vierka,
prestan sa obvinovat. stalo sa, zial, uz sa neodstane. Viem, ze je to hrozny pocit, ale vycitky ho nezmensia, skor naopak.
Tvoje deticky - obidve teraz potrebuju, aby si bola pri sile.
Mna skor zaujima, akym pravom ti tvoje okolie akokolvek nadava. Co na to tvoj manzel?
Nie je toto vsetko nahodou uz posledny impulz na to, aby ste riesili svoje samostatne byvanie, svoje samostatne rozhodovanie o svojom zivote a detoch?
Eva 
evka opísala si presne moje pocity z toho prípevku. vierka ako sa hovorí "stane sa aj v lepších rodinách", netráp sa. Každopádne by si nemala dovoliť, aby Ťa svokra mlátila (
) a ktokoľvek Ti nadával - eva m má pravdu, asi prišiel čas radikálne riešiť osamostatnenie sa.
Pesne tak, neobviňuj sa.Ty si urobila všetko pre to, aby sa nič podobné nestalo...Deti sú živle a aj keby si ich neviemako strážila, nehoda sa stane ľahko...Nechápem, ako ťa možu vyhodiť z bytu....Čo na to hovorí manžel? Dcérke prajem skoré uzdravenie...
dakujem..manzel ako som pisala evicke si necha ,,srat na hlavu,, mamy sa boji ako cert svetenej vody noa z bytu nevyhodili jeho a deti ale iba ja musim odist lebo som nezelany prizivnik...
Evicka moja ano mas pravdu...ja uz davno davno som hovorila manzelovy aby sa odisli ale nemame este zial ani na hypoteku aby sme odislil..aj jeho brat (velmi rozumny muz) mu hovoril ze toto dovolit nemal aby ma jeho mam bila a kazdy nadaval..ale on je taky no necha si skakat po hlave a dav aj on mi to za vinu...hovoria o mne ako o matke ktora sa nestara nevari ma neporiadok...som pre nich doslova obycajna ku*va...ja som sa snazila vzdy byt mila a trpela som im to..ale naposeldy ked sa nam narodila druha dcera a chodila ju svagrina obzera a nakoniec povedala muzovi- to si si isty ze je to tvoje? nejak sa nepodoba...je toho vela ale proste ja sa citim previnilo a zodpovedne za to co sa stalo mojej malej...boli to ma aj za nu.
vierka,
tak ak sa tvoj manzel nema k cinu, maj sa ty.
Vyhladaj nejaky podnajom, kam by ste sa spolu prestahovali, zacnite zit samostatne, s manzelom sa dokladne porozpravaj.
Eva
vierka 
je mi ľúto čo sa stalo tvojej dcérke, a aj ako sa k tebe zachovala manželova rodina a v podstate aj sám manžel.
tvoji rodičia by ťa s deťmi nemohli prichýliť? alebo nejaká kamarátka?
to je problem ze my mame kam ist ale tam nieje zasa praca...a mala sa mi uz raz pscyhicky zosypala a to som bola prec od manzela len tri dni...je strasne naviazana na ocina a aj ked je dilino aj tak ho milujem a nechcem on prist a ani byt bez neho
Vierka, sory, ale toto je týranie. Myslím Teba, nie Tvoje deti.Toto treba riešiť, zavolaj psychologičke, choď ju navštíviť,rob niečo. A malá, že sa obarila, je mi to veľmi ľúto, ale nemôžeš sa obviňovať, toto sa proste stáva, nemôžeš mať oči všade.Som zvedavá, či by svokra a švagriná boli také múdre,keby sa to stane im. na Tvojom mieste by som sa tiež porozprávala s manželom, skús mu to povedať, čo cítiš a ako sa cítiš, keď sa k tebe takto správajú. Držím palce malej aj Tebe.
Milá Vierka, suhlasím s vyvykou, že ide o psychicke tyranie, o to horšie, že celou rodinou.A to by tvoj manžel dopustil, aby ta vyhodili? Je to strašne, čo sa stalo dcerke, a určite si taketo niečo dáva za vinu každá mama, ale nie vždy sa dá tomu predisť. Nemožeš všetko doma schovať, zamknuť....Moj syn mal asi 2 roky, ked za pritomnosti 3 dospelych zhodil televizor zo skrinky, velky ťažký telkáč!!! Proste prišiel, a jednou rukou stiahol..a my sme len hladeli!!!!! Držim palce dcerke, aby sa rychlo vyzdravela
maju pravo poslat ta prec zo svojho bytu, ktory nie je tvoj, to zakon dovoluje. ale zase nemaju pravo odlucit matku od deti. o tom nemozu rozhodovat, ani ta donutit. to by uz konali protizakonne. takze by si to mali premysliet, co vlastne chcu.
verim, ze sa citis vinna, kto by sa necitil. ale su to naozaj veci, co sa stavaju a nezabranis im, nech robis, co chces.
mne sa dcerka potkla na uplnej rovine, na chodnicku z udupanej hliny (netusim ako sa jej to podarilo, sli sme pomaly, prechadzkovym krokom). nikde ani kamienka. drzala som ju pritom za ruku, ale aj tak padla na kolienka a jednou rukou sa oprela o zem. ci na potvoru presne v tom mieste nebolo nieco ostre? neviem, co to bolo, nenasli sme to. kazdopadne si na tom rozzrezala dlan asi na tretine. tolko krvi a taky plac.
svojim sposobom nestastna nahoda, ale ja som sa citila mizerne, ze som ju od toho neuchranila. vsak som ju drzala, ani som ju na sekundu nepustila. ale nepomohlo to. az teraz, cca po tristvrte roku jej ta jazva uz skoro zmizla (kedze pokozka na dlani sa obmiena celkom rychlo).
ak spravne chapem, ale z tvojej strany uz jeden pokus o odchod od manzela bol, vsak? popravde sa mi nechce verit, ze si sla na tri dni na navstevu niekam a dieta sa z toho psychicky zrutilo, lebo bolo bez otca. nebolo to skor tym, ze ste odisli v situacii, ktora bola pre nu stresujuca? ze aj ty si bola napata a znepokojena? ze citila, ze medzi rodicmi sa deje nieco ohrozujuce?
ahoj magic...no hej deti su nevyspytatelne a aj tie nestasne nahody..a k tej situacii na ktoru sa pytas: manzel pracoval cely tyzden - 7 dni aa kazdy den 13 hodin vikedny 14 ako v restikach...v piatok sme isli k nasim bolo fajn zabava vyborne..v nedelu odisiel kedze v pondelok nastupoval do prace. my sme s dcerkou ostali u nasich..pondelok bol v pohode, bolo pekne boli sme vonku...v noci vsak nevedela zaspat no nakoniec to vzdala. v utorok sme sa s nou boli prejst po dedine a tak ale vecer uz sedela pri dverach.. v stredu bola smutna zacala byt apaticka nemala zauem o nic len hladela smutne na dvere..vo stvrtok mi uz nic nejedla len plakala a nechcela pustit z ruky ocove tricko...vo stvrrtok vecer presne o pol 6 zacala hanckovat...do rana do pol 8 sa zostrala presne 14 krat a dva krat vracala mala teploty..nasledoval kratucky scenar: lekar, auto pohotovost razom sme sa octili spat v ke..hospitalizovali ju pre podozrenie na otravu jedlom..ale to v sobotu vylucili..v nedelu jej robili testy na rotavirus a vsemozne infekcne3 ochorenia...v pondelok ju odpojili od infuzii a snazili sa aby jedla..ziaden uspech...a tak v utorok rano nam primarka povedala ze aby sme si ju skusili vziat domov ze ci ked bude s ockom to prejde a sa naje, tak kontrola na dalsi den a ak nie tak sa mame vratit.. a ked sme ju brali domov neodlepila sa od otca ani na krok..doma jedla vsetko co videla az som sa bala ze jej bude zle...na dalsi den sme boli na kontrole a primarka povedala ze este toto nevidela aby dieta tak liplo na otcovi...zaver bol jednoznacny : silny negativizmus pre nepritonost otca...
aj to je mozne. s tymto som sa ale ani ja este nestretla, aby dieta takto postradalo jedneho z rodicov. viem, ze dokaze plakat za nimi. aj niekolko dni (na taboroch sme to mavali - preplakali aj cele dva tyzdne, co sme tam boli. doslova blokovali telefonnu linku telefonatmi domov a pri tom telefone by aj spavali, keby sme ich nedonutili ist do postele). ale naozaj prvy raz pocujem, ze to moze byt az taketo. az s takymto stresom som sa nestretla.
to iste sme povedali aj my a aj lekari..ale tak..ona tazko znasa aj to ked oco ide rano do prace tak place a vecer uz oxiduje okolo dveri a tati tati tati.....
vierka, moj syn mal jeden rok, ked sa vedla mna obaril. Nemocnica, operacia a aj nasledky. Velmi ma to zmenilo, no inak ako teba, mna rodina velmi podrzala, kazdy vyrukoval s nejakou boliestkou, s ktorou sa tazko vyrovnaval. Komu tie tvoje vycitky pomozu? Viem, ze to nebude lahke, nejaku dobu urcite nie, ale drzim palce.
Ako to je s tym vyhadzovom? Ak sa ty staras o babatko, nemohol by byt manzel v nemocnici s dcerou? Alebo ak by ta zobrali aj s babatkom ... skus, myslim, ze by to velmi pomohlo. Bola som 10 dni so synom v nemocnici, ak by mi to nebolo umoznene, zaplatila by som si aj nadstandard, vtedy su neobmedzene navstevy a mozu tam byt obaja rodicia ...
Ja som mala ako 1,5 ročná obarenú celú nohu vriacou vodou (od bedrového kĺbu až po členok mi komplet zliezla koža). Prevrátila som na seba plný lavór vriacej vody. Tiež ma mama spustila len na sekundu z očí. Nevyčítaj si to. Nehody sa stávajú. Rany sa zahoja aj na tele aj na duši len to chce čas
Prosím ťa, prestaň sa obviňovať aj ked ťa chápem, aj ja som trpela tak ako každá mama, ked deti boli choré a boli to, len nemôžeš zabudnuť, že máš aj druhé dieťa. No a určite rieš situáciu s byvaním, to predsa nie je možné. Vieš radšej nech dochádza za prácou, ale nech sa nemusíš báť, čo bude a čo povie rodina a tak. Potrebuješ to riešiť, lebo potom aj deti trpia a oveľa viac ako si myslíš. No a to že mala je naviazaná a nevydrží bez oca - no nie je to až tak pravda, ved aj teraz bude v nemocnici. Chceš to tak vidieť, máš rada svojho muža a pre teba je to vysvetlením, prečo všetko trpíš, ale ak tvoj muž je naozaj dobrý otec, tak sa to prejaví aj ked zmenite bydlisko. Držím palce
ako bude s byvanim neviem.jedno je iste ze odchadzame ked i dame tu vsetky veci doporiadku.. viem ze zakonom ma moze vyhodit z ich bytu ale kua mam tu lekarov deti tu maju doktorov mla ma este kontroly ockovania a najmensiu maju operovat na usku..na buduci tyzden maju strasiu dcerku prepustit...no a svokra samozrejme ze pride.priznam sa vam ze sa velmi bojim..lebo uz nejak mi dochadza psychicka sila na odolavanie toho ich natlaku .ci dostanem bitku este aj doma to uz neviem ale chystam sa na to..lebo od nej mozem ozaj cakat hocico v kazdom pripade vam to poviem :) a k mojmu manzelovi: on je nervak mariovy...ano e dory otec velmi dobry to nemozem povedat...a chapoem ho ze je zmeteny..pretoze nechce sa hadat ani s mamou svojou ( aj ked je svihnuta) je jeho mama a neche zrejme prist ani o mna...nevycitam mu nic...len ja sa citim ze som mu skazila zivot kesd som mu skizila cestu...pretoze v kazdej rodine je nieco..ale aby cela rodina bola proti jednemu cloveku a sutavicne ryla do neho ( do mna ) ako svina do zeme tak to je vela..no uvidim amaminky kolko este vydrzim..a dakujem vam vsetkym 
vierka,neviem,či ťa možu jak matku vyhodiť z bytu,maš tam predsa deti a muža,je to psychické a fyzické týranie zo strany jeho príbuzných....okamžite choď za psychologom a rieš to! podľa mňa by si mala zájsť aj na políciu,predsa nemože ťa len tak niekto vyhodiť a oddeliť od deti,to može iba súd....čo ten tvoj manžel? prečo sa tak tvári,že sa to jeho netýka? je tak zbabelý,že si nedokáže ani ženu ubrániť?keď on je k ničomu,tak to vyrieš a hneď ty!keď tam maš v byte trvalý pobyt,tak nech ti nájdu náhradné bývanie,aby si mohla ísť aj s deťmi a manželom/aj keď s takým by som ja nešla,ktorý nevie si zastať manželku/...neobviňuj sa!ty za nič nemožeš,stávajú sa aj horšie veci....bude to dobré,neboj!prajem malej skoré uzdravenie,ty za nič nemožeš,veď máš len dve ruky,nie je to tvoja vina,už sa opakujem....dieťa je teraz v dobrých rukách zdravotníkov,teraz sa postaraj hlavne o seba,rieš to tak,ako som písala,nedaj sa!!!!
toto je to ze tu trvaly pobyt nemam (svokra nedovolila)..hej riesit to musim...to uz sa neda tak ale sa dost bojim... a manzel? nevinim ho...on je pokakany z mamy aj zo sestier ktore tam vsetko to zlo ustavicne dokresluju a zhorsuju ale no...on by chcel aby bolo dobre ale dobre uz nebude...ja neviem ale myslim si ze bitku som si od jeho matky nezasluzila..a vobec ved moja mama mna nebila a ona mi je co? ja chapem ze je to jej vnucka ( aj ked este pred jej narodenim svatosvate tvrdila ze sa bude musiet ist na tesnty DNA bo isto neckama dieta s jej synom) ale tak toto prehnala podla mna..a zvlast keby to bolo aspon medzi 4 ocami ale po oci ludi lekar ti vysvetluje dolezite veci a tu bum...dostanes supu po hlave a par sekund ti trva kym sa spametas ze co sa stalo...je mi tak trapne a hanbila som sa ako pes :(.keby som tak mala nejaky dokaz tak ich udam za psychicke tyranie..ale nemam..a muz ten ma nepodrzi ale nevadi...podstane je ze sa stara o deti a ze ich ma rad :) idem pratat maminky moje lebo pride z pace a bolo by zle kebyze som na nete a nemam umyty riad..prajm bru noc papa
Mária, keďže byt patrí svokre, môže ju vyhodiť kedykoľvek. A čo sa týka trvalého pobytu, už dávno neplatí, že keď máš niekde trvalý pobyt, musia Ti nájsť náhradné ubytovanie. Majiteľovi bytu stačí ísť na Mestský úrad a trvalý pobyt zrušiť.
jemy luto tvojej malej a chapem ze ta to trapi ale cim viac davas na deti pozor tym skor sa im nieco stane, tym ako nechcem povedat ze netreba davat pozor na deti ale taketo veci sa proste stavaju moj syn ked mal 3 roky nejako padol na dvore a ani neviem ako rozbil si cielko bol tam jeden kamen a akurat na ten on padol bola z toho 5 cm dlha jazva a 3 dni v nemocnici pre podozrenie na otras mozgu a to sme prinom boli 3 dospely....svokra ked prisla na navstevu do nemocnice tak my nadavala ze co som za matka ked si decko dokalicim a aj ine slova pouzila ja som jej len povedala ze jej sa urcite nic take nestalo ze jej deti isto nikdy nespadli a ona ze spadli ale nemali z toho ziadne nasledky a baby keby ste videli mojho muza ake ma jazvy po nohach a rukach co ked bol maly mal kazde leto nieco rozbite a dokonca bol aj vyse 3 mesiacov v nemocnici co padol do nejakej sachty....a tiez neuznala ze sa moze stat vselico......co sa tyka tvojho manzela nemozes ho nejako "dokopat" k tomu aby ste odysli niekam prec??? viem pisala si ze tam nieje praca ale hladat niekde kde praca je a skusit sa osamostatnit nejako mu vysvetlit ze uz musi "prestrihnut pupocnu snuru" a nemoze stale slepo pocuvat mamu a sestry??? ze ty si jeho manzelka a mate spolu deti...proste mu nejak vysvetlit ze ta jeho rodina vystavuje samozrejme nehuckat ho proti rodine to by si bola ako oni a to asi nechces ale najst nejaku cestu????
vierka, ako dcerka v nemocnici? nechces tam byt s nou, alebo muz? ako to tam zvlada? momentalne by som neriesila co bude, ale co je. je toho dost aj na kona. drz sa.
mala sa ma dobre, papa, nema teploty prevez je v poriadku, hrajka sa tam spinka..mna tam nepustia ku nej je tam vela deti a manzelovi nedaju volno a tak by nemal kto byt pri druhej malinkej..bola tam za nou svokra ze sa hrali a tak a ze jej sestricka ci kto povedal ze sa jej mala zda zaostala (mne nik nic nepovedal)..svokra ma nakoniec viac inormacii ako ja co som matka...som vrcholne znechutena a nastvana hlave z toho, ze ona sa vraj dohodla s doktorkou ze malu pustia z nemocnice a ona ju bude vozit na prevezy tam...Poradte mi preboha co mam robit lebo ja ked ju chytim tak ju asi zabijem..ja o nicom neviem...a nadalej vyhrazky ze ked pride tam mi pribije jednu a bla bla bla..viete mi na toto niekto nieco poradit? no a poobede budem volat ze co a ako a kedy ju pstia domov.
Vierka, mne sa zdá divné že dávajú info cudzej osobe. Ja by som sa dôrazne porozprávala s tou lekárkou. Nevieš dať malinkú na dajakú hodinku - dve ku kamoške alebo susede? No a čo sa bitky týka, nemá právo ťa udrieť, NIKTO. Ja na tvojom mieste by som volala políciu. Zisti si kde je najbližšie KC, nevieš či sa ti to nezíde. Samozrejme, že tam neutekať sama ale aj s dievčatkami. Možno potom sa tvoj muž spamätá a začne aj on riešiť vašu situáciu.
Súhlásím s Arettou. Ak Ťa ešte raz udrie, volaj políciu.A tiež by som si to vyjasnila v nemocnici,že akým právom dávajú informácie iným ako Tebe s mužom.Nedaj sa, veď máš svoje práva.
to v prvom rade. Ako písali baby vyššie, skús dať niekomu maličkú a choď za dcérou. Porozprávaj sa s tou lekárkou, aj inými, nech nedávajú info o dcére tvojej svokre, že si to neželáš. A keď povieš, že na prevezy budeš chodiť ty s ňou, tak svokra ti nemôže len tak malú zobrať.
No, Vierik som si to tu dôkladne prečítala a vychádza mi z toho jedno, odpojiť sa od nich, pretože ťa deptajú, psychicky a ako čítam aj fyzicky. nemôžeš odísť bývať k mame? manžel keď chce nech ide s Tebou, myslím, že keby ste odišli všetci štyria, svokre by si vybila zbraň z ruky a možno by ustúpila. Čo sa týka tých informácii v nemocnici že je malá zaostalá, nuž nie všetko čo Ti svokra povie aj musí byť pravda a ty malú nechodíš pozerať? Obleč menšiu a choď na návštevu,aj tak sa dá, nie? A na to, aby malú dali tvojej svokre domov musí mať písomný súhlas manžela alebo tvoj, takže až také ľahké to nebude. Nevzdávaj sa a bojuj,deti stoja za to.
vela deti na oddeleni ... nepustia ... toto by pre mna nebola odpoved. mas tazsiu situaciu kvoli druhemu babatku, to vnimam , no si rodic a mas na to paky. vysoka chorobnost alebo karantena by bol dovod ... no uz ked som riesila prevoz z nasej mestskej nemocnice na specializovane pracovisko, tak som riesila, ze vrtulnikom idem aj ja, a na oddeleni na izbe ostavam. a zrazu sa presuvali postele z izby do izby a nahodou sa naslo miesto, objednala strava a pod. islo to. nebola som len pri operacii. prave z tychto skusenosti, by som tam syna sameho nenechavala. napriek specializovanemu pracovisku mali zdravotnici "na haku" aj matku s dietatom, nielen samotne dieta. mala som plnu izbu deticiek vo vaznom stave, nepustali k nim rodicov (boli to romovia) a zdovodnovali si to kadecim - bude za vami plakat, teraz jedia, teraz spia, o chvilu bude vizita ... 
ak to chces riesit a mas na to silu - nevzdavaj sa, bud raznejsia, drzim vam palce
acj ja som v nmocnici kazdy den...uz mi sestricky povedali ze nemusim chodit za nou stale ze sa ma dobre a hra sa s detmi...viem, ze stredu rano mi ju pustia domov, hovorila som s primarom, povedal ze bude v poriadku a malo by sa to vsetko zahojit bez transplantacie koze. takze viem ze mala je okej a my s manzelom mozme davat dokopy domacnost, pretoze chce vsselico prerobit....co sa tyka dcerky som uz kludna a samozrejme ze aj dnes a aj zajtra budem okupovat nemocnicu :D...coho sa vsak bojim a poriadne je to ked mi ju pustia domov a do*ebe sa tu aj svokra...ja neviem ale ja sa obtlkat nenecham urcite a budem sa branit..bojim sa lebo ona je ako zurivy pittbull...a nemam silnu na to ked pride aj jej vydarenou dcerkou a budu obe po mne blacat a nadavat my a svokra aj do bitky..boze to zas bude hanba...:( 
vierka... co Ty chces prerabat v svokrinom byte? Asi to stale este nechapes.... CHODTE z toho bytu prec, dovtedy si darmo budes dupat po dodrziavani Tvojich pravidiel a svojich prav... aspon ja to tak vnimam.
samozme ze nie velke upravu ale napr. nemam kuchynskuk linky - len umyvadlo a jenu skinku pod nim..a tak som chcela aspon nieco si kupit nech mam kde ulozit pribor riad a tak..a manzel akurat co urobil je, ze ohradil prestor kde je rychlovarka a mikrovlnka aby nahodou sa nieco nestalo..a potriedili smee veci...to je vsetko :)
vierka Ty musíš vedieť najlepšie, čo je pre Teba dobré. Ale z toho čo píšeš, som naozaj nadobudla pocit, že to určite nie je zostávanie v svokrinom byte - aj Ty jej tak podvedome dávaš právo na to, aby Ťa atakovala spôsobom, ktorý si opisovala. Prečo sa radšej nechcete s mužom postaviť na vlastné nohy? Radšej zobrať podnájom a žiť svojpomocne (naviac keď píšeš, že nemáš v tom byte ani kuchynskú linku...). Každopádne, držím palce s vyriešením vzťahov 
vierka,
budem na teba zla. Dovolia si k tebe len tolko, kolko im umoznis.
Aka bitka? Neviem si ani predstavit, ze by si to ku mne niekto dovolil, nech je to akykolvek "pitbul".
Nadavky? Ohradim sa, velmi dorazne!
Nechcu mi umoznit byt s dietatom v nemocnici? Idem aj za riaditelom, nech sa s tym nieco da spravit. A druhe dieta si zabezpecim. Neverim, ze nie je okolo teba niekto, kto by ti ho opatril.
V nemocnici komunikuju viac so svokrou ako s tebou?!? Neexistuje! Okamzite robim poriadky!
Manzel nechce riesit situaciu? Riesim bez neho, neberiem vydieranie typu "deti bez neho nevydrzia". Toto nech riesi on!
Viem, to som ja, zrejme mam dost odlisnu povahu a viac guraze ako ty, ale ver, mi, da sa to.
Si dospela, svojpravna, hranice toho, ako sa k tebe okolie sprava, si urcujes TY!
Nelutuj sa, nebedakaj a KONAJ!!!
Drzim ti palce
Eva
dnes idem tam ale mam prist az k veceru lebo ju prevezovat budu v narkoze a bude spinkat. a ano zakazala som doktorke aby malu dala svokre pri prepustani, pretoze budem ju a aj nemocnicu zalovat. chcem estee vybavit zakaz podavania informacii ohladom mojej dcery inemu ako mne...uvidim Evicka co dnes vsetko vybavim
eva
a dakujem vam vsetkym za podporu a pochopenie 
tak drzim palce. pri nadavani ci dotyku by som volala policiu. hanba nehanba.
"Zákaz priblíženia na päť metrov sa objavil ako nové obmedzenie v rámci trestného práva, ale dá sa dosiahnuť aj predbežným opatrením v rámci občianskeho práva."
treba mrknut na webe a vymysliet nieco s tvojim trvalym pobytom. drzte sa
kiezby sa dal;o nejak vyjadrit ot co citim..tu bolest, strach beznadej...moja mala dcera sa mi oparila kym som druhu prebalovala..bola to stotina sekundy...ani neviem kedy prisla do kuchyne a ako dociahla na flasu s vriacou vodou ked vsetko davam vzdy ku stene..ano je to moja chyba a eeraz za nu pykam..to ze moja malinka ma pop. 2.stupna a bude tyzdne v nemocnici, to co sa v ten den stalo nemam komu povedat tak napisem vam...kym som ja ratovala moalu oparenu a chladila vodou a popritom volala zachranku akurat dosiel kamarat ktory sa nastastie postaral o mensiu ktora vytrvalo revala lebo sa nudila..tak zachrranari nas odviezli na specializovanu kliniku pre popaleniny a ja som sa snazila dostat z tej mojej lavy rodne cislo malej bydlisko a vsetko okolo toho..bola som v soku prestrasena a hlavne okolo mna bolo 5 zachranarov-dvaja lekari, sofer a dve praktikantky, primar a lekar pre popaleniny a tri seestricky pre prijem pacienta...ked mi primar zacal vysvetlovat co a ako bude prebiehat s mojou malou tak v tom doletela svokra a zacala ma tam surovo mlatit...ja neviem co ma napadlo ale jedine co som jej povedala bolo ze nma pravo na mna polozit ruku a ze zavolam policiu-nevolala som...ked som sa vratila domov cakal ma doma kamos aj manzel a vyvetlila som co sa stalo..bolo mi strasne,..je to moja vina...jedna sekunda..boze..je mi priserne..no dalsi den volala svagrina samozrejme ze bez hrubych vulgarrizmov na mna sa to neobislo a vysledok- vyhodili ma z bytu (ktory je svokrin)...teraz kam? am s zbalit len ja? ale co moje deti? a kam s nimi ist? proste hruza... cela manzelova rodina ma nenavidi, preklina nadava na mna a tolko krat som sa snazila aby boli spokojni..no vidim ze aj keby som mala 100 VS aj tak nic..ale to ma netraip..trapi ma to co sa stalo mojej malej..citim sa byt taka zla mama...taka nanic...co mam robit? je mi to strasne luto..ano viem mala som davat pozor ale som sama na ve deti jedno ma 2 rocky a to je maly zivel a druhe 4 mesacie...kde som urobila chybu? ved som tu vodu dala k stene a starsia dcerka uz spala na postli...ani neviem kedy prisla do kuchyne ani enviem co ju to napadlo..ved vzdy kontrolovala palcekom ci je horuce ci nie..je mi na zufanie zo vsetkeho...dnes jej rpbili prvy prevez a doktor povedal ze je zatial v poradku..ze take veci sa jednoducho stavaju ze tam maju aj mensie deti..ale toto neni ospravedlnenie..ale preco mne sa toto stalo? preco ja? ved vsetko som zabezpecila aby bolo co najmensie riziko urazu...tak preco ja???
