cestovanie

Keď nemáš na výber, tak sama budeš vidieť, či to bábo zvláda alebo nie. A mlieko sa predsa dá odstriekať a šup do mrazničky s ním. Keď máš samozrejme pri kom nechať drobčeka. Ja som chodila do školy, väčšinou na piatok, sobotu a už celý týždeň som odstriekavala mlieko do zásoby. Malý aj tak vždy bezo mňa pil málo, počkal si na originálne balenie - na mňa. Len som to mala trochu iné v tom, že môj už bol starší. Mal sedem mesiacov a to už sme začínali s príkrmami. On však dlho odmietal všetky príkrmy. Trvalo, kým začal pomaly papať a ani teraz nie je veľký jedák. Niekedy je pekne a niekedy katastrofa, ale o tom som už písala v blogu Nechcéééém papať. Hlavný problém vidím v tom, že je to ešte fakt maličké bábo. 3 mesiace nie je 7 mesiacov. Tak sa nejako potráp a ber ho so sebou. Neviem si celkom predstaviť také bábätko bez mamky viac ako nejaké max. štyri hodinky. Však to pije a papá len mliečko. Poznám mamičky čo takto brávali so sebou bábätká a odbehovali na dojčenie. Je to úplne normálne, ale je to na Tebe. Ohľadom tej cesty, záleží na tom, či autom alebo inou dopravou. Keď autom, tak v pohode. Autobusom je to o dosť horšie, predsa len kopu ľudí, bacilov a tak.

To máš pravdu alex87, odsávanie nie je nič príjemné. Bábo je storené na pricucnutie a nie odsávačky. Ja som to odsávanie neznášala, ale čo som mala robiť? Mne to trvalo dlho, kým som prišla na to, ako sa odsaje s rukou, ale potom mi to už ani nebolo treba. Je to fuška, kým sa odstrieka nejakých 200 ml. Uvidíš, určite to zvládnete. Netreba sa báť dopredu. Možno to bude oveľa jednoduchšie, ako to teraz vyzerá.

Áno alex87 môj drobec nepoznal a doteraz nevie, čo je to fľaša a ani cumeľ. Cumeľ sme mu dávali, ale on nechcel, tak som to nechala tak. Tak ako Ti píše napr. bigmama, sú deti, ktorým nevadí piť aj z fľaše aj z prsníka. Sú však také, ktoré si trošku ňuchnú k fľaške a prsník odmietajú a je po dojčení. Určite ide o to, ako im to mliečko tečie z fľašky, či ťažšie alebo ľahko. Keď je to ťažšie, tak je to podobné prsníku a keď ľahko, tak si na to rýchlo zvykne a spohodlnie. Je to fakt ťažko predvídať dopredu, že ako to bude. Ja osobne, čo poznám pár mamičiek z okolia, keď dali fľašu s mliekom, každá jedna sa v krátkom čase s dojčením rozlúčila nadobro. Ja som sa toho veľmi bála, preto som to nevyskúšala ani jedinýkrát. Iné je, keď niekto dáva čajík z fľaše. To nie je to isté. Ale Ty predpokladám, že dávaš zatiaľ len mliečko. Ja som polroka výlučne len dojčila, nič iné. Samozrejme, aj po odporúčaní pediatričky.

A ešte niečo, nie ja, ale moja mama dávala malému po lyžičkách a som jej za to vďačná, lebo je to piplačka. Stálo to však za to. Ešte sa dá aj striekačkou, ale to presne neviem ako funguje, lebo s tým nemám skúsenosť. Len som to kdesi čítala, že tam sa dáva do pusy malíček a keď dieťatko ťahá, tak sa pomaličky strieka mlieko. Ide o to, aby salo, aby fungoval ten reflex a nielen tak naprázdno striekanie do pusy, bez toho, aby sa bábo pričinilo. Veľmi Ti držím prsty. Ja Ti radím, aby si sa potrápila aj bez fľaše, ak sa bude dať. Ide o krátky čas, keď pôjdeš do školy, bude mať už štyri mesiace, keď si dobre pamätám. Tak len prekonať tie dva mesiace a od polroka sa už začína s príkrmami, tak to bude už len ľahšie a jednoduchšie.

K tomu odsávaniu by som povedala, že ani mne to nešlo ľahko. Mala som takú obyčajnú odsávačku a keď boli prsia plné, tak to šlo ľahko, ale keď trebalo odsávať do školy, tak to bola neskutočná drina. Tiež, ako píšeš, celé dni som len dojčila a večer som už mala pocit, že čo tam preboha ostalo? Netreba sa vzdávať, musíš si veriť, byť v psychickej pohode. To je pri dojčení strašne dôležité. Veriť, že to dokážeš a nevzdať sa pri prvej prekážke. Ja Ti poviem sama za seba, keď malý nemal ani mesiac, vlastne odkedy som si ho priniesla z nemocnice, mala som pochybnosti. Stále som pochybovala, či mám dosť mlieka alebo nemám slabé mlieko, lebo mi to pripomínal manžel (mal to od svokry). No keď sme po mesiaci išli na kontrolu a malý pribral asi kilo, za čo ma doktorka pochválila, dodalo mi to sebavedomia do ďalších a ďalších dní, týždňov a mesiacov. Bola som šťastná za každý jeden deň dojčenia a počítala som si týždne a potom mesiace, koľko už dojčím. Teraz mám opačný problém, už by som aj pomaly prestala, ale Vratko určite nechce prestať.

Ja sa smejem, že môj Vratko má taký veľký cumeľ - mňa. Pýtaš sa, že ako spal bezo mňa? Buď vonku v kočiari alebo doma ho mama ukolísala na rukách alebo si ho položila na kolená a hombi-hombi, pokiaľ nezaspal. Ja som do roka väčšinou uspávala v kočiari počas dňa, iba večer cicou. Ale cez deň som dojčila dosť často, väčšinou podľa neho, ako si zapýtal. Neobmedzovala som sa na také, že každé tri hodiny a podobne. Proste som to nechala na neho. Ja celkom dodnes nechápem tú teóriu, že mám vyčkať napr. ďalšiu hodinu hoci bábo reve, ale neprešli ešte tri hodiny, tak mu nedám. Podľa mňa je to totálna blbosť. Nerozumiem, prečo pil malý čajík? A proti Tvojej vôli? Nebola si pri ňom? Ja som veľmi bojovala s okolím, lebo som malému nechcela a ani nedala do polroka nič, len moje mlieko. Keď počujem to spojenie slabé mlieko, tak sa mi dvíha tlak. Vieš, čo je na tom zaujímavé, že väčšinou to vraví svokra. Ešte som nepočula, žeby dáka svokra povedala, aká je tá moja nevesta šikovná, ako ona dlho dojčí. Zato kritiky rozdávajú jedna radosť a chcú len dobre.

Môj Vratko teraz poobede nezaspí ináč ako s cicou, keď som doma ja. Keď som niekde preč, tak si už dá povedať. Zaspí, keď mu rozprávajú rozprávku. Večer taktiež zaspávame s cicou. Keď sa ma niekedy niekto pýta, že dokedy chcem ešte dojčiť, tak poviem, že do základnej školy bude stačiť. Samozrejme, že žartujem. Tie chvíle strávené pri dojčení sú najkrajšie na materstve a neľutujem jediný deň, ktorý som oddojčila. Alex87 teš sa z každého jedného dňa, čo dojčíš, lebo sú to nezabudnuteľné chvíľky.

Ahoj alex. Takže, pýtaš sa, dokedy chcem dojčiť? Max. do troch rokov, ale dúfam, že sa nám podarí odučiť aj skôr. Keby šlo len o mňa, tak už by som sa rozlúčila aj dnes. Po psychickej stránke mi to neva, že malý je na mňa zvlečený, ale po fyzickej mi to už začína prekážať. Odkedy sa narodil, tak som sa ešte nevyspala celú noc. Možno tak párkrát, že sa budí nadránom, ale stále sa ešte zobudí. On si trochu poťahá, hneď spí ďalej, ale ja častokrát sa preberiem a nemôžem už zaspať. Potom som ráno ako zombie. Do škôlky pôjde najskôr tak o rok. To bude mať cca. 3,5 roka. Nechcem ho dávať skôr, keď nemusím, lebo sa trochu obávam detských chorôb a tak. Hlavne, ešte sa mi nezdá zrelý na škôlku. No a mám k dispozícii dve babky, keby som išla do práce, takže sa vystriedajú a plus manžel. Zakiaľ som doma, tak ho do škôlky určite nedám, veď načo by som bola doma? Pevne verím, že keď nastúpim do práce, tak s dojčením prestaneme. On bezo mňa v pohode vydrží celý deň, ale keď prídem domov, to by si mala vidieť tú radosť, že mama prišla.

Skúšala som mu znechutiť cicu, že som ju potrela citrónom. Tak mi povedal, že sa mám umyť.

Ešte k tomu čajíku. To nebolo od svokry pekné, že Ty si spala a ona hneď liala do malého čajík. Iste to nemyslela zle, ale mala by rešpektovať, že Ty si to nepraješ. U malých detí to je tak, že veľakrát plačú a my si len myslíme, že vieme prečo. V skutočnosti vieme a možno ani nie. Netreba to tak dramaticky prežívať. Niektorá mamička sa diétne stravuje a bábo aj tak má koliky. To sú veci, z ktorých musí jednoducho vyrásť. Nič iné. My sme mali obdobie, keď som ho večer dávala spinkať a mali sme také polhodinové večerné plače. Manžel bol z toho na nervy a potom už aj ja. Predstav si, aké to musia mať ťažké rodičia, ktorých dieťa vrieske v kuse dve hodiny alebo viac? Alebo rodičia, čo majú postihnuté dieťatko? Klobúk dolu, pred takými mamičkami. Plačom vlastne bábätko oznamuje: chcem papať, spinkať, zobrať na ruky, pritúliť sa k prsníku a x možností. Ono sa takto vyjadruje, keď rozprávať ešte nevie.

Chcela som Ti ešte povedať niečo k stravovaniu. Nemusíš to tak robiť, len Ti poviem, ako som to robila ja. Keď bol Vratko malý ako Tvoj Samko, tak som si veľmi dávala pozor na všetky potraviny, aby ho nebolelo bruško. Lenže potom lekárka povedala, keď nebudete jesť toto, hento, tamto, tak aké vitamíny budete mať Vy aj bábo. Tak som pomaly a postupne začala jesť úplne všetko. Ale ako píšem, opatrne a stále som sledovala malého, ako reaguje. Ja si myslím, že my sme mali šťastie, lebo nás netrápili koliky a potom neskôr som jedla, čo som chcela. Niektoré detičky však veľmi ťažko znášajú niektoré potraviny. Je to veľmi individuálne. A k tým čajom. Mne tiež nikdy predtým nechutili bylinkové čaje, ale ani neviem ako, pri Vratkovi som sa ich naučila piť. Feniklový, anízový a všetky možné pre dojčiace mamičky. Aj teraz mi chutia, ale už ich nepijem, však ja už mlieko nepotrebujem. Ale nie granulované, fúj, tie neznášam. Také umeliny. To je čisto otázka každého jazýčka. No a vôbec sa nečudujem, že malému nechutil čajík. Pila si niekedy materské mlieko? Ja som sa ešte v pôrodnici napila z môjho, keď som musela povinne odstriekavať. Bolo to sladučké. Môj Vratko hovorí: mňamky, mňamky.

Ahoj alex. Nie, nebojím sa, že Vratko bude pri mne spať ešte dlho. Práve naopak, užívam si to. Najprv som sa striktne riadila tým, že dieťatko musí byť v postieľke, ale potom som prišla na to, že nielen malému, ale aj mne viac vyhovuje, keď sme spolu. Keď budem stará, tak určite budem na to s láskou spomínať, ako spinkal pri mne môj drobček. To je na každej mamičke, či jej to vyhovuje alebo nie. Však je to moje decuľo, tak prečo by mi to malo vadiť? Však iste pri mne nebude spať do puberty. Ja som chodila externe. Ty máš denné, ale neboj, zvládneš to, nebudeš ani prvá, ani posledná. Ako som Ti vravela, čím bude starší, tým lepšie to už bude. Zabaví sa, nebudeš mu tak chýbať. Popri škole to rýchlo utečie, ako voda. Ja som mala Vratka v 23 rokoch. Nebolo to ani priskoro, ani neskoro, tak akurát. Teraz mám 26, to len tak na okraj. Práve som si všimla, že Ty nepíšeš interpunkčné znamienka. To sa nemá alebo čo? Lebo ja píšem normálka prstokladom. A tiež si spomínam, ako Vratko vstával o piatej a ja som ledva oči otvorila. Lenže on si to potom dospal, kdežto ja ako mátoha. Ak Ti môžem poradiť, ak si po noci unavená, zdriemni si s malým hocikedy poobede. Mne to veľmi pomáhalo. Spočiatku som sa tomu bránila a potom som si povedala, však vstávam každú noc, tak mám nárok na poobedňajšiu siestu.

Zo Svidníka, asi Ti to nič nebude hovoriť. Malé mestečko na východe. A Ty? Aj môj Vratko mal obdobia, keď spal napr. 4x na deň, ale max. po polhodinke. Presne ako píšeš, to sa ani neoplatí ľahnúť. Ja som ho väčšinou kočíkovala. Do roka väčšinou spal v kočíku, doma nechcel. Po roku sa to vymenilo, nechcel už spať vonku.

Topolčany, no to si píš, že som to počula. Však Slovensko nie je zase až také veľké.

Vratko mal rád, keď som s ním chodila po nerovnom teréne, aby to s ním trošku drgalo v kočiari. To aby ste si kúpili nejakú formulu, keď sa mu páčia rýchle autá.

Môžem sa opýtať, čo študuješ alex? Ja mám skončenú sociálnu pedagogiku v Prešove na Fakulte humanitných a prírodných vied. Končila som pred tromi mesiacmi.

Ahoj alex. Asi ma šľak trafí. Už som sa tu rozpísala a zrazu som nechtiac všetko vymazala. Takže, tú interpunkciu nemám určite z výšky, ale zo strednej. Mám ukončenú obchodnú akadémiu, takže strojopis zbožňujem. Veľmi rada píšem a hlavne rýchlo. Slovenčina je moja srdcovka. I keď tu na nete, niekedy píšem ako tatár, keď to niekedy po sebe čítam. O tom štipku vydatej ženy počujem prvýkrát. A čo tak štipko dojčiacich mamín? Takže čo z Teba bude po škole? Ja niekedy rozmýšľam, že som mohla skúsiť čosi také, ale už je neskoro. Nieže neskoro, dalo by sa, keby som chcela. Ale zase ten kolotoč, som rada, že to mám za sebou. Tiež ma to stálo, školné+každý týždeň piatok, sobota cestovať. A popri dieťati je to oveľa ťažšie, ako keď si bez záväzkov. Ten posledný rok bol psycho. Finišovala som s diplomovkou a zrazu som na dva týždne vypadla do nemocnice. Vratko chytil rotavírus, no niečo strašné. Myslím, že druhé bábo už dám proti tomu zaočkovať. Prajem Ti, nech len z počutia vieš, čo to je. Otrasné čosi, hnačkovanie, vracanie x-krát denne, v noci. V kuse infúzie a nakoniec sme s malým ležali spolu na posteli. Jemu tiekla jedna infúzia a mne druhá. Som odbočila od témy. Buď rada, že môžeš študovať. Zabiješ dve muchy jednou ranou, ale keď Ti má kto pomôcť, dá sa to.

Tak to budeš mať celkom fajn zamestnanie, aspoň podľa mňa. V lekárni sa mi to celkom pozdáva. Ten medicínsky reprezentant nič moc. To je také na jedno kopyto ako x iných dealerov. Rozdiel vidím len v produktoch. Jeden ponúka to, druhý hento a presviedčaj dookola, že Ty máš to najlepšie. K tým rotavírusom, Vratko bol riadne donosený 50 cm, 3600 g, žiadne predčasniatko. My sme mali tú smolu, že sme asi museli na oddelení pochytať asi viac bacilov, lebo ináč si to neviem vysvetliť, prečo sme tam tak dlho trčali. Niektoré deti tam boli deň, dva a my dva týždne. Niečo strašné. Ja som si myslela, že nás to minie, ale neminulo. Keď sme boli v nemocnici, tak skoro dva týždne nič nejedol, len pil moje mlieko a plus infúzie. Schudol ani neviem koľko. Prišli sme domov, bol ako pierko. Foto pošlem, rada. A poteším sa, keď pošleš aj Ty Vás.