Dookola

barborka, chodis s detmi von? alebo ak dcerka v kociku nespi, mohla by ju pokocikovat babka? vyjdete z dveri, babka s kocikom doprava, ty so synom dolava. dve hodiny pre seba a syna by si mala k dispozicii. mam dve prace, niekedy pridem domov az ked drobec spi a casto aj cez vikendy. ale dni, ked som len v jednej praci (do 18oo), vecer lezime na posteli a rozpravame sa, aj dve hodinky pred spanim. alebo aj rano sme sami a ideme do skolky a uplne stacia tieto chvilky, aby sme sa "nehnevali" aby sme si porozumeli.

Barborka, možno by pomohlo, keby si mu dávala najavo, že ho potrebuješ aj ako pomoc pri malej. Môžete ju spolu prebaľovať, môžeš ho zapojiť aj do kúpania malej. Písala si, že malú uspávaš v posteli, môžeš s Vami zobrať spinkať aj malého. A stále mu dávať najavo, že ho ľúbiš, objať ho, pomojkať. Ísť spolu na prechádzku a rozprávať sa s ním. Jena moja známa takto zapájala svojho malého, keď sa jej narodil druhý syn, snažila sa mu dávať najavo, že bez neho by to hádam ani nezvádla a keď ho raz chceli zobrať starí rodičia na víkdend, tak s vážnou tvárou povedal, že on nemôže ísť, lebo nevie, čo by si mamina bez neho počala

barborka neviem, čo sa udialo v tvojej minulosti, ale myslím si, že veľa z toho si nahováraš len ty, že si možno aj trochu namýšľaš kvôli výčitkám svedomia. Neviem ako starý je tvoj syn, ale určite nemá v hlavičke taký podrobný scénar ako si myslíš. Sú mnohodetné rodiny, kde vždy tí starší majú o niečo menej pozornosti ako tí najmladší. Jednoducho keď má matka päť a viac detí, musela by sa rozkrájať aby sa všetkým venovala rovnako. Všetci vyrastú a sú z nich v pohode ľudia, často lepšie vychovaní a slušnejší ako deti z malých rodín a určite nezazlievajú rodičom, že ostatným venovali viac pozornosti. Ono to ani nie je tak o kvantite ale o kvalite tej pozornosti,ktorú deťom venujeme. Niektoré deti sú s rodičmi nonstop, napr. tie z osád ale o nejakej kvalite trávenia spoločného času sa hovoriť nedá. Takže neboj sa určite to nie je také zlé, ako si myslíš. A to, že má pekný vzťah k babke je super, ja som tiež veľa času v detstve trávila s babkou a naučila ma úplne iným veciam ako moji nervózni pracujúci rodičia. Bol u nej vždy kľud, pohoda, toto dá dieťaťu veľa. Potom v puberte sa to samo nejako otočilo a ja som sama začala viac času tráviť s rodičmi, jednoducho tam bol rozdiel len jednej generácie, tak som si s nimi mala viac čo povedať ako s babkou. Ale babku som mala stále rovnako rada a bola som jej najoblúbenejšia vnučka. Hlavne je dôležité, aby syn cítil tvoju podporu a lásku, pripomínaj mu že ho ľúbiš, ale mu aj vysvetli prečo sa mu práve nemôžeš venovať, povedz mu aj prečo si nervózna. Niekedy by sme ani nepredpokladali aké sú aj malé deti chápavé. Držím ti palce a hlavne sa tým zbytočnej nestresuj a nepridávaj si starosti.

a ešte k tomu, že malý už na seba neupozorňuje som chcela, že deti sa vyvíjajú a zrejú, posúvajú sa dopredu aj v chápaní. Možno začal chápať, že mamina má veľa roboty tak si hľadá vlastnú zábavu. To môže platiť aj pri tom, že chce byť viac u babky, možno je už práve vo fáze, keď sa prestáva kŕčovito držať maminej sukne a stáva sa z neho malý chlapec, ktorý začína chápať, že u babky je super a že aj v babke je istota a opora.

Barborka,
už nezmeníš to čo bolo,tak je zbytočné,aby si sa preto,že si urobila chyby trápila.
Dôležité je,že si si uvedomila,že to dokážeš robiť inak a lepšie,a chyby zminulosti ktoré ťa tak trápia,už nechceš opakovať.

Myslím že si na dobrej ceste.
Ja som sa tiež trapila,ked sa mi narodilo druhé dietatko,že na prvorodenú dcerku nemám tolko času,dokonca som mala pocit,že ju už tak neľubim.
Maličká ťa teraz potrebuje trochu viac,potrebuje viac starostlivosti,to je normálne.