa minulý piatok zadarilo tak čerstvo zas spraviť zo seba spraviť nechápavú. Totiž moje deco, keď pošlem na vlek a zaplatím mu, tak keď prídem, nájdem ho pobehovať s lopatou po svahu, ja v nervoch, prosím ťa, prečo??? Ostatní lyžujú a ty s lopatou??? Odpoveď úplne jasná: Opravujem svah, maminka!
Mladý bol minulý týždeň na lyžiarskom, vo štvrtok, že mali diskotéku. V piatok ráno došla esemeska, že bolo "absolútne super, robil som DJ". Tak si vravím, bože zasa, všetci sa bavia a moje deco tam maká, ale že sa už nejdem čudovať, tak som mu zavolala, že ako? a čo? Teda čo púšťal?
Že pesničky...
Hmm... (múdra som bola)
Pýtam sa inak, že čo teraz letí?
...že, Haus!
Hurá, rozumiem reči môjho dieťaťa! Myslím si.
..."a ktorá séria, prvá, druhá, tretia, štvrtá????"
A z telefónu:
...to je hu-dob-ný štýl, maminka.
PS: poznáte haus???
Strašné čosi.
No máš veľmi robotné deti.
A ty si musíš doplniť vzdelanie 
Moja mamina nedávno oslavila 60tku. Keď sme sa chystali tak sa starší, takmer osem ročný syn pýta:
Mami a koľko rokov má babka?
Tomáško už celkom dosť, odvetila mu moja sestra.
A ja mu kričím z kuchyne že Tomáško 60 rokov má babka.
A Tomi len tak tresol : Chudato.....
Skoro som zomrela a brucho ma bolí ešte teraz čo som sa rehotala jak utrhnutý vagón....
Hehe, tie detske presmycky asi pozname vsetci. Kečup-kepuč, mesiačik-semiačik. ideme-imede, prip. sklonovanie, huby- jeden hub...
Ale u mna bola uplny top minuly rok otazka: Kto to bol ten MikulášKo Perník?