Darčeky

ááááno, to je dobrá "poistka" proti rozbaľovaniu. Ja som si už tiež koľkokrát povedala, že to budem robiť presne takto - ale čo by som potom robila tú poslednú noc pred Štedrým dňom????????

...aj my sme s bratom lašovali,strááášne moc som chcela basketbalovú loptu, našla som ju v skrini,ale bratove vytúžené darčeky tam neboli, tak provokatívne prezradil,že sme objavili darčeky,otec povedal, že tieto nie sú pre nás,vraj naše sú u krstnej a krstná si schovala u nás, do Vianoc som chodila sklamaná a nešťastná,ale o to bola väčšia radosť,keď som si našla tú loptu pod stromčekom

ja som tiež stále lašovala po skriniach a raz mi mama naznačila,že dostanem niečo žlté a bude sa to dať nosiť.Samozrejme hned ma napadlo "žltý sveter"-vtedy totálny hit....prekutrala som celý barak,"upratala" komplet všetko....sveter som nenašla ...pod stromčekom ma čakali zlaté náušnice....je to žlté a dá sa to nosiť

no s tym hladanim v skriniach mam aj ja osobne skusenosti mam o 5 rokov starsiu sestru a ked sme boli male a nasi neboli doma vzdi ma nahovorila aby mse sa kukli do maminej skrine ci tam nahodou nieco nie je schovane a ze mne to veru nebolo treba 2 krat hovorit tak sme sa dlho ňúrali v tej skini kym sme nieco nenašli a potom stastne a spokojne sme sedeli pod stromcekom ze však uz vieme co tam bude ale aby sa to nahodou mama nedozvedela tak sme sa tvarily ako ohromne prekvapene a štastne decka ,a teraz ked uz aj ja som mamina tak sa snazim dat tie darceky co najviššie do skrine do zadu najlepšie už zabalene aby ta radost a to prekvapenie pod tym stomcekom boly ozajstne

A stáva sa to aj vám, že na niektoré darčeky, ktoré kupujete priebežne potom zabudnete? Mne sa to stáva skoro každý rok. Tak dobre to schovám a potom na ne zabudnem. Najväčia sranda je, že aj tak ich nikto nehľadá, deti sú veľké o MM ani nehovorim, to len ja som taký ňúrač, čo chce vidieť všetko a hneď. Často aj prezradím dopredu a potom musím znova vymýšľať.

Hihi,moja mamina dodnes nenašla darček pod stromček,už aj dimala či ho nezabudla v obchode.Jadnoducho ho už niekoľko rokov nenašla ani pri veľkom upratovaní.

ja som zo siestich deti tak si viete predstavit. vzdy som sa povazovala za velkeho detektiva a dokonale som prekurala cely byt. nasi vsak vsetko zamykali v pivnici, ktora ako to uz byva v panelakoch bola o 5 poschodi nizsie a my sme nemali pristup ku klucom.aj tak som prerevala kazde vianoce,lebo vzdy som cakala ziveho psika a furt to bol bud plysak alebo obrusok z obrazkom.

tak ma napadlo,ze minulu oslavu narodenin starsej dcerky som kupila asi 15 kinder vajicok aby porozdavala detom a tak dobre som ich schovala,ze som ich nasla asi az o 2 tyzdne neskor.len vedy som si spomenula,ze som ich kupila.

ku pátraniu po vianočných darčekov pridám svoje
ako najstaršia som viedla výpravu a prehľadávali sme byt. no nebolo to tak ťažké v malom panelovom .
v nástavci na skrini za posteľným prádlom sme našli hračky. pekne opatrne som to povyberala. ešte jemnejšie a zručnejšie som rozbaľovala a pohrali sme sa. bol tam taký červený drevený klavír a umelohmotný kočík pre bábiku , ako aj násobilka ale tá so svetielkom ak si spomínate keď sa správne vyrátalo dotklo sa výsledku zasvietilo sa svetielko .
jasala som šťastím .
o to väčšie prekvapenie keď pod stromčekom nebolo nič z objavených hračiek .
so sklamaním ale s výčitkami som večer prišla za mamou a opýtala sa či nezabudla na tie hračky.
s kľudom oznámila že predpokladala že budeme lašovať a tak si naše darčeky odložila k susede a suseda k nám .
k vianočným darom z detstva ma ešte napadlo , na poschodí sme bývali tri rodiny v každej rodine boli deti a boli sme približne v rovnakom veku , často sme sa hrávali raz u jedných inokedy u daľšich susedov alebo aj na schodišti.
na Vianoce okolo obeda sa obehlo od jedných susedov k druhým a exkurzia obzerania vianočných stromčekov začala. po večeri a rozbalení darčekov sme zas vyliezli na chodbu a ukazovali si svoje dary.
veľmi často sme sa rehotali do popuku keď sme vyliezli na chodbu v rovnakých domácich úboroch . či pyžamách , v rukách často rovnaké hračky. no za soc. si mamy svorne vymenili užasne objavia ktorá kde našla to či ono alebo aj kúpili hneď trojmo aby bolo do každej rodiny ved keď už vystáli toľkú radu .
raz sme sa tam stretli všetci a to nás bolo 9 v rovnakých domácich úboroch, najstaršie dievčatá mali žlté, menšie ružova , chlapci modré a malé deti mali biele. taká trigovica teplá, vrchy boli s čiernymi bodkami . dokonca mame aj fotku z tých Vianoc, niekde uloženú, všetci, deti na schodoch a v rovnakom.
k darčekom s pohľadu mamy dnes :
no je pre mňa čoraz ťažšie pri toľkých deťoch vymyslieť a potešiť deti a keď to konečne kúpim nastáva problém odložiť tak aby nenašli . skúšala som kde čo . aj spomínanú metódu, zabalila som hneď po zakúpení . no ale malo to dve strany ja som zabudla čo som kúpila a komu , pre 8 deti zas nieje sranda.
tak som poslednú noc pred Vianocami sedela v spálni na zemi a darčeky obaľovala a zas balila na novo a písala mená . joj koľko som sa natešila keď som zistila že aj toto mám ? jej toto ! no a veru som s poriadne čudovala keď som zistila že podaktoré darček boli aj duplom. nuž vymyslela som čo komu a zabudla že som už kúpila!!!
ja kupujem darčeky počas celého roku v každom mesiaci niekomu niečo . je nás hold veľa aby som dokázala pred Vianocami.