Zuzana
Máš svätú pravdu, ja som už raz napísala, že deti vychovávame tým, ako sa správame, ako konáme... anie tým, že im 2 hodiny nadávame, ale tiež som písala, že deti majú vedieť a vidieť, že život nie je len o pohode a sú aj hádky, ale dajú sa riešiť.
Deti si všímajú aj to, čo nám ujde a mám na to peknú spomienku, keď mi zomrela moja starká a bola som s deťmi doma sama a manžel bol mimo republiky a mal sa vrátiť až na druhý deň, deti išli ešte do školy a písali písomky, tak som im v ten deň nič nepovedala. Či som chcela alebo nie, deti si to všimli, aj keď somsa chcela skryť za to, že som sa učila na skúšku, ktorú som mala o 2 dni...
A tiež, keď ma nahnevá jeden, tak som jednoducho prísna, ostrá a na oboch, nielen na toho jedného. Tomu sa neubránime, veď aj keď im niečo nejde, tak nie sú na nás milí...
To čo je na nich pekné, je to , že keď vidia, že som ako fúria, tak sú takí poslušní...ALe platí to aj naopak...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maja už v diskusii o hádkach nás dospelých spomenula, že musí kontrolovať svoje vášne a pudy, kvôli deťom, ktoré sú výborným pozorovateľom a súčasne citlivým barometrom našich nálad. Ak obídeme to, že naše ratolesti verne kopírujú naše každodenné správanie, jednoznačne sa mi potvrdilo, že okamžite reagujú na výkyvy našich psychických stavov. Akonáhle som ja unavená, podráždená, trochu zvýšim hlas, už mám doma tri urevané, ukričané a hašterivé deti. Niežeby také neboli aj bezomňa, ale moja nervozita na nich pôsobí ako katalyzátor. Týka sa to aj konfliktov s mojim drahým. Malinká slečna sa tiež prestane usmievať a je nespokojná.
Musím podoktnúť, že aj opačným smerom funguje výmena zápornej energie fantasticky.
Aké máte vy skúsenosti.